DOBER PAJDÁS KALENDÁRIUM z lejpim povcsenyom od Bozsega nazvescsávanya, szódbe i od znamejny szódnoga dnéva na 1908. presztopno leto. X. tekáj leta. Cejna: 40 filejrov (20 kr.) SZENTGOTTHÁRD, 1907. STAMPANI vu WELLISCH BÉLA STAMPARNICI. Pri vszákoj hizsi i familii je za dobro szpoznana Ta Kathrájnerova szladna káva Knájpa, k steroj priglihno szo zse vnogokrát vardejvali naprejposztaviti. Ona je ta jedína, stera te bobove káve ték (zsmaj) jedína z onim haszkom te domácse szladne, stera je na zdrávje gledócs ta nájvéksa. Ponízna prosnya: Pri küpüvanyi na tó moremo paziti, ka naj ne proszimo prósztno szladno kávo, nego vszigdár Kathrájnerovo kávo, i ono li vu eti obrázseni paklinaj vzemimo. Stera szladna káva je nacsi szpakivana ali sze odprta mejri i odáva, ona je nigdár nej ta práva „Kathrájnerova.“ Na vszákom zsákli i plombi sze eto branilo da viditi! Prepíszek. Magyaróvárszka vogr. král. kejmiska stácia. 1131-33/907. broj. Locsivna proba. Sztvár locsivnoszti: Detelicsne, zvejzdne i szrpneznámke tomássalak. Nászledi locsivnoszti Veszfoszforne kiszloszti zdrzsáva detelicsneznámke 16.22% zvejzdneznámke 15.73% szrpneznámke 19.97% Szakstíma: Te szrpneznámke tomássalak tó prednyószt má med tima ovima dvema, kaj te szrpneznámke salak foszforne kiszloszti szkoro 20%-ov vecs má, kak tiva oviva dvá salaka, tak v 80 dril szrpneznámke tomássalaki telko rasztécse mócsi jeszte, kak-vu ednom meternom centi ovi dvej dóbi salaka. Meszto szpelávca toga vogr. kral. kejmiske sztácie Faltin s. k., král. kejmikus. DOBER PAJDÁS KALENDÁRIUM z lejpim povcsenyom od Bozsega nazvescsávanya, szódbe i od znamejny szódnoga dnéva na 1908. presztopno leto. X. tekáj leta. Cejna: 40 filejrov (20 kr.) SZENTGOTTHÁRD, 1907. STAMPANI vu WELLISCH BÉLA STAMPARNICI. Ta velicsánszka kralüvajócsa hizsa. Ferenc József I. (Károly) ausztrijánszki caszar i apostolszki král vogrszki, rodjeni szo v Bécsi, v 1830-tom leti aug. 18-toga, Kralüvati szo zacsnoli 1848. dec. 2-goga. Kak vogrszki král szo koronüvani v 1867-mom, jun. 8-moga. Vu zákon szo sztópili v 1854-tom ápr. 24-toga. Z Erzsébet (Amália, Eugenia) bajorszkov král. hercegovicov, kí szo rodjeni v 1837-tom dec. 24-toga. Kak vogrszka kralica szo koronüvani v 1867-mom jun. 8-moga. Vmrli szo v 1898-mom szept 10-toga. Deca nyihovi Velicsánsztv. Gizella (Ludovika, Mária) caszárszka i král. hercegovica i t. d., rodjeni v 1856-tom julius 12-toga, omozseni z Leopold bajorszkim hercegom v 1873-jem ápr. 20-toga. Rudolf (Ferenc Károly, Józsof) caszárszki i král. herceg i t. d., rodjeni v Luxemburgi 1858 aug. 28-toga. (Vu zákon szo sztópili v Becsi 1881. máj. 10-toga z Stefánia (Klotild, Lujza, Hermina, Mária, Sarolta) král. hercegovicov, Leopold bajorszkoga kralá cserjov. Vmrli szo v 1889. január 30-toga. Nyidva dejte: Erzsébet (Mária, Henrietta, Stefánia, Gizella) caszárszka i král. hercegovica, rodjeni v Luxemburgi 1883 szept. 2-goga. Vu zákon szo sztópili v Becsi, 1902. jan. 23-toga z Windisch-Graetz Otto herc. Mária (Mathilda, Valeria), rodjeni v 1868. ápr. 22-toga v Büdini. Omozsili szo sze v 1890. jul. 31-toga z Salvator hercegom. Nyihovoga casz. i král. Velicsánsztva roditelje. Ferenc (Károly, Józsof) ausztrijánszkoga caszársztva herceg i t. d., rodjeni v 1802 dec. 7-moga. Vmrli szo v 1878. márc. 8-moga. Zsófìa (Friderika, Dorottya) pokojnoga v Mikso bajorszkoga kralá csí i t. d., rodjeni v 1805. jan. 27-toga. Vu zákon szta sztópila v 1824. nov. 4-toga. Vmrli szo v 1872. máj. 28-toga. Nyihova casz. i král. Velicsánszta brátja. I. Miksa (Ferdinánd), rodjeni v 1832. jul. 6-toga. Vmrli szo v 1867. jun. 19-toga. Károly (Lajos, József), rodjeni v 1833. jul. 30-toga. Vmrli szo v 1896. máj. 19-toga. Nyihova trétja tivárisica: Mária Terézia, Dom Mignela pokojnoga portugálszkoga hercega csí rodjeni v 1855. aug. 24-toga; omozseni v 1873. jul. 23-toga. Lajos (József, Antal, Viktor), rodjeni v 1842. máj. 15-toga. József erchercega familija. József (Ágost) ercherceg rodjeni szo 1872. aug. 9-toga. Nyihova tivárisica: Auguszta bajorszka hercegovica. Nyidva deca: József (Ferenc, Lipót) rodj. 1895. március 28-ga, Gizella Auguszta rodj. 1897. jul. 5-ga, Zsófìa rodj. 1899. márc. 11-ga, László rodj. 1901. jan. 3-ga ino Mátyás rodj. 1904. jun. 26-ga. Nyihovi roditelje: József (Károly, Lajos) rodjeni 1833. március 2-ga, vmrli szo 1905. jun. 13-ga ino Klotild (Mária, Adél) rodjeni 1846. jul. 8-ga. Nyihova escse zsivócsa brátja: Mária rodj. 1867. jun. 14-ga, omozseni z Fülöp orleánszkim hercegom; Margit rodj. 1870. jul. 6-ga, omozseni z Thurn-Taxis Albert erchercegom; Erzsébet, rodjeni 1883. március 7-ga. To 1908-mo leto. To 1908-mo leto je edno presztopno leto i má 366 dnévov ali 52 tjedna i 2 dnéva. Ono sze zacsne z szrejdov i dokoncsa sze z csetrtkom. Zacsétki ti stiraj tálov leta. I. Szprotolejtje sze zacsne 21. márc. II. Leto „ „ 22. jun. III. Jeszén „ „ 23. szept. IV. Zíma „ „ 22. dec. Presztopni szvétki. Imé Jezusovo: 19. jan. Fasenszka nedela: 16. febr. Pepelnica: 4. márc. Vüzemszka nedela: 19. april. Krizsni dnévi: 25., 26., 27. máj. V nébozasztoplejnye Kriszt.: 28. máj. Riszálszka nedela: 7. jun. Szv. Trojsztva nedela: 14. jun. Tejlovo 18-ga jun. Prva advenszka nedela: 29. nov. Fasenek. Fasenek sze zacsne jan. 7-ga i dokoncsa sze márc. 3-ga, dúgi de tak 8 tjednov. Csetvére kvatre. I. kvatre bodo 11., 13., 14. márc. II. „ „ 10., 12., 13. jun. III. „ „ 16., 18., 19. szept. IV. „ „ 16., 18., 19. dec. Ta kralüvajócsa planeta de v tom leti MEJSZEC. Preminyávanye mejszeca. mlád, prvi fertao, punovo, zádnyi fertao. Planeta nasega szunca. 1. Merkur je szamo 1/10 táo tak velki, kak nasa zemla; nyegovo leto z 288 dnévov sztojí. 2. Venusz je 9/10 tálov tak velki, kak zemla; z 255 dnévov sztojí nyegovo leto. 3. Zemla, stere leto z 365 dnévov sztojí. 4. Marsz je 1/5 táo tak velki, kak nasa zemla; nyegovo leto z 687 dnévov sztojí. 5. Jupiter je 1350-krát véksi od zemlé; nyegovo leto z 12 lejt sztojí. 6. Szaturnusz je 900-krát tak velki, kak zemla; nyegovo leto z 29 lejt i 116 dnévov sztojí. 7. Uránusz je 82-krát véksi od zemlé; leto njegovo z 84 lejt sztojí. 8. Neptun je 108-krát tak velki, kak nasa zemla; nyegovo leto je 164 lejt ino 216 dnévov dúgo. Potemnejnye szunca. V 1908-om leti tríkrát potemnej szunce, ali mí ni ednoga potemnejnya nebomo vidili. 1. Popunoma potemnej szunce jan. 3-ga. Zacsne sze potemnejnye ob 8-moj vöri i 8-moj minuti vecsér, dokoncsa sze jan. 4-ga ob 1 vöri i 23 minutaj po pónócsi. Tó potemnejnye de sze viditi daló na pónocsnom i zhodnom táli Ausztrálie, v Nóvoj-Quinei, v Ameriki i na tihom Oceani. 2. Tálno potemnejnye szunca jul. 28-ga bode. Zacsne sze ob 2-oj vöri 29 minutaj po pódnévi, dokoncsa sze ob 8-moj vöri i 31 minutaj po pódnévi. Viditi de sze dalo na zhodnom táli tihoga Oceána, na pónocsnom táli atlánszkoga Oceána, na pónocsno zhodnom táli Afrike, na pónocsnom táli pódnésnye Amerike i na jűzsno-zhodnom táli Europe. 3. To drűgo tálno potemnejnye szunca bode 23-ga dec. Zacsne sze ob 10-oj vöri i 7-moj minute pred pódnévom. Viditi de sze dalo vu pódnésnyoj Ameriki i Afriki, na pódnésnyem táli atlánszkoga mórja ali Oceána. J a n u á r ali Szvecsén má 31 dnévov. Preminyávanye mejszeca. Mlád 3-ga ob 10 v. 43 m. po pódn. Prvi fertao 10-ga ob 2 v. 53 m.popódn. Pun 18-ga ob 2 v. 37 m. po pódn. Szlejdnyi fertao 26-ga ob 4 v. 1 m. po pódn. 21-ga szunce v znamenye polevke sztópi. Vrejmen póleg Herschela: Od 3-ga do 10-ga mrzlo, lejpo, od 10-ga do konca mejszeca lejpo i prijétno. Február ali Szűsec má letosz 29 dnévov. Preminyávanye mejszeca. Mlád 2-ga ob 9 v. 36 m. pred pódn. Prvi fert. 9-ga ob 5 v. 27 m. pred pódn. Pun 17-ga ob 10 v. 5 m. pred pódn. Szlejdnyi fertao 25-ga ob 4 v. 24 m. pred pódn. 20-ga szunce v znaménye ríb sztópi. Vrejmen póleg Herschela: Od 2-ga do 9-ga mrzlo, sznejg, od 9-ga do 17-ga sznejg i vihér, od 17-ga do 25-ga mrzlo, mrzel veter, od 25-ga do 2-ga márciusa sznejg i vihér. Március ali Málitráven má 31 dnévov. Preminyávanye mejszeca. Mlád 2-ga ob 7 v. 57 m. po pódnévi. Prvi fert. 9-ga ob 10 v. 42 m. po pódnévi. Pun. 18-ga ob 3 v. 28 m. pr. pódnévom. Szlejdnyi fert. 25-ga ob 1 v. 32 m. po pod. 21 -ga szunce v znaménye ovna sztópi — Zacsétek szprotoletja. Vrejmen póleg Herschela: Od 2-ga do 9-ga lejpo na pónocs deszs, od 9-ga do 18-ga lejpo na pódné ali mrzlo, od 18-ga do 25-ga mrzlo z dezsom, od 25-ga do 1-ga aprila sznejg z dezsom i dezss. Április ali Velkitráven má 30 dnévov. Preminyávanye mejszeca. Mlád 1-ga ob 6 v. 2 m. pred pódnévom. Prvi fert. 8-ga ob 5 v. 31 m. po pódnévom. Pun 16-ga ob 5 v. 55 m. po pódnévom. Szlejdnyi fert. 23-ga ob 8 v. 7 m. po pódn. Mlád 30-ga ob 4 v. 33 m. po pódnévom. 20-ga szunce v znamenje bika sztópi. Vrejmen póleg Herschela: Od 1 -ga do 5-ga premenyávno, do 16-ga lejpo. do 23-ga na pónócs lejpo, na pódné dezsdzs ali velki veter. Május ali Riszálscsek má 31 dnévov. Preminyávanye mejszeca. Prvi fert. 8-ga ob 12 v- 23 m. po pódnévi. Pun 16-ga ob 5 v. 32 m. pred pódn. Sz'ejdnyi fertao 23-ga ob 1 v. 17 m. pred pódn. Mlád 30- ga ob 4 v. 14 m. pred pódn. 21-ga szunce v znamenye dvojcseti sztópi. Vrejmen póleg Herschela: Od 1 -ga do 8-ga lejpo, od 8-ga do 16-ga doszta dezsdzsa. od 23ga do 29-ga lejpo, prijétno. Junius ali Ivánscsek má 30 dnévov. Preminyávanye mejszeca. Prvi fert. 7-ga ob 5 v. 56 m. pr. pódn. Pun. 14-ga ob 2 v. 55 m. po pódnévi. Szlednyi fert. 21-ga ob 6 v. 26 m. pred pódnévom. Mlád 28-ga ob 5 v. 31 m. po pódnévi. 21-ga szunce v znamenye raka sztópi. — Zacsétek leta. Vrejmen póleg Herschela: Do 7-ga dezsdzsevno, od 7-ga do 14-ga dezsdzs, od 14-ga do 21-ga premenyávno, od 21 ga do 28-ga z veternim dezsdzsom, od 28-ga premenyávno. Julius ali Jakobescsek má 31 dnévov. Preminyávanye mejszeca. Prvi fert. 6-ga ob 9 v. 25 m. po pódn. Pun 13-ga ob 10 v. 48 m. po pódnévi. Szlejdnyi fertao 20-ga ob 1 v. 2 m. po pódnévi. Mlád 28-ga ob 8 v. 17 m. pred pódn. 23-ga szunce v znaménye oroszlána sztópi. Vrejmen póleg Herschela: Zacsétek mejszeca premeny., od 6-ga do 13-ga na pónócs lejpo, ovak pa dezsdzs, velki veter, 13-ga do 20-ga lejpo od 20-ga do 28 doszta dezsdzsa. Augusztus ali Mésnyek má 31 dnévov. Preminyávanye mejszeca. Prvi fert. 5-ga ob 10 v. 41 m. pr. pódn. Pun. 12-ga ob 5 v. 59 m. pr. pódn. Szlednje fert. 18-ga ob 10 v. 25. m. po p. Mlád 26-ga ob 11 v. 59 m. po pódnévi. 23-ga ob 2 v. 57 m. po pódnévi sztópi szunce v znaménye devojke. Vrejmen póleg Herschela: Zacsétek mejszeca premenlivo, od 5-ga do 12-ga velki dessdzs od 12-ga do 18-ga dezsdzsevno, od 18-ga do konca mejszeca lejpo. Szeptember ali Mihálscsek má 30 dnévov. Preminyávanye mejszeca. Prvi fert. 3-ga ob 9 v. 51 m. po pódnévi. Pun 10-ga ob 1 v. 23 m. po pódnévi. Szlejdnyi fertao 17-ga ob 11 v. 33 m. pr. pódnévom. Mlád 25-ga ob 3 v. 59 m. po pódnévi. 23-ga szunce v znaménye váge sztópi. — Zacsétek jeszéna. Vrejmen póleg Herschela: Od 3-ga do 10-ga lejpo na pónócs, dezsdzs na pódné. od 10-ga do 17-ga doszta dezsdzsa, od 17-ga. do 25-ga goszto dezsdzs, do 3 ga oktobera premenyávno. Október ali Vszeszvécsek má 31 dnévov. Preminyávanye mejszeca. Prvi fert. 3-ga ob 7 v. 13 m. pred pódn. Pun 9-ga ob 10 v. 3 m. pred pódn. Szlejdnyi fertao 17-ga ob 4 v. 35 m. po pódn. Mlád 25 ga ob 7 v. 47 m. pred pódn. 23-ga szunce v znamenye skorpiona sztopi. Vrejmen póleg Herschela: Od 3-ga do 10-ga premenyávno, od 10-ga do 17-ga lejpo, od 17-ga do 25-ga dezsdno, potom premenyávno. November ali Andrejscsek má 30 dnévov. Preminyávanye mejszeca. Prvi fert. 1 -ga ob 3 v. 16 m. po pódnévi. Pun 8-ga ob 8 v. 58 m. pred pódnv. Szlejdnyi fertao 16-ga ob 12 v. 41 m. pr pódnévom. Mlád 23-ga ob 10 v. 53 m. po pódnévi. Prvi fert. 30-ga ob 10 v. 44 m. po pódnévi. 22-ga szunce v znaménye sztrelca sztópi. Vrejmen póleg Herschela: Od 1-ga do 8-ga lejpo i prijétno, od 8-ga do 16-ga dezsdzs, sznejg, od 16-ga do 23-ga mrzlo i mrzel veter po tom lejpo. December ali Prozímec má 31 dnévov. Preminyávanye mejszeca. Pun 7-ga ob 10 v. 44 m. po pódnévi. Szlejdnyi fertao 15-ga ob 10 v. 12 m. po pódnévi. Mlád 23-ga ob 12 v. 50 m. po pódnévi. Prvi fer. 30-ga ob 6 v. 40 m. pred pódn. 22-ga szunce v znaménye baka sztópi. — Zacsétek zíme. Vrejmen póleg Herschela: Od 1-ga do 23-ga lejpo, na konci mejszeca sznejg. Proroküvanye toga sztólejtnoga proroka. Pá te z szrcá pozdrávlam, I z ednim ti na znánye dávam Lübléno moje lüsztvo szlovenszko, Ko sze zovés gorcsánszko i ravenszko, Kaj vrejmen toga présztopnoga leta Etek teklo bode notri do konca. 17 Zíma. Kalendár zse dávno kázse zímó, Ali tí escse nemíszlis na nyó. Drevje sze escse v edno zeleni, Csi gli sze szlána po doláj belí. Tak dabi letosz nej scsela zíma bidti, Cajt bodes meo escse bundo nosziti. Ali potom de na ednók zmrzávalo, Lüsztvo de sze v topli hizsaj zdrzsávalo. Sznejg zapádne zemló, hizso i drevje, Globoko pod sznejgom de lezsalo szilje. I zíma de trpejla notri do vüzma, Pa po vüzmi escse lehko dvá tjedna. Tak, kaj bos szprotolejtje komaj csakao, Gda bos edno i drűgo v zemló szprávlao. Ali to jeszénszko szilje sze záto drzsi, I dobro zsétvo csakati más, szkrben vért tí. Szprotolejtje. Ne csákano, kak zíma, príde i szprotolejtje, Tak, kaj eden dén escse sznejg ide I drűgi dén je zse toplo vrejmen, Ino hitro zíde to poszejano szemen. Ali tomi sze neradűj ni eden, Ár za tem pride velka povóden. Kí tak pri tekócsi vodáj sztojíte, Bojte gotovi na tó, da sze nepogübite. Kak je prisla povóden, tak tüdi odíde I vszáki vért pá, kak szunce obszíne, Delo zacsne vu goricaj i na poli, I blagoszlov Bozsi sze me vtála povóli. Leto. Komaj mo meli edno malo vrocsíne, Ár de vedno dezsgy só z oblacsíne. 18 Záto nemo mogli rédno zseti i mlátiti I tak mo z delom mogli csakati, Dokecs sze vrejmen pá gorivzeme, I to zaosztányeno delo vréd dene. Jeszén. Po vnogom letosnyem dezsgyüvanyi Prídejo topli, jeszénszki dnévi. Lepo de sze zrejlo na vsze kraje szád, Obilno brátvo dá vértom vínográd. Gotova naj bó záto zinszka poszóda Sziromáka i véksega goszpóda. Szád de tüdi lejpi, i kelkokoli ga bode Cservívi po vnogom dezsgyüvanyi nede. Kukorico mo keszno dolitrgali I tak keszno oráli i szejali. Tiha nócs, szvéta nócs. Tiha nócs, szvéta nócs, Szpáva vsze, szamo te Szvéti pár verosztűje v stali, Bozse dejte polozsi v jaszli, Kó tü szpí preszlatko, Kó tü szpí preszlatko. Tiha nócs, szvéta nócs, Angelszki serezi Neszéo pasztérom veszéli glász: Resitel je dnesz rojen za vász, Tam vu Bethlehemi, Tam vu Bethlehemi. Tiha nócs, szvéta nócs, Bozsi szin, tvoj szpomin Nam napuni dnesz szrce z mirom, Gda ti szpevamo vszi z radosztjom: Díka bojdi Bógi, Ocsi na viszíni. Ómurno povcsenyé od te szlejdnye szódbe. Krisztusovo prísesztje na szódbo je naprej nazvejscseno i on dönok necsákano príde. II. Pet. 3: 10. Príde pa, kak tát v nocsi, dén Goszpodna. Nej dávno je eden brat priso k meni i pripovedávao mi je edno szenyó szvojo. On je edno velko vöro vido na nébi. Kak je na nyó glédao, vido je, kaj je ona trí minúte kázala pred pónocsjóv. Pod nyó je z velkimi píszkmi eto biló napíszano: Ezsaiás 6: 8. Gda sze je obűdo, gori je poiszkao vu knigaj szvétoga píszma ono meszto, stero etak ercsé: „Koga mam poszlati? I sto bode moj poszelník?“ Jasz pa govorim: Eti szem jasz, posli mené. Brat je mené pítao, ka bi tá szenya znamenüvala. Jasz szem nyemi eto odgóvoro: „Ona sze z lehka dá razlozsiti. Bozsa deca szo sze zse dávno obűdili na tó, kaj je na szvejta vöri ta szlejdnya vöra. Vasa szenya tó znamenűje, kaj szamo nikelko minút jeszte, dokecs vöra dolipretecsé. I da je ta szlejdnya vöra, záto nebeszki Goszpód nas potrebűje lüdí, ké de za poszelníke mogo poszlati, kí do nyegovo povelejnye gotovi csiniti i nyegova szvéta dela doprineszti. Csi je gda potrejbno biló, zdaj je tü on cajt, naj sze bozsi szinóvje i bozse cserí obüdijo i za Nyega zsivéjo.“ Nevejm, jeli szem tó szenyó prav razlozso, ali tó znám, kaj je szlejdnya vöra, i kaj je Bozse nazvescsávanye szilno. Kak sze glászi tó nazvescsávanye? Etak: „Gléj, On príde!“ Pred etim versusom: „Príde pa, kak tát v nocsi, dén Goszpodna“ je Peter apostol povedao, zakaj nepríde escse goszpon Krisztus, gda etak govorí: „Nede sze müdio Goszpód z obecsanyem szvojim, kak níki tó miszlijo; nego je dugotrplívi próti nám, on tó nescse, naj sze níki zgübíjo, nego naj sze vszi povrnéjo i zsivéjo.“ Zakaj je nej prisao escse nas Goszpód doszehmao? Ár je dugotrplívi. Ár cajt dá lüsztví, naj sze povrné. Cajt dá tim vervajócsim, naj sze priprávijo k vekivecsnomi zsítki. Da je Peter ete odgovor dao i od prísesztja goszpon Jezusa vszo dvojnoszt razzegno, razmeto i sztanovito eto právi: „Gléj, On príde!“ 21 Tak je, On príde! Kelikokrát je tó nazvejscsano! I dönok, gda príde, necsákano príde. Gda je enkrát goszpon Jezus z vucseníkmi szvojmi od szvojga nazájprísesztja gucsao, pravo je, kaj kak je biló vu dnévi Noéja i Lóta, tak bode i vu dnévi sziná cslovecsánszkoga ali Krisztusa. Kak je biló vu dnévi Noéja? Noé je naprej glász dóbo. Bóg me je etak erkao: „Szodba príde, velka povóden, stera te cejli cslovecsánszki národ pogübi. Ali tí sze oszlóbodi. Zgotovi szi bárko, v steroj sze lehko szkrijes z timi szvojmi i z edni párom vszákedóbi sztvármi, gda ta obcsinszka pogübelnoszt príde na zemló!“ Tó je edna znamenita zapoved bíla. Noé je vervao, gda me je Bóg pravo: „Príde szódba,“ kaj ona tüdi pridti má. Neodlásano je tak delati zácsao, rédo je bárko. „Ka csinis Noé?“ pitali szo ga lüdjé, kak szo ga cimprati vidili. Teda nyim je vsze prepovidávao, ka je od Bogá csüo. Lüdjé szo sze szmejáli ino me pravili: „Tí Noé nemas práve pámeti! Tó je nikak nej mogócse, ka tí gucsís!“ Ka vsze je mogo Noé gorivzéti! Kamkoli je vrgao szvoj pogléd, povszéd je spot vido. Ali privszemtom je prejk 120 lejt neobtrűdno glászo to pridócso szódbo. Kak je 100 lejt preteklo i ta bárka je szkoro zgotovlena bíla, Noé je ómurnejsi i szilnejsi pósztao. Tá je só k ednomi vszákomi, proszo je je i molo sze nyim je erkócsi: „Povrni sze i odszlóbodi tvojo dűso, ár szódba hitro pride!“ Ali oni szo sze li oszmejávali nad nyegovov prosnyóv i nyegovim káranyem. Ti zevcsenejsi szo z glavámi kumali i erkli: „Nega niksega znamejnya, kaj bi káksi hűdi cajt naszledüvao. Noé vsze rad verje, ka csűje; zanyega volo sze nika nemate nepokojüvati!“ Bárka je zgotovlena. Prislo je vnogo radovedni lűdi, naj tó velko nápravo poglédnejo. „Zakaj je tak velka ta bárka?“ pítali szo. Sztvaré do notri sle zevszakedóbi plemena, odgóvoro je Noé celó osztávleni. Oh, kak szo sze szmejáli zsnyega! Na eden dén sze je zemla genola pod neprebrojenimi seregmi oni sztvár, stere szo k bárki pribejzsale. I zrák je sűmo od perótlószkanya one vnozsíne fticsov, steri szo eszi prileteli. Kak lasztvice nájdejo szvojo pót po szvejta mórji prejk, gda na zimszki sztánek szvoj letijo dalecs próti pódnévi; kak vcselé nájdejo szvoj kosár, csi szo od nyega dalecs odletele; kak mravlé znájo szvojo pót k mravlinyeki: rávno tak szo najsle vsze sztvaré tó k bárki pelajócso pót. Bóg nyim jo pokázao. Vsze tó je sztrahsilo lüdí. Ali ti zevcseni, k kejm szo po tanács hodili, szo je pá pokójili erkócsi: „Tó vám nevejmo razlozsiti; tó je edno znamenito prikázanye; nasa zbrodjávanya sze escse nevjedinajo; ali tó edno je gvüsno, kaj sze potopa, od steroga vam Noé fabulári, nemate kaj bojati. Lüdjé szo sze pá pokojni i szpáli szo duzse. 22 I te da je priso on dén, v sterom je Noé z timi szvojmi notri só vu bárko. Oh kak tezsko je biló nyegovomi szrci. Prejk 120 lejt je opominao i zvao vu bárko lüdí, ali nyegov gucs je zaman bio. Proszo je ednoga vszákoga, ali niscse ga je nej poszlüno. On je szám z timi szvojmi só vu bárko. I teda je Bóg ono zanyim dolizakleno. Po tom je minolo 8 dní, ali ta nazvejscsena szódba sze escse z niksim znamejnyem neszkazsüje. Tjeden je premíno. Príde te szlejdnyi dén. Premíno je i té. Kak je szunce zajslo, etak szo erkli ti lüdjé: „Vütro bomo lejpi dén meli, dobro vrejmen dobímo.“ Z tem szo na pocsinek sli. I teda — okóli pónócsi — je sztrasen vihér sűmo prejk po zemli, steri je rasztovo drevje dolicsejszao i pecsíne doliztrgao. Zslebóvje nébe i sztüdenci globocsin szo sze ódprili. Presztrahseno szo bejzsali lüdjé k tim zevcsenim, kí szo je telikokrát potróstali i pokójili. Oni szo nyim tó pravili: „Eto je edna velka povóden, kakse szmo v nasem zsitki eti na zemli escse nej meli; ali ona miné.“ Ali nej je minóla, nego szo sze vodé vsze vise pozdigávale. Tim presztrahsenim lüdém je na pamet priso Noé i nyegva bárka. „Bejzsmo k Noévi“ pravili szo, „on má bárko i zs nyóv lehko plava. I nász náj gorivzeme!“ Ka szo pravili, tó szo vcsínili. Bezsécs szo sze preblizsávali k nyemi i etak krícsali: „Noé, dober Noé, drági Noé, pro- szimo te, püszti nász notri vu bárko.“ Oh zdaj szo znali lejpe recsí nücati i nyemi sze z szrcá moliti, ali pred tejm szo ga nej bógali, nego ga za norca meli! Ali csűj, csűj, ka právi on: „Drági moji priátelje“ glászilo sze je od znótra, „jasz bi tó szrcá rad vcsíno, ali nemorem vcsiniti. Poglednite, lehko klűcs ali zászün nájdete od zvöna na bárki. Bóg je mené od zvöna zakleno vu bárko!“ Iszkali szo klűcs i zászün, ali nika szo nej najsli. „Pojmo domó, prineszmo stange i drűge skéri. Nikakó zse prelüknyamo bárko.“ Ali ober nyihovi kúcs je válovje vküpvdarilo i niscse je nej sao nazáj. Potop je prisao i vsze je fundao. Tak dávno nazvejscseno i dönok necsákano. I kak je biló vu dnévi Lota? I tam je Bóg naprej na znánye dao. Bóg nevderé z dverami vu hizso. Prevle kak bi na szódbo priso, kára, i znóvics kára. Loti je eto biló na znánye dáno: „Sztrasna szódba príde na Sodomo. Bóg funda ete váras i vsze vnicsi. Pascsi sze i pripelaj eszi tvoje priátele i tvojo rodbino i vujdi zs nyimi.“ Lot sze je presztrahso. Ali vervao je onoj rejcsi, i hitro je só k onim mózsam, kejm je szvoje cserí dao za zsené. Vsze je povedao ka je znao. Ali tó sze je nyim szmejsno vidlo, i kejm bole je proszo ino sze nyim molo, tejm bole szo sze szmejáli erkócsi: „Te sztári szploj po detecsen csiní.“ Znóvics je mogo Lot nazáj vu 23 váras idti, ali niscse je nej vervao nyegovoj rejcsi. Ali komaj je priso vö z várasa, ogen i zsveplo je kapalo doli z nébe i práscsanye vu zráki, sze je taki na jávkanye ti oszojeni premejnilo. Gléj, etak je bíla szódba naprej nazvejscsena i dönok necsákana. Kak je glászo Goszpon Jezus ober Jeruzsálema tó szódbo: „Da bi i tí prevido tó, csi tüdi v etom tvojem zdásnyem dnévi, ka tebi k míri szlűzsi!“ Ali zsidovje szo nej vervali nyegovoj rejcsi. Oni szo etak miszlili: „Kakda bi mogócse biló, kaj bi Bogá váras, te szvéti Jeruzsálem protivníka porob bió! Bóg nemore dopüsztiti, kaj bi sze tó prigódilo!“ Nej je doszta cajta minólo, váras je okóli vrát z rimanszkimi vojnikimi oblezseni i zaprejti bio. Szpunilo sze je, ka je Jezus naprej povedao: „Z kólnim táborom te vzemejo okóli i na vszákom meszti do te mantrali.“ Vsze bole je vküp bio sztísznyeni Jeruzsálem tak, ka szo szi lüdjé zse nej mogli odühávati. Glád je tak velki bio vunyem, kaj szo matere szvojo lasztivno deco szpekle i nyihovo meszó jele. Tákse nevóle, kaksa je tü bíla, je szvejt escse nigdár nej vido. I gda szo rimlanci váras notrivzéli, znótra nyegovi krepki sztenov, z sterimi je okóli bio vzéti, je vise eden milión zsidovov vesznolo. Vídis: naprej nazvejscseno i dönok necsákano! I jeli v zdásnyem cajti nega etaksega Bozsega káranya i opomínanya? V nasem cajti, gda lüdjé szvoj zsítek tak hitro pre- zsivéjo i tak hitro pozábijo vsze, niscse nevzeme na pamet ti sztrahsni znamejny. Ali jeli szte zse pozábili ono sztrahsno neszrecso, stera sze je pred nikimi lejtmi na tom amerikánszkom zátoni Martinque dolispilala? Kak r. katolicsánszki líszti nam na znánye dávajo, St. Pierre várasa prebiválci szo edno pogübleno preklinyanye doprineszli. Na Velki-Pétek szo szvinyó prebili na krízs, da Jezusa szmrt na krízsi ospotávajo. Teda je prislo káranye. Te ogen vömetajócsi brejg je hitro ogen vömetao szébe, steri je szvojov povódnov láve edno velko fabriko z delavcimi navküpe fundao. Teda je gorihejnyao. Lüdjé szo sze presztrahsili, ino szo vújdti scseli, ali poglavár je z sztrázsov okóli vzéo váras i nikoga je nej vöpűszto. Potom je z zevcseni lűdi edno komisio poszlo vö, naj poglédnejo, jeli sze Mont-Pelee (tak sze zové te ogen vömetajócsi brejg) zaisztino z pogübelnosztjov protí. Komisia je gori sla na brejg, vsze je dobro poglédnola i potom povejdala: „Nega nikse falinge! Mont-Pelee je nej nevaren. On je szamo edno málo ognyeno zmejno napravo.“ Kak sze je drűgi dén zórja prepócsila — rávno tiszti dén — v sterom szo szi ono spotno, zmejno pá naprej scseli vzéti, tó szvinyó na krízs prebijati, láve povóden je vövdárila i cejli váras zalejála. Bozsa kastiga je doli prisla z nebész i 40 jezér lűdi v nisteroj minuti fundala. 24 Glej nazvejscseno i dönk necsákano. Jeli je nej rávno telikokrát i ocsiveszno nazvejscseno, ka je goszpon Jezusa dén blűzi. Zse dávno sze je zacsnolo onoga szpunenyé, ka je Mátaja 24. tao proroküvao od prísesztja Jezusa. Ona dela, od steri gucsimo, sze nam nemogócsa vídijo. Ali pred nami tecséjo doli, naj Jezus Krisztusa dén znamenyűjejo. Med onimi znamejnyami, stere nam goszpon Jezusa nazájprísesztje kázsejo, je tó edno nájocsivesznejse, kaj lüdjé naprejsztópijo, kí do szebé za Krisztusa pravili. Pred nisterim letom je v Ameriki sztópo gori eden etaksi neprávi Krisztus, kí je doszta lűdi zapelao. Zsaloszten konec je vzéo na püsztini, gda sze je 40 dní scseo posztiti kak goszpon Jezus i med posztom je na szmrt zagládo. Po tom je v London várasi sztópo naprej eden dühovnik, kí je od oltára oznano vö kaj je on te nazájpridócsi Krisztus. Lüsztvo je próti tomi brezbozsnomi preklinyanyi nateliko zácsalo vreti, kaj je vredársztvo (policíja) komaj mogla obrániti toga mozsá. Potom sze je on na tihoma nazáj potégno i vecs szo nika nej csüli odnyega. Pá v Ruszkom je grátao hiresen eden nóvi Krisztus, koga je vecs lűdi naszledüvalo. Eccse one norísnice, vracsitelje i vucsenici szo sze zblóditi dáli ponyem, v stero szo ga notrizáprli. Po tom je pá glász raziso, kaj je v pónocsnoj Indii nóvi Krisztus sztópo gori. Etak pride od zhoda i záhoda, od pónócsi i pódnéva glász od táksi lűdi, kí tó právijo: „Jasz szem Krisztus.“ Zaisztino sze znamejnya godíjo, ta obecsana znamejnya sze szpunávajo, stera Krisztusova pri sesztje na znánye dávajo. Neprávi proroci sztápajo naprej, kak toga amerikánszkoga Novoga Siona nasztavitel, kí je szebé za II-ga Eliása pravo i jezero-jezér lüdi je k szebi nagno. Glászi od bojneo napunio naso zemló. Ogenvömetajócsi bregóv sztrahsno vövdérjanye, gibanye zemlé, küga, glád, sztrahsne neszrecse, vsza eta szo znamejnya, stera na glász kricsijo: Gléj, On príde! Ali gucsí escse drűgo znamejnye od nyegvoga nazájprísesztjá. Zsidovje sze priprávlajo, naj szi szvojo domovino (tó szvéto zemló) znóvics pod szvojo oblászt szprávijo. Zsidovov eto nesztanoma gorijemlécse gíbanyerazmeto gucsí. I drűgo znamejnye sze szpuni med poganmi. Jezus je povedao: „Prvle sze po cejlom szvejti more predgati Bozsa rejcs, pred vszejm lüsztvom za resznico i potom príde konec.“ Jeli sze je tá rejcs nej szpunila? Jesztejo edne intreszantne knizsice, stere sze po fal cejni dájo kűpiti; v oni po 450 rázlocsni jeziki jeszte Ján. 3: 16. „Tak je lűbo Bóg te szvejt.“ Presti mi one jezike, stere po iméni poznas, do 10 ali 15 bodes lehko só, potom tvoje szpoznanye k-konci príde. I tü je 450 jezikov, na stere je szvéto piszmo ali onoga poszá- 25 mezsni táli doliobrnyeni. Kakse delo sze je moglo doprineszti, dokecs sze je nasega Zvelicsitela rejcs szpunila! Dokecs je evangelium po cejla szvejti vszejm lüdém predgani bio. I nej szo ga szamo med poganmi predgali. Predgao ga tüdi med timi iménszkimi krscsanmi z táksov mócsjóv i vrejlosztjov, kak szo tó pred nikimi deszetin lejtmi nej vidli i vervali. Vszigdar de szilnejse predganye rejcsi Bozse; vszigdar de vecs predgarov one. Póleg dühovnikov i popév szo tam evangelistje, miszionáriuske solszki vucsitelje, kí vszi z vrejlosztjov glászijo i vcsijo Bozso rejcs. Zakaj je tak ómurno i szilno predganye rejcsi Bozse vu nasi dnévi? Zakaj je bio Noé tak sztálen, kaj je ednoga vszákoga proszo, ednomi vszákomi sze molo, naj vu bárko príde? On je znao, kaj szódba pride. Oh, záto predgamo vu nasi dnévi z táksov ómurnosztjov i zovémo tak szilno, ár szo sze bozsi szinóvje obüdili i previdli, kaj je goszpon Jezusa dén blűzi. Záto sze glászi glaszno po cejla szvejti: Gléj, On príde! Vnogodób sze je nazvejszto goszpon Jezusa dén. I dönok gda príde, necsákano príde. Prejk 120 lejt je gláseni potop i dönk je necsákano priso. Vtonenye Sodome i Gomorhe je naprej nazvejscseno biló i dönok je necsákano prislo. Tak bode i te, gda goszpon Jezus príde. Kaj jasz zdaj od prísesztjá goszpon Jezusa gucsim, znám, kaj de sze ji vnogo szmejálo i spotárilo etak erkócsi: „No, nede ono tak prevecs lagoje.“ Miszli szi, ka sze tebi vídi, jasz nescsem za tébe podgovoren, nego csíszti bidti od tvoje krvi. Záto ti znóvics právim, szmej sze ali nej: Gléj, On príde! Szlejdnya rejcs nyegva sze je etak glászila: Gléj, jasz hitro prídem. Kakdakoli prímes tí moj glász tó je nej moje, nego tvoje delo. Bóg de te ednók na podgovornoszt jemó za tó, kak szi veszno pri na znánye dányi etoga glásza. Ah, trpecse mi szrcé, gda na tó miszlim, tí vsze znás; znás, kaj goszpon Jezus hitro príde — i dönk sze nepriprávlas — i on príde — necsákano! Bóg je zócsi nász dugotrplívi, escse vszigdár dugotrplívi. Ali lüdjé sze nescsejo povrnóti. Neómurno etak pítajo: „Gde szo Jezusovoga nazájprísesztjá znamejnya?“ Ah, ví neverníci, vejm je pa on povedao: Hitro prídem, i od tiszti mao je zse 2000 lejt preteklo. I predgajo od toga pridócsega Jezusa, pred kim je jezero lejt telko, kak vcserányi dén, steri je premino, ali neverjejo vunyem. Ka nájdemo vu krózsi bozse decé? Tó, kaj je Bog dugo trplívi, naj szvojo deco priprávi na povrnejnye. Ali jeli sze ona priprávla? Csüo szem od ednoga csloveka, gda je gucs bio od nazájprisesztja Jezusovoga, kaj je vnejmar etak erkao: „Csi on príde, nede dobro za nász.“ Znájo, kaj nede dobro za nyé, csi vu szvoji grejhi osztánejo — i dönk sze nepriprávlajo. Meszto 26 toga sze ráj kregajo, právdivajo, endrügoga odürjávajo, na nikoj szprávlajo, i tak vu grejhi nadale szpíjo. I gda goszpon Jezusa dén príde, on necsákano príde i tak, kaj sze je bozse decé vnogo nej pripravilo. „Kak tát vu nocsi, tak príde On,“ právi Peter apostol; necsákano, gda eden vszáki szpí. K tebi tüdi tak príde goszpon Jezus, kak tát vnocsi? Csi bos i nadale po szvetszkom zsívo ino sze oponásao; csi i nadale scsés bogat i prestímani bidti; csi bos sze i nadale szvajüvao z drűgov decóv Bozsov; teda necsákano príde! Lübléni brat moj: zakaj sze nepriprávlas? Tí szvejta szín: zakaj sze nepovrnés? Zakaj zadrzsávas goszpon Jezusa prísesztjé? Zdaj je te szlejdnyi cajt. Tak je, trí minute pred pónocsjov, tak, kak je ov brat vu szvojoj szenyi vido. Záto potrebűje nas goszpon Jezus lüdi, kí sze naj naprejpriprávijo i nyegov glász neszéjo: Gléj, On príde! Nej szamo z recsjóv nego i z delom morete glásziti: Csákaj goszpon Jezusa. Bogme, On hitro príde! Kelko Bozse decé je priglihno k onim neszpametnim devicam! Nemajo olija priszebi, lampaske nyim vgásznejo. K bótosi morejo bejzsati, kak szo Noéja vrsztníci naszlejdnye k bárki bejzsali, ali zse keszno! Dveri szo zaklenyene. I eta rejcs sze glászi próti nyim: „Nepoznani vász.“ I potom na- prejsztópijo i naprejprinásajo: „Vszáko nedelo szmo vu cérkvi bilí, rédno szmo sze szpovedávali.“ Ali pá de sze glászilo: „Povedao szem vam: nepoznani vasz! Odíte od méne hűdodelnici!“ Nazvejscseno i dönk ne csákano! Szrce me bolí, csi na tó miszlim: goszpon Jezus hitro príde — i tí szpís vu grejhi i nej szi priprávlen. Oh nemrtelna dűsa, priprávlaj sze! Pripravi sze escse dnesz! Csi escse nemas pokoja drági brat moj, pascsi sze, obari dűso tvojo i nezgledni sze nazáj! Szpravi vréd delo tvoje z Bógom! Tí lübléni mózs i zsena obűdta sze zeszna grejhov, ár de na szvejta vöri szkoro dvanájszet vör. Ne dvojta nadale, jeli príde goszpon Jezus. Ne sztarajta sze, gda pride, nego zsivta za Bogá! Prizdignita vájne glavé, ár je vájno odszlobodjejnye blűzi! Tí grejsnik, povrni sze, tí brat priprávlaj sze! Gléj, On príde! Tak je, goszpon Jezus príde, príde necsákano! I jaj tebi, csi te nepriprávleno nájde! Kakda mores teda pred szódni sztolec nyegov sztópiti! Kakda mores racsún dati od vszej hűdi dejl tvoji! Proszim te záto znóvics i znóvics, odsztavi grejhe tvoje, odsztavi ete szvejt i vsze ka te je od Bógá odtrgnolo, da ti dűsa nepríde na vekivecsno szkvarjejnye! Tak bojdi!!! 27 Jeli ví tüdi máte vüpanye v nebésza prídti? „Kí bozsega Sziná má, on zsítek má; Kí bozsega Sziná nema, on zsítka nema.“ I. Jánosa, 5, 12. „Jeli ví tüdi máte vüpanye v nebésza prídti?“ Z etim pítanyem sze vrné eden sztarejsi goszpód k szvojmi voditeli ládje med potüvanyem po mórji. Csüdüvajócs je odgóvoro te obercseni. „Ja, zagvüsno moj goszpód!“ Vidijo Jasz szem eden szploj réden mózs. Jasz szem edno velko familio gorizhráno i zravno i pri tom szem lücki dárov escse nigdár nej potrebüvao. Jasz szem nej táksi mózs, kí rad preklinja; jasz nepijém po krcsmáj, kak doszta drűgi mozsév, i csi szem rávno vcsászi malo vecs pio, kak bi mi trbelo, tak szem dönök nej pijánec. Jasz szem posteni, primeni vszigdár sztó filejrov má edna koróna; jasz szem tüdi dober szózsed.“ „Jeli je tó vsze?“ píta ga te goszpód. Oh nej je! „Jasz tüdi rad v cérkev hodim. V letosnyem cajti tó toti nemorem csiniti, ár teda one lüdí morem obszlüzsáváti, kí sze za dobícsek spilati scséjo na ládji; ali jasz szem próti mojim blízsnyim vszigdár priaznívi. Csi eden jeszte, kí vracsitela potrebüje, jasz ga nyemi tá dam posztaviti, csi tüdi ob pónócsi morem gorisztanoti.“ — „Jeli je tó zse vsze?“ píta ga nadale te goszpód. — „Zdaj tak stímam, kaj bi tó zadoszta biló!“ — odgóvoro je te voditel ládje. Tak, kak té voditel, neprebrojeno lűdi míszli, kí szo vu szvojoj gizdoszti jákoszti szamí z szebom zadovolni. Tej lüdjé doszta gu- csíjo od szébe, od toga, ka szo vsze dobra vcsínili i ka escse csiniti scséjo. Szamí szebé hválijo, naj je i drügi pohválijo. Ali vszo cslovecsánszko trüdjenyé je rávno tákse, kak gda eden mozs od szvoje podrejte hizse tó právi, skoda bi biló eto hizso razmetati. On dobro vidi, kaj szo ta glavna brvna i tramóvje zse szprhnyéni, sztrejha je szkósz i szkósz prelüknyena, privszemtom jo vöpoprávla, eti i tam edno brvno ali eeen tram dene notri; ali dönok nede drűgo zsnyé, kak edna zakrpana podrtina! Rávno tak je natúra grejsnika od csrvóv grejha prevrtana. Od fundamentuma do szlemena, tó je od pét do gláve nika dobra nega nanyem. Záto Bóg nezapovej té hizse vöpopraviti — ona je vecs nej za tó, nego scsé, naj sze ta sztára hizse razmecse i meszto nyé nóva pocimpra (zazída). Bóg od tvojga szrcá i od tvoje natúre eto právi: „To cejlo tejlo je róno i to cejlo szrcé je medlóvno!“ Eta glavna isztina szvétoga piszma, kaj na nami i vu nami nika dobroga nega, sze vnogo lüdém szploj neznano vídi. Eden droskar (fiáker) je ednók pravo: „Jasz dönok tak miszlim, kaj bom na ovom szvejti dobro meo, ár nakeliko jasz znám, opojeni szem vu mojem zsítki escse nigdar nej bio, mené szo vszigdár kak dosztojnoga csloveka poznali, 28 nigdar szem nej nóroga gúcsao.“ Jeli szi tí tüdi na táksem konyi gezdo? Tej konyi szo gizdavi lűdi szvejta, od steri Bóg eto právi: Nyihovi konyi szo tejlo i nej dűh. Nájvecs lűdi, kí sze za pobozsne drzsijo, eto vadlüványe má: „Vszi lüdje szo grejsnici i tak tüdi jasz, dönok csi sze cslovek pascsi — nakeliko je pri nasoj cslovecsánszkoj szlaboszti i pri nasem szküsávanyi mogócse — dober bidti, tak je Bóg szmileni próti nam, vejm je on lübézen, za toga volo szi on nede znami tak trdno djao, ár bi nacsi eden cslovik nej mogo v nebésza pridti. Jeli je Bozsi szin nej za vsze lüdi na krizsi vmró, da sze oni zvelicsajo pri vszej grejhi szvoji? Obszebi sze razmi, csi je sto prevelki hűdodelnik i brez pokóre merjé, on zagvüsno v pekeo príde.“ Nemoremo zadoszta ómurno vöpovedati, kaj sze ono, da sze mí za dobre i bogabojécse stimamo, z recsjóv Bozsov trdno protiví. Bóg vsze lűdi, kí od szébe kaj dobroga csákajo, za „farizeuse“ imenűje. Tej táksi szo priglihni k onomi farizeusi, kí je gorisó vu cérkev molit i koga molítev je v tom sztála, naj Bógi naprej znoszi ali presté, ka je on za pobozsnoga mozsá bio. Ali on je pri Bógi nej najso miloscse, csi glé je sztókrát vise sztao vu jákoszti i dobrocsinejnye, kak vszi vitézi jákoszti i dobri dejl nasega cajta. On voditel ládje i droskar (fiáker) szta farizeusa bilá ár szta sze za dobriva i pobozsniva mozsá stímala. Broj farizeusov i farizeusíc je v zdásnyem cajti sztrasno veliki. Jeli tí tüdi k nyim szlisis? Bóg je publikánusa ali vámobrácsa za bógsega drzsao za miloscso Bozso, ár je on szpozno grejhe szvoje i nej je szmeo ócsi szvoji próti nébi prizdignoti, nego sze je v prszi bio etak govorécsi: „Bóg moj, szmiluj sze meni grejsniki!“ I k tomi posztávi Bozsa rejcs toga razbojnika, koga szo z Krisztusom rázpiti i kí je nika vecs nej mogo vcsiniti, naj szvoj grejsen zsítek pobógsa, ali kí sze je k miloscsi Bozsoj vrno. Eto je isztina krscsánsztva: Miloscsa Bozsa li tam more zacsnoti delo szvoje z cslovekom, gde cslovek pred Bógom i szebom vküpszpádne z etim szpoznanyem: Jasz szem hűdi, tó je jasz nemorem dobra csiniti; moja za menom lezsécsa lejta szo zgüblena. Ka csloveka k szpoznanyi szvoji grejhovi k pokóri pela, tó je delo szvétoga Dühá. Csi on naso düsnovejszt zbüdí, i te prvle témne ocsí nam preszvejti, teda mí szploj nacsi miszlimo i csinimo. Eden od vszej lűdi visziko mózs je eto szpozno ednók: „Gda szem vu eto cérkev so evangelium poszlűsat, miszlo szem szi, kaj szem jasz vu cejloj etoj krajini te nájbógsi cslovek; ali zdaj mi je Bozsa rejcs pokázala, kaj szem nika nej vreden.“ Kí sze je vu Bozsoj szvetloszti vido, on szvojega vüpanya nepolozsi vecs na szébe, nego szamo na Krisztusa i na nyegovo popolno delo. On szpozna vu Krisztusi szvojga velkoga proroka, kí je 29 vsze nyegove dugé plácsao i ono kastigo trpo, stero szi je grejsnik zaszlűzso. Eden táksi sze na Krisztusov krizs zglédne i popádne ono blájzseno isztino: Tam na Golgothi szem jasz póleg bozsánszke pravice oszvjeni. Krisztus je za mé vmró! Nyegova krv je vsze moje grejhe dolizaprála. Moja sztára natúra je zevszejmi hűdimi zsélami szvojmi vu grob pokopana. „Jasz szem z Krisztusom razpéti, vmró i pokopan.“ Ali Bógi bojdi hvála, jasz szem z Krisztusom tüdi gorisztano! Bozsa miloscsa sze je nad menom szmilüvala. Bóg mi je po Szv. Dühi eden nóvi zsitek dao, jasz szem sze preporódo kak dejte i örocsnik Bozsi. Csi szi tí moj drági brat toga novoga zsítka od Bogá nej dóbo, te szi tí escse mrtev vu grejhi, csi szi kaksté dober i pobozsen cslovek. Záto je pravo goszpon Jezus tomi postenomi i bogábojécsemi Nikodemusi: „Csi sze sto neprejporodi (tó je z nebész nóvoga zsitka nedobi), tak on nemore králesztva Bozsega viditi.“ (Ján. 3, 3.) Jeli szi sze tí zse preporódo? Jeli zse más od Bogá nóvi zsitek? . . . Csi bi ga escse nej meo, vzemi kak náj prvle szlobód od tvoji grejhov, ár sze ovak nemores vüpati, kaj bi v nebésza priso, gda ete szvejt odsztávis. Vöpovejdanya ednoga milionára. Moore Gyüri, kí je 1876-toga leta v Sottlandi vmró, je kak pojbár jáko lepó i csedno zsivo. Po Bozsoj miloscsi je on eden té najbogatejsi mozsév pósztao v London várasi. Nyegova glavna rejcs je eta bíla: „Vrejdno je, naj cslovik cejli krscseník bode.“ Teda je pravo: „Nega vékse blódnoszti, kak evangelium za neisztinszkoga drzsati. Poti mód- roszti szo pune míra.“ Od szvojga bogásztva on etak gucsí: Bogásztvo, stero mi je Bóg dao, vnogo lüdén zná blagoszlov bidti, csi je prav nücam. Neprávo nücanye onoga bi meni na preklésztvo biló. Bógse je csi cslovek po darüvanyi prijétni dárov eti zavértiva doli, liki kaj bi po hűdom csinejnyi na ovom szvejti priso na nikoj.“ 30 Jeli szi tí gotov? Pri tom szlejdnyem preminyávanyi leta je te v 1904-om leti márciusa 5-oga vöpreminyeni marsal grof Waldersee eto piszao: „Jasz szem v ednom leti dvá brata, ednoga szváka i vecs dobri sztári priátelov zgűbo. Kak sze viditi dá, réd vméranya je nad mojmi vrsztníkmi, záto dobro csinimo, csi sze priprávleni drzsimo na pót.“ I on je gotov bio vu vekivecsnoszt idti, gda je konec zsítka nyegvoga hitro naszledüvao. Vu ti szlejdnyi vöraj, gda je nyegva zsena zsnyim Bogá molila, tüdi on je na glász etak molo: Moj goszpon Jezus, kaksté pride szmrt moja, za mé de dobro. Jasz verjem, kaj szem tvoj. „Tebi porácsam jasz dűh moj.“ I gda ga je ta grofojca pítala: „Jeli tí znás, kaj szo vszi tvoji grejhi dolizapráni vu krvi Krisztusovoj.“ Teda je on odgóvoro: „Ja.“ Nyegova szlejdnya rejcs, kak odgovor na rejcs nyegve tivárisice je eta bila: „Midva va sze pá vidila.“ Potom je on tiho zászpao. Csákaj dűsa moja. Csákaj dűsa moja, Necekni sze, Bóg je pomócs tvoja, Vunyem vüpaj sze. Li tí nezdvoj, Príde zse cajt tvoj, Gda sze odszlobodís Od vsze nevóle. Vu vszej vihéri Prevelki mók, Obarje te v míri Te veren Bóg. Csákaj dűsa moja, Necekni sze, Bóg je pomócs tvoja, Vunyem vüpaj sze. Vniksoj sztávi Nasz neodsztávi Zmozsen Pomocsník nas Ino Varivács. Szvejta Sztvoritel, Boj z tezski mók Nas Odszloboditel, Tí veren Bóg! Prípoveszt. Te mlínarszki detics. Nej dalecs vkraj od Mőre sztojí edna mála vész, v steroj szo Jancsiov ocsa i mati v lejpom rédi szvojega szinű, Jancsia gorizhránili. Hizsa nyuva je sziromaska, mála cimprana i lejpo csíszta. Jancsi je nyuv nájsztarejsi szin bio i záto szo nyega ocsa za mlínara dáli vcsiti, na Mőrszkom mlíni pri ednom csednom i verlom mlínari. Jancsi je zse stiridvajszeti lejt sztar i verli mlínarszki detics. Májszter nyegov sztári na nyega zavüpajo vszo delo, ár je on dober vért i veren i zdalecsa kak pripelajo k mlini, szaksi nyega zse dobro pozna i ga z veszélim szrcom poiscse gori. Jancsi je velki decsko, lejpoga zrásza z bejlim obrázom i z csarnimi bajuszami, v lejpom rédi sze drzsí, doszta lűdi právi: pára nyemi dalecs nega. Csi sze on v nedelo szvoj fájni mlínarszki gvant gori oblicsé i v cérkev ide, doszta ócsi na nyega gléda i právi: tó je Ribasov Jancsi Ocsa i mati sze tüdi veszelíta, ka táksega sziná máta. Jancsi je jáko verli decsko, nej tak kak nájvecs decskov, steri radi vu ostarijo odijo, sze bijejo i preklinyajo. On je tihi i veszéli, lump je nej, záto nyega szaksi cslovik hváli. Jancsi csi glih plése v ostariji, szakso deklino za edno stíma. Ne prebéra, kak nyegovi pajdásje, steri za toga volo vszigdár szvájo májo. Nej je on gizdávec, kak ovi niki decski, steri dumá szirmák i vu ostariji nájvéksi goszpód. Etak szi on miszli i tüdi pravico má: ka je moje, tiszto je tak moje, csi mo sze hválo ali nej. Matere, stere cserí májo, zsnyim rade gucsijo. Szaksa szi etak miszli, kak bi veszéla bíla, csi bi moja csí nyegova zsena bíla. Za tó nancs edna nevej, ka on zse szvoje szrcé zalozseno má. Szaksi cslovik má nikso bolezen, tak i Jancsi má to nájvékso: „ár szrcsna lübézen, je velka bolézen“. Jancsi kak verli mlínarszki detics sze je szpoznao szvojega mlinarszkoga vérta, sztároga Zsizseka cserjóv, Trezikuv i sztoga je grátala nyegova nájvéksa bolezen. Trezika je oszenájszet lejt sztara, stera je mater vu mládi lejtaj zgibíla, bratov i szesztér nej mejla i ocsa nyéni szo bogati, od stere szi Jancsi nej szmeo miszliti za lübézen. Kak sze je tó zgódilo, niscse nevej po pravici. Trezika sze je vecskrát pri mlíni obernóla i te je Jancsiove ocsí na szébe vzéla. 32 Jancsi zaprva, kak poznánec gúcsao zsnyóv i tak po dnévaj ka szta vecskrát vküper prisla obadvá szrcé goreti zacsnolo. Trezika z lejpim bejlim obrázom i z csarnimi ocsmí tak vzéla Jancsiovo szrcé za szébe, ka nancs száma nej znála gda i glih ránok je tak nyega lűbila tüdi, brezi toga ka bi od nyega edno právo lűbo rejcs csűla. Tak je tó trpelo szkoron edno pó leta zse, gda je zse Jancsi vido, ka lübézen szvojo pred Trezikuv tajiti nemre, gda je na eden lejpi dén pri mlíni odila, sze je Jancsi glih ránok nad nikim zsalosztio i ga etak pítala: „Jancsi moj, zakaj sze zsalosztís?“ Eta rejcs ga prijéla za szrcé, nej je mogo sztrpeti gda je csüo nyéni míli glász, steri je nyega tak obveszelio, ka bi nyoj nebi pravo draga moja Trezika, kak szi tí lűbo meni právla eto rejcs, tak ti jasz zdaj tó povém: „Bisztra Mőra kak hitro tecsé, Bole trka moje szrcé za té’; Tí szi moja lüba zvejzdica, Z mojga szrcá práva lübica.“ Treziko szo ete recsí tak mocsno genole, ka je duzse zdaj szvoje szrcé nej mogla zakriti pred Jancsiom i nyemi je právla: „ Dragsi szi tí meni Od lejpoga cvejta, Ne pozábim jasz tebé Za zsítek szvejta.“ Tak je nyidva obadvá szrcé lezsejse biló, gda szta znala ka eden ovoga mocsno lűbita. Veszéliva szta bilá, kelkokrát szta szi eden na ovoga miszlila, i zdaj szta szpoznala to právo lübézen, stera nyiva vküp pripelala. Dosztakrát szta csüla od míli, veszéli ftíc, ka szo ednaovoj szpejvale: „Gde koli hodim, Pred menov je povszéd: Tvoja lejpa mladoszt I tvoj lübi pogléd.“ Ali nega mórja brez burkanya, tak lübézni brez bolézni tüdi nej. Ár kak szo tó Trezikin ocsa zvedili ka csí nyuva, stero szo tak dobro i bogato scseli ozseniti, ka je za lüblena v mlínara Jancsia, tak szo Trezikine i Jancsiove ocsí sze dosztakrát jókale. Zsizsek, te Trezikin ocsa, szo jáko szvoje nature mocsni i zátok je Trezika doszta trpela od nyí. Szrcé nyéno szo nej mogli zvrácsiti, ár je tak mocsno lűbila Jancsia. Vsze szo vcsínoli, naj szamo nyuva csí pozábi na tó lübézen. Jancsia, kak verloga mlínara szo zgunili, naj sze vecskrát ne nájdeta, steri z boleznim szrcom glih tak kak Trezika bíla, odiso v Radgonyo na eden mlin za mlínara. Prvle kak je Jancsi odiso sze je najso z Trezikuv, tak szta veszéliva bilá obadvá, na vsze bolezen pozábila, stero szta mela. Mocsno szta eden ovomi oblűbila, ka nyiva szrcé nigdár nepozábi tó lübézen, kak stécs dalecs ráznok bodeta. Szlobod nyiva je krátek i zsaloszten bio, malo szta szi gúcsala i vecs v szrci razmila, escse eden zbogon povedala, gda szi je kukujca mílo szpejvala: 33 „Jasz idem zdaj dalecs odté’, Ali moje szrcé nepozábi tebé, Ár tí szi moja prva lübica, Mojga zsalosztnoga szrcá szvetla zvej- [zdica.“ Jancsi je zse dalecs, dosztakrát szi míszli na szvojo lübézen, stero je obecsao i tega vszigdár zsmetno sztáne, zakaj je on szirmák i zakaj tak mocsno lübézen má. Delo szvoje vrédi oprávla i gda gléda vodó na steroj nyegov mlin sztojí, vszigdár nyemi na pamet príde: Bisztra Mőra kak hitro tecsé. Trezika, stera je z boleznim szrcom szvojemi ocsi nej kázala, ka nyéno szrcé escse zdaj bole nyó bulí, kak prvle, pokorno je gori vzéla sze od nyí, ali nyéno szrcé szo preobernóti nej mogli. Gda szo zse te sztári Zsizsek miszlili, ka nyuva csí na lübézen pozábila, stero je próti Jancsii mejla, szo veszéli bilí i vszigdár vszebi racsúnali. Csi príde eden bogat mladénec nyó za zarocsnico proszit, kak de tó lejpo, veszélo nyuvo szrcé i tákse gosztüvanye do dáli szlüzsiti, ka ga escse v nyuvoj vészi nej biló. Vrejmen tecsé, ali szrcsna lübézen ne miné. Eden vecsér prisao te mladénec, steroga szo sztári Zsizsek tak zsmetno csakali. Mladénec je bogat i lejpi decsko z dobre familie. Gda szo Trezikin ocsa szvojo csér vu hizso zézvali i toga mladénca prosnyó naprej dáli, veszélje kázali, ka kak dobroga zeta do meli, vsza lepó szi vözracsunali. Trezika dugo ni edne rejcsi nej odgovoríla, tak gda szo zse ocsa nyéni szvoje csemére potrejti nej mogli, ka bi nyuva zsela sze nebi szpunila. I tak je grátalo, kak szo szi sztári Zsizsek nej miszlili, Trezika zmílin poglédom pred szvojega ocso sztópila i nyim právla: drági moj ocsa, ka ví zselete tó jasz szpuniti nemrem, ár na veke z szrcá Jancsia lűbim. Tak sze je na ednók sztároga Zsizseka veszeljé záprlo i szo mogli mladénca brezi toga, ka bi nyemi szvojo csér obecsali z lejpim rédom odpüsztiti. Trezika je potom tak betezsna grátala, ka szo ocsa nyó zsnyéne mocsne lübéznoszti zse nej mogli vözvrácsiti. Zsizsek szo szi doszta premislávlali, ka bi vcsinoli naj sze zvrácsi nyuva csí, gda szo szi szvoje trdo szrcé potrli i zmiszlili mlínara Jancsia. Etak szo szi od nyega miszlili: Jancsi je tüdi verli, delaven i réden decsko, isztina ka je szirmák, ali za tó szi on nemre, csi je Bóg nyegove sztarise nej tak pomogo. — Oni májo zadoszta lejpi grünt, fájni mlin, i ka nyin valá csi bogatoga zeta bi radi oni meli, da csí nyuva je za lűblena vnyega i drűgoga mladénca nescse za mozsá meti. Kak szo szi eto tak csedno vö zmiszlili, szo sze na drűgi dén v Radgonyo pelali i od Jancsia szpitávali, ali gda szo vszepovszéd nyega hváliti csüli, szo nej doszta sze csednili i gori szo ga poiszkali. Jancsi je zsnyimi glih tak z veszélim szrcom, kak szaksim cslovekom gúcsao, brezi toga ka bi znao, po kaksem poszli oni odijo. Po krátkom gucsi szo 34 Zsizsek previdili, ka je on isztino eden cseden i réden decsko, i tak za nyuvo csér dober mózs i zet nyuv tüdi bode. Na kráci szo nyemi povedali, ka nika nemárajo csi sze ednók tak lűbita zsnyuvov cserjóv, nazáj dumó naj ide i kak nyuve Trezike mózs posztáne. Jancsi eto nyim lepó zahválo i jáko veszéli bio, ka lübézen szvojo, stero je obecsao Treziki, zdaj na veke lejko zdrzsí. Nyegovo szrcé je vsze pozábilo, ka kelko je trpelo. Nyemi je szpejvala vszáka ftica, nyemi je cvela vszáka rózsica i od nyega veszelejsega csloveka nej biló na szvejti. Zsizsek kak szo sze dumó pripelali i szvojoj cséri to pót, stero szo opravili vö povedali, je Trezika vcsaszi veszéla i zdrava grátala i ona tüdi szvojemi ocsi tó lepó zahválila. Kak je eden mejszec mino, je Jancsi zse Trezikin mózs bio. Veszeló szo gosztüvanye obszlűzsili. Szneha i mladozsenec szta jáko veszéliva bilá, ka szvojo lübézen, stero szta eden ovomi obecsala, szta tak mocsno zdrzsala i eto peszem csüla szpejvati: Lübézen má velko mócs, Ona potere nájvékso teskócs, Sto szprávoga szrcá lűbi, On tó nigdár nepozábi. Jasz tebé lűbim szrcá, Nepozábim te za szvetá; Tí szi moja rózsica, Vecsna moja drága lübica. Veszélo je vszigdár pri sztároga Zsizseka hizsi i vsze v lejpom rédi. Jancsi verli i delaven vért, csí nyuva pa tüdi jáko veszéla vszigdár. Zsizsek sze zse z vnüki veszelijo i dosztakrát drűgim etak právijo: „bogásztvo je pri hizsi bozsi mér i dober vért“, i nigdár nyim je nej zsao, ka je Jancsi, te mlínarszki detics nyuv zet. Cz. F. 35 Po vszej drzsélaj hodi. Po vszej drzsélaj hodi E’n angel gor-dola Nyega niscse nevídi, On je dűh brez’ tejla. Nebésza szo li nyegov dom, Bóg ga je poszlao doli k nam. On od hizse do hizse Ide potihoma, I gde pokorno dejte Máta apa, mama, Tam sze on rad müdí duzse, I deteta nepovrzse. I gda dejte szpát ide, On szi k nyemi széde, I verno je tü csuva, Dokecs szunce nezíde. Potom je z küsom obüdí, Naj dela i sze veszelí. On sze z detetom zmejnya Priaznívo, lepó, Podpéra je, naj sze vcsí, Ino pokorno bó Dejte tó z radosztjov csiní, I zapoved bozso zdrzsí. Csi bi vam jasz zdaj toga Angela zagledno, Hválo bi me dao z szrca Za vernoszt poszebno, I volo bi meo zsnyim idti, To dobro deco viditi. Szmejsnice: Gotovnoszt. — Vszigdár tak tróbite, kaj cslovek nerazmi, ka kricsíte. — Doli sze prignite, te bom vam vu vűha krícsao. Zagovárjanye. — Zse obdrűgim szem dao mojo vöro prinyi poprávlati. Vszáko pót szem nyim stiri koróne plácsao, i vöra mi dvá-trí dní ide, potom redovno sztáne. Ka je tó za delo? — Zaisztino nerazmim toga dela. — Toti nerazmijo toga dela, ár meszto toga, kaj bi oni vöro popravili, nyó escse bole pokvaríjo. — Vrág me naj vzeme, csi szem jo v roke vzéo. Prilizávanye. — No, lübléni mózs moj, nemores vgóniti. ka szem dnesz k obedi szkűhala. — Gda va jela, te lehko vgónim. Bole. Osterjás: Míszlim, kaj je eto meszó dobro? Moj kűhar escse i poplat csrejvlov técsnoga zná vcsiniti. Gószt: Ja? Proszim ji, te naj nazájneszéjo ete pecsénye, i eden poplat mi naj bole prineszéjo. Vísesnya sztrahóta. Olga goszpodicsina, ká je zse vu réd ti sztári devíc szlisila, je edno szvojo priátelkinyo sla glédat. Na vilici je eden velki kondraszti pesz priso pred nyó i grdó ji je kázao szvoje velke kanzobce. „Jaj Bóg moj! Vejm me pa znam nevjej té grdi pesz!“ szkrícsala je sztraslívo Olga goszpodicsina. „Nika sze naj nebojio!“ tak jo potróstao eden tam tá idócsi goszpód. „Ali zakaj pa te tak posztrasüvajócs kázse szvoje zobé?“ „Tó té mrlinscsek li záto dela, ár sze stíma z szvojimi zobámi, i zná, kaj oni nemajo tak lejpi zobóv, kak on“. Varztvo! Pred küpüvanyem ali zrendelüvanyem pazimo na te po drűgi naprejposztávleni balzsam, da je vözaprtno li te pomeni zgotovleni i pravdeno brányeni te právi. Póleg 23. i 25.-ga paragrafusa tí kastigavno-pravdeni knig, do vszi oni, kí neküpijo toga z moje fabrike szhájanoga balzsama, nego drűgoga neprávoga zrendelüjeo, steri nikse vrejdnoszti nema i steri je z branilnicov te zeléne apatice i z napiszkom Thierryov balzsam nej previdjeni, velim vszi tej, ali poszebno oni, kí te neprávi balzsam brez vrejdnoszti naprejposztávlajo i nyega razsürjávajo, bodo póleg paragrafusov te zgoraj szpominyene kastigavne právde do 4000 korón pejnezmi i zgüblenyem szloboscsine do leta dní kastigani. Ravno tak bodo hodili oni, kí te neprávi balzsam brez vrejdnoszti küpijo, zrendelüjeo, i nyega brez dopüscsejnya vísne oblászti odávajo, tó je zsnyim trzsijo, da z etaksim trüdjenyom szvojim szamo lüsztvo od pejnez szprávlajo. Vszáko neprávo naprejposztávlanye i dolistampanye je prepovejdano. Právi je li Thierry balzsam z branilnicov te zeléne apatice. On je pravdeno brányeni, dugo lejt hiresen, nájbógsi próti nerédnomi kűhanyi zsalódca, próti krcsi zsalódca, kóliki, kasli, próti bolecsíni prsz, próti influenzi (náseszt i kaseo) i poszebno próti tomi zacsécsemi tuberkulózisi (trdíni plűcs) i t. v. Cejna: 12 glázskov, ali 6 dupliski glazsov, ali 1 velki glazs z patentálni zaprtkom 5 korón. Thierry centifolie mazalo je za to nájbógse szpoznano escse i pri ti nájzdavnyejsi ranaj, pri zvuzsgányi, oranyeni, pri vszákedóbi otejki zadrzsí ocsemerüvanye krvi, operácie visesnye vcsiní. Cejna 2 piszkrícsa 3 K 60 f-ov brez vszej sztroskov. Razposílanye z povzétjem: Thierry A. Apotekar, Pregrada, póleg Rohitsch sztüdenca szlatine. Szkladárnica v Budapesti pri Török Józsefi, Dr, Egger i Egger L.-i, v Lugosi pri Vértesi. Právo englisko kózsovracsécse mazalo. Nema vszebi niksedóbi skodlíve sztvári, ono je hasznovito vrásztvo pri vszákedóbi betegaj kózse. Odzsené vszáko vözmetanye z kózse obráza i tejla, kakti: letosnye erjávke, jétrnice, i drűgo vözmetanye, braszklavoszt kózse, nadale braszklave i erdécse roké gladke vcsiní. Kí sze z tem mazalom nepresztano po obrázi mázsejo, oni lejpo, fájno kózso dobíjo, poszebno de kózsa tejla táksa, kak erdécsa rózsa. Vszáki vecsér szi moremo pred dolileganyem obráz i vszáki tao tejla zsnyim namazati, steromi lejpo, csíszto, zdravo i fájno kózso scsémo podeliti. Csi roké namázsemo, te szi rokajice moremo na nyé potégnoti i one cejlo nócs gori meti, da vrásztva mócs tejm bole prehodi kózso i nyej na haszek bode. Zaütra, sze roké v mrzloj, csísztoj vodi z prósztov sájfov (nájbole sze porácsa moja borax- sájfa) doli morejo zaprati: Na vszákem piszkrícsi je ta zgornya branilnica i firme THIERRY A. Varivácsangela apoteka v PREGRÁDI notrivtezsena. Eden piszkrícs právoga engliskoga csüdamazala i eden falat borax-zsájfe cejna je z razposílanyem brezi vszej sztroskov 4 koróne. Po tom prvotnom engliskom recepti sze zgotávla vu THIERRY A. Varivácsangela apoteki v Pregrádi póleg Rohítsch sztüdenca szlatine Hämatin-Pasztile. One szo po tom prvotnom francúskom recepti z toga Liebigovoga vövzétja meszá z kejmiskimi sztvármi vküpzvézano zgotovlene ino szo nájgvüsnejse vrásztvo próti blejdnici, malokrvnoszti i próti z toga szhájajócsim betegam. Po nücanyi eti pasztil sze krv povnozsáva v tejli. Pri znamejnyi vszáke zacsétne malokrvnoszti i blejdnice, stere sze po hitrom obtrüdjenyej, po szlaboszti mísk, po bítji szrcá, po tezskom odühávanyi, po hűdom prekühávanyi, po krcsi zsalódca, po trdnoj boleznoszti gláve i t. v. szkazsüjeo, naj niscse nezamüdí pri vu té beteg szpádnyeni betezsníkaj pricájti pót sztaviti tomi betegi i zavüpavno zrendelüvati te Hämatin pasztile, stere szo to jedíno i nájgvüsnejse vrásztvo próti blejdnici i malokrvnoszti. Hämatin-pasztile sze pri vszákom zrendelüvanyi frisno zgotovijo vu apoteki THIERRY A-a k Varivácsangeli v Pregrádi póleg Rohitsch sztüdenca szlatine. Edna kastüla kosta brezi vszega sztroska 4 koróne. Zagorianszki szirup za prszi. Ete szirup za prszi je jáko vugodno vrásztvo tak za te odrasene kak i za deco vszáke vrszté i zlehka sze dá notrivzéti. On valá próti krcsi, próti kasli i nediji, próti zaszlinyenyi, próti nezdravomi vöplüvanyi, próti bolezni prsz, pokojécse i bolezen vtisajócse vrásztvo je on i pri vszej zdávnyi betegaj prsz i plűcs. Eden velki glazs kosta 3 koróne 30 filejrov. Vszáki glazs je z ednim medinszkim kápszlinom zaprejti, na sterom je imé moje firme notrivtezseno. — Zgotávla i dobí sze v THIERRY A-a apoteki k Varivácsangeli, v Pregrádi, póleg Rohitsch sztüdenca szlatine. Práve engliske Cascara Sagrada krvcsisztécse pilule. Edna kastülica kosta 60 filejrov, 1 zevítek 6 kastülicami kosta brezi vszega sztroska 3 koróne 80 filejrov. Eto poszebno porácsano vrásztvo naprejpomága telovno potrejbcsino pri oni, kí nerédno hodijo na szvoje dugoványe, brez toga, kaj bi skódilo. Vszáka kastülica more z lasztnorócsnim podpíszanyem iména zgotávlara THIERRY A-a previdnyena bidti. — Gde nega szkladárnice z moji pilul, tam sze zrendelüvanye ednáko more atreszérati Thierry A-a apoteki k Varivácsangeli, v Pregrádi, póleg Rohitsch sztüdenca szlatine. „DIGESTIV.“ Právi engliski obcsinszki práh za ték i prekühávanye. THIERRY A-a apotekara v Pregrádi, Póleg Rohitsch sztüdenca szlatine. Té práh nájbole i gvüsno krepí zsalódec, ték i prekühávnye naprejpomága, tejlo hráni i krepí, záto je on nájbógse hízsno vrásztvo, stero sze porácsa po vzsívanyi vnógi nadűvajócsi jesztvin i pítvin. Krv csíszti vu tejli, nájvecs betegov ti prekühávajócsi orgánov vu nyihovom nasztanejnyi i povéksávanyi zadrzsáva. Z toga práha edno ali dvej kávovi zslici po jesztvini za eden fertao vöre, v ednoj vinszkoj kupice vodi, ali escse bógse v ednoj kupice dobrom víni vzemmo notri i po tom escse pó kupice vína ali vodé szpíjmo. Edne kastüle cejna je brezi vszej sztroskov 3 koróne. Vszáka kastüla je za volo právoszti z lasztnorócsnim podpíszanyem iména zgotávlara „THIERRY ADOLF“ previdnyena. Tam, gde z toga ték dávajócsega práha szkladárnice nega, tam sze on ednáko z Thierry A-a apoteke k Varivácsangeli v Pregrádi póleg Rohitsch sztüdenca szlatine naj pristela. Budapestna szkladárnica: Török József i dr. Dgger Leo-ja i J-a apoteki. Na Lugosi: Vértes L. apoteki. Blizsánya orszácska szenya i proscsénya. V nasoj okroglíni. Alsó-Lendva (Lendava), jan. 25., v szred oposztni csetrtek, po riszálaj na drügi pondelek, jul. 28., aug. 28., okt. 28., pred Bozsícsom v csetrtek. Bagonya (Bogojina), máj. 19. szept. 4. Battyánd (Püconci), máj. 28., jul. 10., szept. 10., nov. 10. Battyánfalva (Rakicsan), márc. 26., pred riszálmi v tork, jul. 2., aug. 16., okt. 8. Bellatincz (Beltinci), jan. 20., febr. 24., apr. 25., jun 27., jul. 15., nov. 5. Csákány febr. 25., máj. 2., jun. 8., aug. 6., szept. 8 ino 29., nov. 25. Csáktornya (Csakovci), febr. 3., na velki pondejlek, jun. 30., aug. 3., okt. 13., nov. 25. Csendlak (Tisina), február 25., jun. 5., szept. 9. Cserencsócz (Cserencsovcí), na dén Szv. Krizsa. Csesztreg, jan. 19., máj. 16., aug. 25., okt. 31. Doklezsin (Doklezsovje), jun. 18., aug. 21. Dobra (Neuhaus), na prvi pondelek po Szv. Stevan králi ino po Vszejszvétcaj. Dobronak (Dobrónik), po tejlovom v pondelek, jul. 25. Dráva-Vásárholy (Nedeliscse), márc. 10., jun. 15., po Angelszkoj nedeli v pondelek, dec. 13. Felső-Lendva (Grád), márc. 28., jun. 20., aug. 16., szept. 29., nov. 30. Felső-Szölnök (ZgornyiSzanik), jan. l.,.máj. 1., jun. 1. Gyanafalva (Jennersdorf, Zsenávci), febr. 14., máj. 12., aug. 23., nov. 25. Hidegkut (Cankuva), po Cvetnoj- i Szv. Trojsztva-nedeli v pondelek, na dén Ruperta v szeptemberi, nov. 11. Hodos, márc. 10., jul. 5., aug. 19., okt. 4. Korong (Króg), máj. 4. Kottor (Kottoriba), márc. 9., jun. 27., szept. 30., nov 30. po máj. 3-em v nedelo, po szept. 15-om v nedelo. Körmend (Kermedin), febr. 2. márc. 12., ápr. 5., máj. 10., jun. 24., jul. 20., aug. 24., szept. 21., okt. 18., nov. 11., dec. 13. Kőszeg (Güns), na dén pred Cvetnov nedelov, na dén pred riszálmi, pred Jakabovom, po Egidiusa dnévi, pred Orsolov, i v pondejlek po 3. Advenszkoj nedeli. Kuzma, na dén Vnéboidenya G. Letenye (Letina), február 24., jun. 2., julius 29., aug. 25., okt. 6. Lenti (Lentiba), febr. 22., apr. 10., dec. 6. Mártonhely (Martyánczi), máj. 6., aug. 6., nov. 11. Mura-Szerdahely (Szerdiscse), máj. 1., jun. 2., aug. 19., okt. 26. Muraszombat (Szobota), pred Fasenkom v tork, dvá tjedna pred Vüzemszkim pondelkom, na on pondelek, za eden mejszec po Vüzemszkom pondelki, jun. 24., aug. 24., okt. 15., dec. 6. Nagy-Dolincz (Velki-Dolinci), jun. 16., dec. 6. Nagy-Kanizsa, febr. 2., pred Vüzmom, pred Riszálmi, pred aug. 15., pred. okt. 15., pred dec. 8. eden tjeden vszáki dén. Német-Ujvár (Güssing), po dnévi Szvecsníce, na velki pondelek, po dnévi Tejlovoga, aug. 2., szept. 1., okt. 30., dec. 6. Őri-Szent-Péter, február 28., márc. 21., máj. 18., jun. 20., aug. 1., nov. 4. Pálmafa (Púzsovcí), na dén Margejte. Perlak, na Fasenk, po Riszálaj v tork, po Jakobovom v tork, na Mihalovo. Péterhegy (Gornyi Petróvci), jun. 4., julius 4., szept. 8., okt. 28. Rába-Szent-Márton, po Vüzmi na, drügi pondelek, aug. 10. nov. 28. Rácz-Kanizsa (Raszkrs), po Vüzmi v szrejdo, máj. 16., jun. 24. aug. 10. Strido (Strigova), márc. 19., julius 22., szeptember 30., decz. 4. Szt-Benedek, v pondelek pred Fasenkom, v pondejlek po posztni Kvatraj, na velki pondejlek, v pondejlek po jeszénszki Kvatraj, v pondejlek pred Bozsicsom. Szent-Gotthárd (Monoster), na vszáki pondejlek, márc. 16., ápr. 16., máj. 1., jun. 15., jul. 22., szept. 21., otk. 19., dec. 21. Szent-Györgyvölgye, febr. 19., április 12., junius 8., aug. 10. Szent-Ilona (Szv. Jeléna), máj. 22., szept. 22. Szent-Sebestyén (Szv. Sebescsán), na dén Szebescsána, na prvo nedelo po Vüzmi. Szombathely, pred fasenszkím torkom, pred Jürjavim, pred Tejlovom, pred Málov-mesov, pred Andrásovom vszáki tork i v szrejdo. Tótlak, (Szelo), v nedelo po Sznopnoj Maríji v nedelo po Miklosovom. Turnischa (Törniscse), csarnoga tjedna v csetrtek, po Vüzmi na drügi pondelek, pred Ríszálmi v csetrtek, na Antonovo, pred Velkovmesov v csetrtek, na dén po Máloj-Mesi, okt. 4. Zala-Egerszeg, febr. 14., po Cvetnoj nedeli ino po Jürjavom v pondelek, po Riszálaj v tork, jul. 22., szept. 9., okt. 28., nov. 30., dec. 28. Na Horvatszkom. Krapina, márc. 19., máj. 5. i 16., jun. 27., jul. 16., aug. 13., szept. 10. i 29., nov. 11., dec. 6. Légrád, na Gregor pápa dén, na’ Bartholomeusovo, aug. 24., na dén Lucíje. Ljubesica, jan. 17., febr. 27., na Józsefovo, po Vüzmi v tork, po Riszálaj na 5. dén, na dén Szprne-Maríje, jul. 15., aug. 6. i 24., szept. 21., nov. 30. Ludbreg, ápr. 30., jul. 16., szept. szept. 8., dec. 21. Toplice (póleg Varasdina), pred Matyasovim ino pred Józsefovim v pondelek, máj. 1. ino 15., v pondelek pred Cyrill i Methodom, v pondelek pred Zvísenyom Szv. Krízsa, v pondelek pred Martinom. Varasd (Varasdin), ápril. 24., jun. 24., jul. 25., nov. 5., dec. 21. Na Stajerszkom. Fehring, na Fasenszki pondelek, prvi tork po Laetári nedeli, v tork v krízsnom tjedni, dec. 21. Fridau (Ormozs), na velki pétek, máj. 25., na prvi pondelek po Jakobovom, szept. 21., nov. 11. Fürstenfeld, na 3. posztno nedelo, v pondelek po Rogáte, junius 24., aug. 28., v pondelek po Miklosovom. Luttenberg (Lotmerk), vszáki kváterni tork, v tork po Vűzmi. Pettau (Naptűj), ápr. 23., aug. 6., vszigdár tri dni po szpólom; nov. 25. Radkersburg (Radgona), 14 dni pred Fasenszkim pondelkom, v tork po prvoj nedeli po Riszálaj, na Lovrencovo, nov. 15. Nóve forme goszpo-dársztvo vu vinogradi. Sprickati, z zsveplom poszipati, cepiti nej trbej. Najprvi haszek, da nikse velike znanoszti nej trbej, záto szo próti nyemi modrijási, ár csi sto je nigdár escse nej trsza szadio, z tém z lehka oprávi. Vszákoj narocsili sze pridá píszmo, kak sze trsz szadí i dela, i z toga sze navcsí escse máli riftar, kak more poszaditi, drűgo delo pa vu rezanyi, okápanji i vézanji sztojí. Nej nyemi trbej zsvepla z drágimi prílikami, nej trbej galíca, nej trbej sprickance z drágoga kufra, z drágimi srajfami i z cevámi i z gumija, na szredíni leta delati, gda je nájvéksi tabor, ár niti peronospora, niti drűgi betegi nyemi ne skódijo, i zraszté vecs i bógse víno, liki pa na nájbógsi fajtaj. Tó je „DELAWARE“ trsz. Vcepiti ga nej trbej, ár nyemi filokszera ne skódi, vu zími ne zmrzne, na ednom plügi zraszté poprejk 35 hektolitrov, i z ednoga óka zraszté 3—4 grozdekov. V szeptembri escse nájbole mrzloj krajíni more brátva biti, ovak sze grozje poszüsí. Víno je szladko i mocsno i dobroga zsmaja. Vejka je gladka, vszáka vejka pozsené. Záto zse vu doszti mesztaj bozsne fajte preprávijo i z tem poszadíjo, nyíva, gde szo prvle trsza nej poznali, vu velki táblaj, zs nyem poszadijo máli vérti rávno tak, kak velki goszpodárje, ár nega goszpodársztva, stero bi telko haszka prineszlo; vejke escse do 20 lejt do sze drágo odávale. Pod tom iménom nego neizrecseno doszta drűgi bozsni fajt odávajo, na stero küpec szamo za nisterne lejta príde. Jasz za dobro fajto celó zgovornoszt na szébe vzemem i szigurno morem escse naznaniti, da szamo tiszta je práva fajta, stero szam jasz pred 28 lejtaj na 40 plügi poszádo, tó je zse brezi dvojnoszti dokázana pravica. Sto tó právo fajto szi scsé szpraviti, on szamo Nagy Gáborov Delawár naj proszi; csi od koga stécs proszi i csi je tiszto dobo, lehko je zagvüsan, ár fajto, stera dobro prineszé szád, je zadóbo; i z vína eden glazs za edno koróno poslem. Obilnejse popíszanje, z kejpom grozleka, cejnik vejk i vína brezplácsno vszákomi poslem, sto szvoj adresz meni naznani. Vszákomi priporácsam od toga sze pri meni zagvüsati. Z radosztjom primlem gori vszákoga pri meni vu csaszi, gda sze grozdje zori, najbole pa tiszte pozovém, kí dvojíjo nad mojimi ricsámi, naj pri meni szi delo peglédnejo i sze zagvüsajo. Cenik z kejpami, z lejpim vucsenjom brezplácsno i brezpostno poslem. Te cenik preporacsam vszákomi, escse tisztim, kí narocsiti nescsejo, ár vszáki z haszkom lejko presté. NAGY GÁBOR vlasztnik vinograda, NAGY-KÁGYA. Píszma vu vszákom jeziki. Szküsávanya moja, stera szam szi v vecs lejtnom mojem deli v becski, nemski ino belgiumszki apotekaj szpravo, szo me na tó genola, ka naj po dr. Kvapil vrácsnika píszmi vküpposztávlene Karpatszke za zdrávje pilule (Malaczke pilule) dám vö, stero szo próti sztolca sztávlenyi, szlín delanyi, brezapetítusi, zsalodca bolecsínaj, gornapnyenoszti, omedlevanyi, glávnoj bolecsíni, premenlívoj trésliki, zláanci, kózse vövdárjenyáj, kóliki ino jéternom trplenyi z nájbógsim haszkom sze lehko nücajo. Prednye meszto razposíljanya je: Friedrich János apothekár Malaczka, Pozsony m. Szkladiscse je v Budapesti: pri Török József apothekári, Király-utca 12. Edna skatula kosta 21 kr., eden zvézek z 6-timi skatulami 1 frt 05 kr. Csi sze k pilul cejni 20 kr. k coj dene, te sze one po cejloj monarchii kamastécs brez vszega drűgoga sztroska razposlejo. !Opominanye! Szamo szo te isztinszke, csi je vszáko za nüc vcsenyé z etim branilnicom previdjeno, ino csi sze na vszáke kastule pokrivali napravleníka cejli prídavek lehko vídi. Vsze drűge pilule kak nej práve, sze naj nazáj dájo. Branilnica. Nezracsúnano szpoznani i zahválni píszem, z med sterimi nisterne eti naprejdám: Plemenitomi Goszpon Friedrich János Apotekari v Malaczki. Visziko postüvani Goszpon Apotekar! Nyihove Kárpátszke pilule za zdrávje i nyihove dr. Hagera pilule za kaseo szo meni jáko valale, za toga volo ji proszim, naj mi znóvics poslejo 1 zavitek Kárpátszki i 2 skatül dr. Hagera pilul. Neszmély, 1907. febr. 18-toga. Grosse gasse 170. (Com. Komárom). Z viszikim postüvanyem Kátai József grüntni vért. Postüvani Goszpon Apotekar! Zse je 15 lejt, kaj szem jasz v tezskom betégi lezsao, i tisztoga cajta szo rnené nyihove hválevrejdne Kárpátszke pilule scsiszta zvrácsile. Zdaj szem pá nej povszemszega zdrav, záto ji proszim, naj mi i pá eden zavitek z povzétjem poslejo. Ujvidék, 1907. január 15-toga. Z viszikim postüvanyem Vörös János, telefonár v Tanácsnici. Jáko postüvani Goszpon Apotekar! Nyihove poszebno hválevrejdne Kárpátszke pilule szo moj tezski beteg zsalódca zvrácsile, i moja bolezen gláve je tüdi celó prehejnyala. Zdaj po dúgom cajti me pá gláva boli, záto ji znóvics proszim, meni 2 zavitka pilul poszlati, ár szem overjeni, kaj do mi one pá valale. Te nebeszki ji obdrzsi escse dugo, jáko postüvani Goszpon Apotekar vu zdrávji i zadovolnoszti. Szlatina, 1906. máj. 3-ga. Szlejdnya Posta: Dézma. Z viszikim postüvanyem Leboh János. Postüvani Goszpon Apotekar! Proszim ji, naj mi pá z povzétjem 1 zavitek Kárpatszki pilul poslejo. One, stere szo mi preminócse leto poszlali, szo mojmi betegi zsalódca jáko valale, i jasz nyé vszákomí toplo porácsati szmem. Uzon, 1907. márc. 11-toga. Com. Háromszék. Z viszikim postüvanyem Barti János, grüntni vért. Postüvani Goszpod! Proszim ji, naj mi z povrnejnyem poste 2 zavitka Kárpátszki pilul poslejo. Z ednim nyim jáko lepó hválim tó, kaj szo nyihove pilule meni tak dobro valale. Zse 10 lejt dugo szem trpo v ednom tezskom katári zsalódca, i nika mi je nej hasznilo. Ali komaj szem nikeliko zs nyihovi pilul notrivzéo, tak mi je preci bógse grátalo i dnesz po ponücanyi nisteri zavitkov pilul, szem popolno ozdravo. Escse ednók nyim jáko-jáko lepo zahválim. Russich Banilla, 1907. márc. 12-toga. (Bukovina). Z viszikim postüvanyem Jakovszki Pál. Goszpon Friedrich János Apotekári v Malaczki. Plemeniti Goszpód naj meni z povzétjom poste 12 zavitkov, à 6 skatül, zs nyihovi hasznoviti pilul za zdrávje poslejo. Moj szvák goszpon Mauz v Stryj-i mi je z oni edno kastülo dao, stere szo meni hasznile, tak, kaj jasz one kak neogibno potrejbno hízsno vrásztvo ednomi vszákomi nájbole porácsati szmem. Lemberg, 1907. febr. 13-toga. Josefata Nr. 9., I. stock. Z postüvanyem Nyihov ponízen szluga Gött Vilmos. Plemeniti Goszpód! Proszim ji, naj mi pá nyihove hválevrejdne Kárpátszke pilule, ino pa 3 zavitke poslejo, i z ednim mi naj odpisejo po polniskom jeziki, kak je mam notrijemati, jasz bi nyé rad razsürjávao na haszek lűdi. Myšlenice, 1907. ápr. 23-toga. Z postüvanyem (Galícia). Schöngut Bernát. Plemeniti Goszpód! Proszim, naj mi poslejo z povrnejnyem poste eden zavitek Kárpátszki pilul. Mí szmo prígodno nikeliko pilul od ednoga poznanca dóbili i one szo jáko valale, tak, kaj szmo szploj zadovolni bilí. Zawadka pri Wadovitze, 1907. márc. 13-toga. (Galícia). Z globokim postüvanyem Peterek János, grüntni vért. Plemeniti Goszpód! Proszim ji ponízno, naj mi poslejo zs nyihovi, kak szem jasz z gvüsne vretine csüo, jáko hasznoviti Kárpátszki pilul, taki kak de mogócse, z povzétjem poste 1 zavitek. Peterswald, 1906. okt. 31-toga. (Austr. Schlezia). Z postüvanyem Bsirsky József, trzsec. Plemenitomi Goszpon Friedrich János Apotekari v Malaczki. Hválo nyim dávam z szrcá za nyihovo dobro gorinájdenye. Jasz li etim dobrim pilulam man hváliti, kaj szem pá zdrav. Te nebeszki Ocsa nyim naj podelí dúgi zsítek eti na zemli. Da jasz tó scsém, naj nyihove pilule vszigdár pri mojoj hizsi bodejo, proszim z povrnejnyem poste 1 zavitek z povzétjem cejne. Bekecs, 1907. ápr. 22-toga. Szlejdnya Posta: Szerencs. Z postüvanyem Király László, masinár. Tábla za stempelne. I. Skála. a) za vekszelne do 6 mejszecov, b) pri trzstveni kontraktusaj, c) pri dúzsni piszmaj do 3 mejszecov. II. Skála. Za one dokumentuse, steri niti pod I, niti pod III. skálo ne szlísijo. III. Skála. a) za küpilne i drüge kontraktuse, b) pri dopüscsávanyaj, c) pri szlűzsbeni kontraktusaj, d) pri kvitingaj orszácskoga spilunyá, e) pri obecsávanyaj, f) pri dúzsni piszmaj na dugse vrejme, g) pri drüstveni kontraktusaj. Vszigdár terpécsi „Plodjenyá-Kalendárium“ nájhasznovitejsi hizsni sztvári. Nova trszjereja. Skropiti, zsveplom oszipávati, cepiti nej potrejbno. Tak je nyéna vrejdnoszt, ka nej trbej poszebnoga znánja knyoj niksega, záto szo nyoj vnógi vucsenjacje tak protivni, ár szi on lehko gorice naprávi póleg toga, kí sze tó nigdar nej vcsio. — K szakoj prirocsbi sze popísz dá, kak more szaditi i delati, z toga sze escse ovcsár navcsí trszje szaditi. Rezati, okápati, vézati pa zse vszáki zná. Tomi nej potrejbno zsveplo i drági masinje, nej bilolena, nej galíc, nej medene pa nevem kakse pinke i ceví z gumija na szredi leta, gda delavec nájdragsi, ár nyemi niti peronospora, niti drűgi betegi ne skódijo pa vecs i bógse rodí, kak nájbole csuvane dráge fajte. Tó je „DELAWARE“ ednáko rodécse trszje. Cepiti je nej trbej, ár nyemi fìlokszera ne skódi, pópki nyemi v zími nigdár ne zmrznejo, po plügi 35 hektolitrov dá, z vszákoga pópka 3—4 grozdov. V szeptembri ga v toj nájmrzlesoj krajini tüdi trbej potrgati, ovacsi sze zse vküppotégne grózd. Víno szladko i mocsno dá, jáko prijáznoga téka. Gladke rozge, vszaka pozsené. Záto po vnógi mesztaj sztáro trszje vökopajo i tó szadíjo; orátjo zemló, gde dozdaj glásza nej biló goricam, z tem naszadíjo velka imánja i máli kmetje, ár tó vecs noszi, kak kaj stécs drűgo. Rozge sze escse edno 20 lejt tüdi drágo zodájo. Szamo ka sztem iménom vnógo bozsnoga trszja odájo, ka vért szamo za pár lejt vzeme vpamet. Jasz dober sztojim, ka csíszto, ono isztinszko fajto dobíte pri meni, pa morem vasz poszebno opomínati, ka je tó ta práva fajta, stero szam jasz v 18 lejtaj na 40 plűgov zemlé razszádo, tó je práva isztina. Kí právo fajto scsé meti, on naj Nagy Gáborov „Delaware“ proszi; od koga stécs csi kűpi, pa takso dobí, je szlobodno zadovolen, ár de obilno rodécso, zahválno fajto meo; zsnyénoga vína eden glazs za edno korono poslem. Popuni popísz, kejp száda, ceno rozge i vína zaman poslem vszakomi kí mi szvoj naszlov posle. Pri meni sze vszaki od pravice vszega toga lehko prepricsa. Rad vídim vszakoga pred brátvov, poszebno one pozovém, kí vu etoj pravici dvojüjejo, naj tó pri meni poglédnejo. Oglasznik z podóbami i vucsécsov vszebinov pa k vszemi tomi dober návuk zaman i brezpostno poslem. Ete oglaszník szi prirocsiti toplo preporácsam escse onim, kí nescsejo trszja prirocsiti, ár hasznovito vszebino má za vszakoga. NAGY GÁBOR veleposzesztnik goríc NAGY-KÁGYA. Píszma vu vszákom jeziki. Branilnica: „Anker“ Richterov Liniment. Capsici comp. je „ANKER-PAIN-EXPELLER“-a námesztek. Eto vnogodób vardenyeno i zavüpano hizsno vrásztvo escse vszigdar z tim nájbógsim nászledom nücajo pri odvodécsem, odvernécsem i bolezen vtisécsem mázanyi. Poszebno sze táksim lüdém preporácsa, kí sze navékse pod gólov nébov drzsíjo, ino szo gósztokrátnomi preminyávanyi vrejmena i tak z lehka prehládjenyi vöposztávleni, t. k. kmetje, logárje, vlovci, polodelci, ribicsarje, bajcarje, prevazsnici, pótnici i t. v. Anker Linim. caps. comp.-je („Anker-Pain-Expeller“ námeszteka) velka prednyószt je fál cejna, K —.80, K 1.40 i K 2.— po ednom glázsi, tak szi té námesztek eden vszáki lehko kűpi, záto naj niscse nezamüdí pri prehládjenyi, csujzi, protíni, pri bolecsíni ledevjév i bédrni szklep i. t. v. onoga vardenoti. To zgora popíszano hízsno vrásztvo sze po nájszkrblívnejsem naprejposztávla; eden vszáki glazs je odszpodi i odzgora z erdécsim Ankerom v notrizaprávleno kastülo szpakivani, na stero pri küpüvanyi pazmo i niksega drűgoga zgotávlanya nevzemmo! V odprti glazsi te Richterov Anker-Linim. nepríde k odaji. Csi sze Richterovo právo vrásztvo ponasz za branilnico z pravdeno zapíszanim „Ankerom“ v meszti nedobí, teda sze vrnmo: k Török József apotekari Budapest Király-u. 12. i Andrássy-u. 29. ali ednáko: v Dr. Richter-a apoteko k „zlátomi oroszláni“ v Prági Elisabethstr. 5. neu. — Vszákdenésnye razposílanye. Po cejla szvejti hiresne Richterove Anker-Ladice za zídanye z kamnom i na dopunenye oni govorécse Anker-Ladice za zídanye mosztóv, kak mozaicsne i szkládne zmejne szo za deco vugodne zmejne. Deca szi ponyi csasz kráti ino sze vcsí, zaisztino je tó ta nájbógsa i dönok nájtonyejsa skér za zmejno. To právo sze li z „Ankerom“ dobí. Cejne: K —.75, 1.50, 3.—, 4.50, 6.— i vise. Kejpni cejnik k senki posle: Richter F. Ad. i nyegov Tiváris, Bécs, kral. dvorni i kameraliski liferantje, 1. Operngasse 16.