NAS KALENDÁR NA 1943 NÁVADNO LETO ATHENAEUM, BUDAPEST Lêtni csaszi Szprotolêtje sze zacsne márciusa 21-oga ob 14-oj vöri. Nôcs i dén szta ednáko dúgiva. Leto sze zacsne juniusa 22-oga v 9-oj vöri. Nájdugsi dén, nájkratisa nôcs. Jeszén sze zacsne szeptembra 23-oga v.24-oj vöri. Nôcs i dén szta ednáko dúgiva. Zíma sze zacsne decembra 22-oga v 19-oj vöri. Nájdugsa nôcs, nájkratisi dén. SZUNCA I MÊSZECA POTEMNÊNYE. Szunce z-cêla potemne februára 4—5-oga. Prinasz sze nede vidlo. s Mêszec z tála potemne februára 20-oga. Zacsne sze ob 3-oj vöri 44-oj minuti, szkoncsa sze v 9-oj vöri 32-oj minuti. Prinasz de sze vidlo. Szunce obrôcskaszto potemne augusztusa 1-oga. Prinasz sze nede vidlo. Mêszec z tála potemne augusztusa 15-oga. Zacsne sze v 17-oj vöri i 59-oj minuti, szkoncsa sze v 22-oj vöri i 58-oj minuti. Prinasz de sze vidlo. POSZTI VU RIM. KAT, SZV. MATERI CERKVI. Kvaterni poszti: szprotolêsnyi márc. 17, 19, 20-oga ; letosnyi juniusa 16, 18, 19-oga ; jeszenszki szept. 15, 17, 18-oga; zímszki dec. 15, 17, 18-oga. Vigilancie : riszalszke jun. 12-oga, Velke mese aug. 14-oga, Koledni dec. 24-oga. Drűgi poszti: velki poszt od márc. 10-oga do ápr. 24-oga do podnéva i vszaki pétek. PRESZTÔPNI SZVÉTKI VU RIM. KAT. SZV. MAT. CÉRKVI Szeptuaginta nedela febr. 21-oga ; vüzem. nedela ápr. 25-oga ; krízs. dnévi máj. 31, jun. 1, 2 ; Kriszt. v nébo sztopl, d. jun. 3 ; riszál, nedela jun. 13 Szv. Trojszt. nedela jun. 20 ; Têlovo jun. 24 ; prva nedela adventa nov. 28. 2 POSTADÍJSZABÁS LEVÉL Helybe : 20 gr-ig 12 f, 40 gr-ig 16 f, 250 gr-ig 20 f, 500 gr-ig 30 f. Vidékre : 20 gr-ig 20 f, 40 gr-ig 28 f, 250 gr-ig 36 f, 500 gr-ig 50 f. Külföldre : Németország, Cseh-Morva védnökség, Lengyelország (Eőkormányzóság), Horvátország 20 gr-ig 40 f, minden további 20 gr-ért 24 f. Olaszország és gyarmatai, Szlovákország, Vatikánváros 20 gr-ig 40 f, minden további 20 gr-ért 30 f. Egyéb külföld 20 gr-ig 50 f, minden további 20 gr-ért 30 f. LEVELEZŐLAP Helybe: 8 f. Vidékre: 12 f. Külföldre : Németország, Cseh-Morva védnökség, Lengyelország (Főkormányzóság), Horvátország, Olaszország és gyarmatai, Szlovákország, Vatikánváros 24 f. Egyéb külföld 30. f. NYOMTATVÁNY Belföldre : 20 gr-ig 3 f, 50 gr-ig 5 f, 100 gr-ig 10 f, 250 gr-ig 14 f, 500 gr-ig 20 f, 1000 gr-ig 40 f, 2000 gr-ig 70 f, 3000 gr-ig 100 f. Külföldre: Németország, Cseh-Morva védnökség, Lengyelország (Főkormányzóság), Horvátország 50 gr-ként 6 f. Olaszország és gyarmatai, Szlovákország, Vatikánváros és egyéb külföld 50 gr-ként 8 f. POSTNA TARIFA PISZMO Za namésztne píszme : do 20 gr-ov 12 f, do 40 gr-ov 16 f, do 250 gr-ov 20, do 500 gr-ov 30 f. Vu ország : do 20 gr-ov 20 f, do 40 gr-ov 28 f, do 250 gr-ov 36 f, do 500 gr-ov 50 f. Vu zvönésnye országé : vu Nemski ország, Csehszko-Moravszko patrőnustvo, Polszki ország (Glávno ravnitelsztvo), Horvacski ország do 20 gr-ov 40 f, za szaksi20, vise sztojécsi gr-ov 24 f. Vu Taljánszki ország, i vu nyega kolőnie, Szlovacski ország, Vatikán váras do 20 gr-ov 40 f, za szakse vise sztojéce 20-tere gr-e 30 f. Vu drűge zvönésnye országé do 20 gr-ov 50 f, za szakse vise sztojécse 20-tere gr-e 30 f. POSTNA KÁRTA Vu meszto : 8 f. Vu ország 12 f. Vu zvönésnye országé : Nemski ország, Csehszko-Moravszko patrőnustvo, Polszki ország (G’ávno ravnitelsztvo), Horvacski ország, Taljanszki ország i nyega kolonie, Szlovacski ország, Vatikán váras 24 f. Vu drűge zvönésnye országé 30 f. STAMP Vu ország : do 20 gr-ov 3 f, do 50 gr-ov 5 f, do 100 gr-ov 10 f, do 250 gr-ov 14 f, do 500 gr-ov 20 f, do 1000 gr-ov 40 f, do 2000 gr-ov 70 f, do 3000 gr-ov 100 f. Vu zvönésnye országé : vu Nemski ország, Csehszko-Moravszko patrőnustvo, Polszki ország (Glávno ravnitelsztvo), Horvacski ország po 50-ti gr-aj 6 f. Vu Taljanszki ország i 3 POSTAUTALVÁNYOK Belföldre : 20 P-ig 20 f, 50 P-ig 40 f, 100 P-ig 60 f, 500 P-ig 120 f, 1000 P-ig 200 f, 1200 P-ig 220 f: távíró díjszabás Belföldre szavanként : helybe 6 f, vidékre 12 f, üdvöz’ő távirat 8 f, táviratlevél 5 f. Külföldre szavanként : Németország 31 f, Románia 28 f, Horvátország 27 f. LÉGIPOSTÁI DÍJSZABÁS Légipostái pótdíj a küldemény rendes díjánfelül : Bulgáriába, Cseh-Morva védnökségbe, Horvátországba, Németországba, Romániába, Svájcba, Szlovákországba 20 gr-ként 20 f, Európa többi országaiba 10 grként 20 f. BÉLYEG-ÉS ILLETMÉNYSZABÁLYZAT SZÁMLÁK 200 P-ig 02 f, 500 P-ig D5 f, 1000 P-ig 10 f, 2000 P-ig 20 f, 5000 P-ig 50 f, 7500 P-ig 75 f, 10.000 P-ig 1 P 10.000 P-nél több 2 P. BIZONYÍTVÁNYOK alkalmazottakra vonatkozó 50 f, iskolai 50 f, orvosi 2 P, hatósági 1 P. VÁLTOK ha 6 hónapon belül esedékes 0-15%, ha 6—9 hónapon belül esedékes 0-30%, ha 9 hónapon belül esedékes 0-75%. nyega koloriie, Szlovacski ország, Vatikán váras i vu drűge zvönésnye országé po 50-ti gr-aj 8 f. POSTNE POKÁZNICE Vu ország : do 20 P-ov 20 f, do 50 P-ov 40 f, do 100 P-ov 60 f, do 500 P-ov 120 f, do 1000 P-ov 200 f, do 1200 P-ov 220 f. TELEGRÁFSZKA TARIFA Vu ország po réesi : vu meszto 6 f, vu drűga mészta : 12 f, pozdrávlajécsi telegram 8 f, telegráfszko píszmo 5 f. Vu zvönésnye országé po récsi, vu Nemski ország 31 f, vu Románio 28 f, vu Horvacski ország 27 f. ZRÁCSNA POSTNA TARIFA Zrácsni pridátek obri redovne tarife : vu Bulgário, Csehszkc-Moravszko patrönustvo, Horvacski ország, Nemski ország, Románio, na Svájcarszko, vu Sz’ovacski ország po 20 gr-aj 20 f. Vu drűge országé Europe po 10 gr-aj 20 f. STEMPLINJE I PRISZTOBINE KONTA Do 200 P-ov2 f, do 500 P-ov 5f, do 1000 P-ov 10 f, do 2000 P-ov 20 f, do 5.000 P-ov 50 f, do 7.500 P-ov 75 f, do 10.000 P-ov 1 P, vecs kak 10.000 P-ov 2 P. SZVEDOCSANSZTVA za szlüsbníke vöposztávlena 50 f, za solszka 2 P, za vrácsna 2 P, za oblásztna 1 P. VEKSZLINJE esi v 6 mészecaj dojpretecsé 0,15% esi v 6—9 mészecaj dojpretecsé 0,30% esi za 9 mészecami dojpretecsé 0,75% 4 J A N U Á R I U S —S Z E C S É N Dnévi Rim. kat. Pro t. Szunca Mêszeca zhod záhod zhod záhod 1 Pétek Nôvo leto Nôvo leto 7 48 16 19 1 23 12 48 2 Szobota Makár ap. Ábel 7 48 16 20 2 34 13 16 3 Nedela Jezus Szv. Benjamin 7 48 16 21 3 47 13 58 4 Pondêlek Títusz pk. Leona 7 48 16 21 5 01 14 42 5 Tork Teleszfor Simon 7 48 16 22 6 14 15 37 6 Szrêda Trí kr. dén Trí kr. dén 7 48 16 24 7 19 16 40 7 Csetrtek Lucian m. Atila 7 48 16 25 8 17 17 52 8 Pétek Szever Szörény 7 48 16 26 9 05 19 07 9 Szobota Julian m. Marcel p. 7 47 16 27 9 45 20 23 10 Nedela Szv. fam. Metan. 7 47 16 29 10 19 21 38 U Pondêlek Higin m. Ágota 7 46 16 30 10 50 22 48 12 Tork Ernő ap. Ernô 7 46 16 31 1l 18 — 13 Szrêda Veronika Vidor 7 45 16 33 1l 45 0 01 14 Csetrtek Hilár pk. Bódog 7 45 16 33 12 12 1 02 15 Pétek Rem. Szv. P. Lóránt 7 45 16 35 12 41 2 06 16 Szobota Marcel pk. Gusztáv 7 44 16 36 13 13 3 08 17 Nedela Antal a. Antal 7 44 16 37 13 48 4 07 18 Pondêlek Piroska sz. m. Piroska 7 43 16 39 14 28 5 03 19 Tork B. Margit Sara 7 42 16 40 15 13 5 54 20 Szrêda Fáb. i Seb. Fab. i Seb. 7 41 16 42 16 04 6 41 21 Csetrtek Ágnes d. m. Ágnes 7 40 16 44 16 58 7 27 22 Pétek Vincenc m. Artúr 7 39 16 45 17 55 8 01 23 Szobota Raj mund Zelma 7 38 16 47 18 57 8 35 24 Nedela Timot pk. Táde 7 38 16 47 19 58 9 04 25 Pondêlek Pavla povr. Pavla povr. 7 37 16 49 21 02 9 32 26 Tork Polikárp Vanda 7 36 16 50 22 06 9 58 27 Szrêda Zlátovűszt. Jan. Lotliár 7 35 16 51 23 11 10 23 28 Csetrtek Nol. Szv. Pet. Károly 7 33 16 52 — 10 50 29 Pétek Szal. Szv. Franc. Adél 7 32 16 54 9 19 Il 20 30 Szobota Martina d. Martin 7 31 16 56 1 28 Il 53 31 Nedela Bosco szv. J. Virgil 7 30 16 58 2 39 12 33 Mêszeca premenyávanye: mlád 6-oga, prvi frtao 13-oga, pún mêszeo 21-oga, szlêdnyi frtao 29-oga. Dúzsava dnéva : prvoga 8 vőr 31 minut, do szlêdnyega sze podúzsa z 57 minutami. 5 FEBRUÁRIUS —S Z Ű S E C Dnévi Rim. kat. Prot. Szunca Mêszeca zhod záhod zhod záhod 1 Pondêlek Ignác pk. m. Ignác 7 28 17 00 3 50 13 21 2 Tork Szvêcsnica Karolin 7 27 17 02 4 56 14 18 3 Szrêda Balázs pk. Balázs 7 25 17 03 5 58 15 24 4 Csetrtek András pk. Ráchel 7 24 17 05 6 51 16 38 5 Pétek Ágota d. m. Ágota 7 22 17 07 7 36 17 33 6 Szobota Dorottya d. m. Dorottya 7 22 17 08 8 14 19 12 7 Nedele Romuald Tódor 7 20 17 09 8 46 20 26 8 Pondêlek M. szv. Jan. Aranka 719 17 11 9 17 21 38 9 Tork A. Ciril Abigel 717 17 13 9 46 22 47 10 Szrêda Skolasztika Elvira 716 17 14 10 14 23 53 11 Csetrtek Lurd. Maria Bertold 713 17 16 10 42 — 12 Pétek 7 apost. dén Lídia 7 12 17 18 Il 14 0 58 13 Szobota Ric. Szv. Kat. Ella 710 17 19 1l 49 1 59 14 Nedela Bilint m. Bálint 7 09 17 20 12 27 2 56 15 Pondêlek Kolomb. Kol. Fausztín 7 07 17 22 13 10 3 50 16 Tork Juliana d. Juliana 7 05 17 24 13 58 4 39 17 Szrêda Donat pk. m. Donát 703 17 25 14 53 5 22 18 Csetrtek Simon pk. m. Konrád 7 01 17 27 15 48 6 01 19 Pétek Konrád Zsuzsána 7 00 17 28 16 48 6 35 20 Szobota Aladár pk. Álmos 6 58 17 30 18 00 7 07 21 Nedela Septuages. Eleon; 6 57 17 31 18 48 7 35 22 Pondêlek Peter Gerzson 6 55 17 33 19 57 8 02 23 Tork Dam. Pet. Alfréd 6 52 17 35 21 03 8 28 24 Szrêda Mátyás ap. Mátyás 6 51 17 36 22 10 8 54 25 Csetrtek Géza m. Géza 650 17 38 23 19 9 23 26 Pétek K. Sz. Margit Sándor 6 48 17 39 — 9 55 27 Szobota Gabor Pasz. Ákos 647 17 40 0 27 10 31 28 Nedela Sexages. Elemér I 6 45 17 42 1 36 Il 14 Mêszeca premenyávanye: mlád 5-oga, prvi frtao 12-oga, pún mêszec 20-oga szlêdnyi frtao 27-oga. Dúzsava dnéva : prvoga 9 vőr 32 minut, do szlêdnyega sze podúzsa z 1 vörov i z 25 minutami. 6 M Á R C I U S —M Á L I T R Á V E N Dnévi Rim. kat. Prot. Szunca Mêszeoa zhod záhod zhod záhod 1 Pondêlek Albin pk. Albin 642 17 44 2 43 Il 55 2 Tork Simplic. pk. Lujza 640 17 45 3 46 13 05 3 Szrêda Kunigunda Kornélia 6 38 17 47 4 39 14 12 4 Csetrtek Kázmér Kázmér 637 17 48 5 28 15 26 5 Pétek Özséb Adorján 635 17 49 6 06 16 42 6 Szobota Perpetua Gottlieb 633 17 51 6 42 17 59 7 Nedela Fas. ned. Tamás 630 17 53 7 13 19 19 8 Pondêlek B. János Zoltán 628 17 54 7 44 20 25 9 Tork Pranciska Praneiska 6 26 17 56 8 13 21 35 10 Szrêda Pepelnica Olimpia 6 24 17 57 8 41 22 41 11 Csetrtek Szilárd Aladár 6 21 17 58 9 12 23 46 12 Pétek Gergely Gergely 6 21 17 58 9 45 — 13 Szobota Szabián Krisztián 619 17 59 10 23 0 59 14 Nedela Invocabit Matild 617 18 01 Il 05 143 15 Pondêlek Národ. szvétek Národ. szvétek 615 18 02 Il 52 2 33 16 Tork Geréb pk. Henriet 613 18 03 12 43 3 19 17 Szrêda Patrik pk. Gertrud 611 18 05 13 38 3 59 18 Csetrtek Sándor pk. Sándor 608 18 07 14 37 4 35 19 Pétek József József 608 18 09 16 38 5 07 20 Szobota Csak M. Hubert 6 04 18 11 16 42 5 37 21 Nedela Reminisc. Benedek 602 18 12 17 46 6 09 22 Pondêlek Gen. Szv. Kat. Oktáv 6 01 18 14 18 53 6 31 23 Tork Viktorián m. Prumeno 600 1815 20 01 6 57 24 Szrêda Gábor arka. Gábor 5 57 18 17 21 10 7 26 25 Csetrtek Cêplena M. Irén 5 55 18 18 2218 7 56 26 Pétek Emánuel Manó 5 53 18 20 23 29 8 32 27 Szobota Dam. Ján. Hajnalka 551 18 22 9 12 28 Nedela Oculi Gedeon 549 18 23 0 36 10 10 29 Pondêlek Auguszta Ciril 548 18 24 1 38 10 56 30 Tork Kerény Izidor 545 18 25 2 33 1l 59 31 Szrêda Guido ap. Árpád 5 43 18 27 3 22 13 09 Mêszeca premenyávanye : mlád 6-oga, prvi frtao 13-oga, pún mêszeo 21-oga szlêdnyi frtao 29-oga. Dúzsava dnéva : prvoga 11 vőr 2 minuti, do szlêdnjega sze podúzsa z 1 vörov i z 45 minutami. 7 Á P R I L I S —VE L K I T R Á V E N Dnévi Rim. kat. Pro t. Szunca Mêszeca zhodzáhod zhod záhod 1 Csetrtek Hugo pk. Hugo 5 41 18 28 4 04 14 22 2 Pétek Paul. For. Áron 5 39 18 30 4 39 15 36 3 Szobota Rik. pk. Kereszt. 5 37 18 32 5 11 16 50 4 Nedela Laetare Izidor 5 34 18 33 5 41 18 03 5 Pondêlek F. Vince Vince 5 33 18 34 6 10 19 13 6 Tork Cölesztin Cölesztin 5 31 18 35 6 39 20 32 7 Szrêda H. József Herman 5 29 18 37 7 08 21 29 8 Csetrtek Dénes pk. Lídia 5 27 18 38 7 42 22 32 9 Pétek Konrád Erhardt 5 25 18 40 8 18 23 32 10 Szobota Ezekiel Zsolt 5 23 18 41 8 58 — 11 Nedela Csrna ned. Leo 5 22 18 42 9 43 0 25 12 Pondêlek Gyula pk. Gyula 518 18 44 1033 1 05 13 Tork Hermeneg. Ida 517 18 46 1l 26 1 58 14 Szrêda Jusztin m. Tibor 515 18 47 12 24 2 35 15 Csetrtek Anasztázia Atala 513 18 49 13 24 3 09 16 Pétek Bol. Szv. Lambert 511 18 50 14 27 3 40 17 Szobota Anicét. pk. Anicét 509 18 51 15 30 4 06 18 Nedela Cvêt, ned. Ilma 5 07 18 52 16 47 4 32 19 Pondêlek Emma Kocsárd 506 18 54 17 46 4 58 20 Tork Tivadar Tivadar 503 18 56 18 56 5 26 21 Szrêda Parzh. K. Anzelm 502 18 57 20 07 5 55 22 Csetrtek Velki csetr. Szótér 5 00 18 58 21 16 6 30 23 Pétek Velki Pét. Velki Pét. 4 59 19 00 22 28 7 10 24 Szobota Velka Szob. Gyüri 4 57 19 01 23 34 7 56 25 Nedela Vüzem Vüzem 4 55 19 02 — 8 49 26 Pondêlek Vüzem. Pond. Vüzem. Pond. 4 53 19 04 0 32 9 52 27 Tork Kaniz, Pét. Arisztid 451 19 05 1 32 10 59 28 Szrêda Krizs. Pavel Valéria 4 50 19 07 2 05 12 10 29 Csetrtek Péter m. Albertína 4 48 19 08 2 41 13 24 30 Pétek Katalin Katalin 4 47 19 09 3 13 14 35 Mêszeca premenyávanye : mlád 4-oga, prvi frtao 12-oga, pún mêszec 20-oga, szlêdnyi frtao 27-oga. Dúzsava dnéva : prvoga 12 vőr 47 minút, do szlêdnyega sze podűzsa z 1 vörov i z 38 minutami. 8 M Á J U S—R ISZÁLSCSEK Dnévi Rim. kat. Prot. Szunca Mêszeca zhod záhod zhod záhod 1 Szobota Fül. i Jakab. Fülöp 4 45 19 10 3 43 15 47 2 Nedela Bêla ned. Zsigmond 443 19 12 4 10 16 57 3 Pondêlek Szv. Kri. gorn. Irma 4 42 19 13 4 38 18 06 4 Tork Monika Florián 440 19 15 5 08 19 13 5 Szrêda V. Pius p. Gotthárd 4 38 19 16 5 38 20 18 6 Csetrtek János ap. Frída 4 37 19 18 6 13 21 20 7 Pétek B. Gizela Napokon 4 35 19 18 6 51 22 17 8 Szobota Mihály Gizela 4 34 19 20 7 36 23 08 9 Nedela Misericord. Velk. Gerg. 4 33 19 21 8 23 23 54 10 Pondêlek Antonin Ármin 4 31 19 22 9 16 — 11 Tork Hier. Fer. Mamert 4 29 19 24 10 12 0 34 12 Szrêda Sz. József Pongrác 4 28 19 26 11 10 1 08 13 Csetrtek Bellarm. Rob. Szervác 4 26 19 27 12 12 1 39 14 Pétek Bonifác Bonifác 4 26 19 28 13 14 2 07 15 Szobota Szal. Sz. Jan. Zsófia 4 24 19 29 14 19 2 33 16 Nedela Jubilate Mózes 4 23 19 30 15 26 2 59 17 Pondêlek Paskál Paskál 4 22 19 32 16 35 3 26 18 Tork Venanc Erik 4 20 19 33 17 47 3 54 19 Szrêda Cölesztin Ivó 419 19 35 19 00 4 26 20 Csetrtek Bernardin Bernát 4 18 19 36 20 12 5 03 21 Pétek B. András Konstantin 418 19 36 21 23 5 47 22 Szobota Julia m. Julia 416 19 38 22 26 6 39 23 Nedela Cantate Dezső 415 19 39 23 21 7 40 24 Pondêlek Krszts. pom. Eszter 414 19 40 — 8 48 25 Tork VII. Gerg. p. Orbán 413 19 41 0 06 10 00 26 Szrêda Fülöp Fülöp 412 19 43 0 45 1l 13 27 Csetrtek Béda Béda 411 19 44 1 19 12 25 28 Pétek Ágoston pk- Emil 410 19 45 1 48 13 37 29 Szobota Pazzi Magd. Maxim 410 19 45 2 15 14 47 30 Nedela Rogate Nánd. 4 09 19 46 2 42 15 55 31 Pondêlek Angela Petronela 4 08 19 47 3 10 17 09 Mêszeca premenyávanye: mlád. 4-oga, prvi frtao 12-oga, pún mêszec 19-oga, szlêdnyi frtao 26-oga. Dúzsava dnéva : prvoga 14 vőr 25 minut, do szlêdnyega sze podúzsa z 1 vörov i z 16 minutami. 9 JÚNIUS—IVÁNSCSEK Dnévi Rim. kat. Prot. Szunca Mêszeca zhod záhod zhod záhod 1 Tork Pamfil m. Pamfil 408 19 48 3 39 18 07 2 Szrêda Erazm. m. Anna 408 19 49 4 11 19 09 3 Csetrtek Krízsavo Krízsavo 407 19 50 4 47 20 08 4 Pétek K. Szv. Per. Kerény 406 19 51 5 29 21 02 5 Szobota Bonifác pk. Bonifác 4 06 19 52 6 15 21 50 6 Nedela Exaudi Norbert. 405 19 53 7 06 22 32 7 Pondêlek Robert Robert 405 19 54 8 01 23 10 8 Tork Medárd pk. Medárd 4 04 19 55 8 59 23 41 9 Szrêda Pelix Felix 4 04 19 55 9 58 — 10 Csetrtek Margit kr. Margit 403 19 55 10 59 0 10 11 Pétek Barnabás ap. Barnabás 4 03 19 56 12 03 0 37 12 Szobota Pak. János Kland. 4 03 19 56 13 07 1 07 13 Nedela Riszáli Riszáli 403 19 57 14 13 1 26 14 Pondêlek Risz. Pond. Risz. Pond. 4 02 19 58 15 23 1 53 15 Tork Jolán Vid 402 19 58 16 45 2 13 16 Szrêda Regis. Per. Jusztin 402 19 59 17 49 2 56 17 Csetrtek Rainer Töhötöm 402 19 59 19 02 3 37 18 Pétek Efrém Arnold 4 02 20 00 20 10 4 25 19 Szobota Gyárfás Gyàrfás 4 02 20 00 21 11 5 24 20 Nedela Szv. Trojsz. Szv. Troj. 402 20 00 22 02 6 30 21 Pondêlek Gonz. Alojz. Alapos 4 02 20 00 22 45 7 43 22 Tork Paulin pk. Paulina 4 03 20 01 23 22 8 59 23 Szrêda Edeltrud Zoltán 403 20 01 23 53 10 14 24 Csetrtek Têlovo Iván 403 20 01 — Il 27 25 Pétek Vilmos Vilmos 403 20 01 0 21 12 40 26 Szobota János i Pav. János i Pav. 4 04 20 01 1 48 13 46 27 Nedela László kr. László 404 20 01 1 15 14 54 28 Pondêlek Ireneus Arszlán 405 20 01 143 15 59 29 Tork Peter i Pav. Péter i Pav. 4 05 20 01 2 14 17 01 30 Szrêda Pav. Szpom. Pavel 4 06 20 01 2 48 18 01 Mêszeca premenyávanye: mlád 2-oga, prvi frtao 11-oga, pún mêszec 18-oga, szlêdnyi frtao 24-oga. Dúzsava dneva: Prvoga 15 vőr 40 minút, do szlêdnyega z, 5 minútami zmenkáva. 10 J Ú L I U S —J AKOBESCSEK Dnévi Rim. kat. Prot. Szunca Mêszeca zhod záhod zhod záhod 1 Csetrtek Jez. szv. krv Tibold 4 06 20 01 3 27 18 57 2 Pétek Jez. szv. szrcé Ottokár 4 07 20 00 4 11 19 55 3 Szobota Helodor m. Kornél 4 08 20 00 5 00 20 34 4 Nedela Ulrik pk. Ulrik 4 08 20 00 5 55 21 10 5 Pondêlek Zak. szv. Antal Enese 408 20 00 6 51 21 44 6 Tork Ezajás pr. Ezajás 409 20 00 7 49 22 13 7 Szrêda Ciril i Metód Ciril 410 19 59 8 49 22 40 8 Csetrtek Erzséb. kir, Teréz 410 19 59 9 51 23 06 9 Pétek Veronika Lukrécia 411 19 58 10 54 23 30 10 Szobota Amália Amália 412 19 58 1l 58 23 55 11 Nedela I. Pius Lili 413 19 57 13 05 — 12 Pondêlek Gualb.szv.Ján. Izabella 414 19 56 14 13 0 22 13 Tork Jenő pk. Jeno 415 19 55 15 24 0 53 14 Szrêda Bonaventura Eörs 416 19 55 16 36 1 28 15 Csetrtek Henrik casz. Henrik 417 19 54 17 37 2 11 16 Pétek KarmelszkaM.B. Valter 417 19 54 18 52 2 53 17 Szobota Elek Elek 418 19 53 19 50 4 08 18 Nedela Kamil Frigyes 4 20 19 52 20 38 5 18 19 Pondêlek Vincenc Emília 4 21 19 51 21 19 6 35 20 Tork Jeromos Illés 4 22 19 50 21 54 7 53 21 Szrêda Praxedes Dániel 423 19 49 22 24 9 10 22 Csetrtek Már. Magd. Már. Magd. 424 19 47 22 52 10 24 23 Pétek Apolinár. pk. Lenke 4 26 19 46 23 20 U 36 24 Szobota B. Kniga Krisztina 4 26 19 46 23 48 12 45 25 Nedela Jakab ap. Jakab 4 27 19 45 13 51 26 Pondêlek Anna Anna 4 29 19 43 0 17 14 55 27 Tork Pantaleon Olga 430 19 42 0 50 15 46 28 Szrêda Ince p. Ince 431 19 41 1 28 16 52 29 Csetrtek Maria Márta 4 33 19 39 2 10 17 34 30 Pétek Judit m. Judit 4 34 19 38 2 58 18 30 31 Szobota Lojola Ign. Oszkár 4 35 19 36 3 48 19 11 Mêszeca premenyávanye: mlád 2-oga, prvi frtao 10-oga, pún mêszec 17-oga. szlêdnyi frtao 24-oga. Dúzsava dnéva : prvoga 15 vőr i 55 minút, do szlêdnyega z 55 minútami pomenkáva. 1l AUGUSZTU S —M É S N Y E K Dnévi Rim. kat. Prot. Szunca Mêszeoa zhod; záhod zhod záhod 1 Nedela Zselez. Pét. Zselez. Pét. 436 19 35 4 44 19 46 2 Pondêlek Lig. Alfonz Lehel 4 37 19 33 5 42 20 18 3 Tork Szv.Stev. nájd. Hermina 4 39 19 32 6 42 20 45 4 Szrêda Domonkos Domonkos 440 19 30 7 43 21 10 5 Csetrtek Mar. Sznêzsn. Oszvald 4 41 19 29 8 45 21 35 6 Pétek Preob. Goszp. Berta 443 19 27 9 48 22 00 7 Szobota Kajetan Ibolya 444 19 26 10 52 22 25 8 Nedela Cirjék László 4 45 19 25 1 l 59 22 53 9 Pondêlek Vian. János Emôd 4 46 19 24 13 08 23 19 10 Tork Lôrinc Lôrinc 448 19 22 14 16 — 11 Szrêda Zsnzsanna Tibor 4 49 19 20 15 26 0 04 12 Csetrtek Klára Klára 4 51 19 19 16 33 0 49 13 Pétek Ipoly i. K. Ipoly 4 52 19 17 17 33 1 36 14 Szobota Özséb m. Özséb 4 54 19 15 18 25 2 51 15 Nedela Velka mesa Mária 4 54 19 14 19 10 4 06 16 Pondêlek Joakim Ábrahám 4 56 19 12 19 49 5 24 17 Tork Jácint Anaszt. 4 57 19 10 20 22 6 43 18 Szrêda Ilona casz. Ilona 4 59 19 08 20 51 8 01 19 Csetrtek Lajos pk. Huba 500 19 06 21 19 9 16 20 Pétek Szv. Isiván kr. Isiván kr. 501 19 04 21 49 10 29 21 Szobota Ivan Fr. Sámnel 502 19 03 22 19 1l 39 22 Nedela Timot Menyh. 5 03 19 01 22 51 12 45 23 Pondêlek Fülöp Ben. Farkas 505 18 59 23 26 13 48 24 Tork Bertalan ap. Bertalan 506 18 57 14 46 25 Szrêda Lajos kr. Lajos 508 18 55 0 08 15 40 26 Csetrtek Zefirin ap. Izsó 5 09 18 52 0 53 16 28 27 Pétek Kak József Gebhárd 511 18 50 1 43 17 09 28 Szobota Ágoston pk. Ágoston 511 18 49 2 39 17 48 29 Nedela Ivan. oglav. Erneszt. 513 18 48 3 35 18 09 30 Pondêlek Róza Lim. Róza 514 18 46 4 35 18 48 31 Tork Rajmund Erika 516 18 44 5 38 19 15 Mêszeoa premenyávanye : mlád prvoga, prvi frtao 9-oga, pún mêszec 15-oga, szlêdnyi frtao 22-oga, mlád 30-oga. Dúzsava dnéva: prvoga 14 vőr i 59 minút, do szlêdnyega z 1 vörov i’ z 36 minútami pomenkáva. 12 SZEPTEMBER —M I H Á LS CSE K Dnévi Rim. kat. Prot. Szunca Mêszeca zhod záhod zhod záhod 1 Szrêda Egyed ap. Egyed 517 18 42 6 39 19 39 2 Csetrtek Stevan Rebeka 519 18 40 7 40 20 04 3 Pétek Manszvet pk. Hilda 519 18 39 8 46 20 29 4 Szobota Vit. Roz. Rozália 521 18 37 9 50 20 56 5 Nedela Juszt, Lovrenc Viktor 5 22 18 34 10 57 21 25 6 Pondêlek Ida Zakariás 524 18 32 12 05 22 00 7 Tork Mantern. Kassa Regína 5 25 18 30 13 12 22 45 8 Szrêda Mála mesa Maria 527 18 28 14 18 23 32 9 Csetrtek Szv. Pet. Klav. Ádám 527 18 27 15 19 — 10 Pétek Miklos Tol. Erik 5 29 18 25 16 14 0 32 11 Szobota Prot. i Jác. Teodora 530 18 22 17 00 1 42 12 Nedela Maria im. Guidó 5 32 18 20 17 41 2 55 13 Pondêlek Notburga Ludovíka 5 33 18 18 18 16 4 14 14 Tork Pov. szv. krízs. Szerénke 5 35 18 16 18 48 5 32 15 Szrêda 7. zsal. Már. Nikodemus 536 18 14 19 17 6 50 16 Csetrtek Kornél pk. Edit 5 37 18 13 19 49 8 06 17 Pétek Szv. Fer. rane Ludmila 5 38 18 10 20 17 9 18 18 Szobota Kupert. Józs. Títusz 540 18 08 20 49 10 29 19 Nedela Január. m. Vilbelmina 541 18 06 21 24 1l 35 20 Pondêlek Eusztach. Friderika 543 18 04 22 04 12 37 21 Tork Máté ap. Máté 544 18 02 22 48 13 34 22 Szrêda Maria m. Mária 546 18 00 23 37 14 25 23 Csetrtek Tekla m. Tekla 5 46 17 58 — 15 09 24 Pétek Már. res. vozn. Gellért 548 17 56 0 30 15 48 25 Szobota Gellért m. Kleofás 5 49 17 54 1 26 16 24 26 Nedela Cipr. i Ju. Jusztína 5 51 17 52 2 26 16 51 27 Pondêlek Kozm. i Demj. Adalbert 5 52 17 49 3 27 17 18 28 Tork Vencel Venoel 5 54 17 47 4 29 17 45 29 Szrêda Mihály arkang. Mihály 5 54 17 46 5 32 18 09 30 Csetrtek Jeromos Jeromos 5 56 17 44 6 37 18 33 Mêszeca premenyávanye : prvi frtao 7-oga, pún mêszeo 14-oga, szlêdnyi frtao 21-oga, mlád 29-oga. Dúzsava dnéva : prvoga 13 vőr i 25 minút, do szlêdnyega z 1 vörov i z 42 minutami pomenkáva. 13 OKTOBER—SZVESZTVÍNSCSEK Dnévi Rim. kat. Prot. Szunca Mêszeca zhodzáhod zhod záhod 1 Pétek Remig pk. Malvin 5 57 17 42 7 43 18 59 2 Szobota Angelje csúv. Petra 5 59 17 39 8 50 19 28 3 Nedela Liz, szv. Ter. Helga 6 00 17 37 9 58 20 01 4 Pondêlek Asz. szv. Per. Ferenc 602 17 35 1l 05 20 40 5 Tork Placídia Aurél 603 17 34 12 11 21 28 6 Szrêda Brúno Brúno 604 17 32 13 13 22 22 7 Csetrtek Rozs. venc. kr. Amália 606 17 30 14 08 23 25 8 Pétek Vogr. Bl. Dev. Etelka 607 17 28 15 05 — 9 Szobota Dénes pk. Dénes 609 17 25 15 37 0 36 10 Nedela Borg. Per. Gedeon 610 17 23 16 37 1 56 11 Pondêlek Placídia Brigita 611 17 21 16 45 3 08 12 Tork Miksa pk. Miksa 613 17 20 17 15 4 24 13 Szrêda Edv. kr. Kálmán 614 17 18 17 43 5 40 14 Csetrtek Kalliszt. Helén 616 17 16 18 13 6 54 15 Pétek Teréz. d. Teréz 617 17 14 18 43 8 07 16 Szobota Gál Gál 619 17 12 19 19 9 15 17 Nedela Margit Hedvig 621 17 10 19 57 10 23 18 Pondêlek Lukács ev. Lukács 621 17 09 20 39 U 24 19 Tork Alk. Péter Luciusz 623 17 07 21 27 1218 20 Szrêda Vendel Iréne 6 24 17 05 22 20 13 07 21 Csetrtek Orsolya m. Orsolya 6 26 17 03 23 16 13 47 22 Pétek Kordula d. Előd 6 28 17 01 — 14 23 23 Szobota Ignác. patr. Gyöngy. 6 29 16 59 0 14 14 54 24 Nedela Rafael ark. Salamon 6 30 16 58 1 14 15 21 25 Pondêlek Mór pk. Blanka 6 32 16 56 2 16 15 47 26 Tork Demeter Demeter 633 16 54 3 19 16 11 27 Szrêda Szabína m. Szabína 6 35 16 52 4 24 16 36 28 Csetrtek Simon i Jud. Simon 6 37 16 50 5 30 17 02 29 Pétek Nárcisz Zeno 6 38 16 48 6 37 17 29 30 Szobota Rodr. Szv. Alf. Kolos 6 40 16 46 7 47 18 01 31 Nedela Kriszt. kr. Ref. szvtk. 641 |16 44 8 56 18 39 Mêszeca premenyávanye: prvi frtao 6-oga, pún mêszec 13-oga, szlêdnyi frtao 21-oga, mlád 29-oga. Dúzsava dnéva : prvoga 11 vőr 53 minut, do szlêdnyega z 1 vörov i z 42 mi- nútami pomenkáva. 14 NOVEMBER —AN DRÊSCSEK Dnévi Rim. kat. Prot. Szunca Mêszeca zhod záhod zhod záhod 1 Pondêlek Vszí szvéci Marian. 642 16 43 10 06 19 24 2 Tork Mrtvecov dén Achil 644 16 41 U 09 20 18 3 Szrêda Hubert pk. Győző 6 46 16 40 12 07 21 18 4 Csetrtek Borom. Kár. Károly 647 16 39 12 56 22 25 5 Pétek Imre Imre 649 16 37 13 39 23 38 6 Szobota Lénárd Lénárd 6 50 16 35 14 15 — 7 Nedela Engelbert Rezső 6 51 16 34 14 45 0 52 8 Pondêlek Gottfried Gottfried 6 53 16 32 15 15 2 06 9 Tork Tivadar m. Tivadar 655 16 31 15 43 3 20 10 Szrêda Avell Andr. Luther 6 56 16 30 16 07 4 43 11 Csetrtek Márton pk. Márton 658 16 29 16 37 5 46 12 Pétek Márton Jónás 6 59 16 27 17 14 6 57 13 Szobota Kosztka Sztan Szaniszló 7 01 16 26 17 49 8 09 14 Nedela Jozafat m. Klementína 7 02 16 25 18 30 9 10 15 Pondêlek Albert Lipót 7 03 16 24 19 16 10 08 16 Tork Ödön pk. Ottmár 705 16 23 20 08 1l 00 17 Szrêda Szv. Gerg. Hortense 7 07 16 22 21 03 1l 46 18 Csetrtek Péter Pál b. Ödön 7 08 16 21 22 00 12 21 19 Pétek Erzsébet Erzsébet 710 16 20 22 52 12 55 20 Szobota Valis Eél. Jolán 7 11 16 19 — 13 24 21 Nedela Dar. B. D. Már. Olivér 713 16 19 0 01 13 49 22 Pondêlek Cecilia m. Cecília 714 16 18 1 04 14 15 23 Tork Kelemen p. Kelemen 715 16 17 2 07 14 39 24 Szrêda Jan. o. krízs. Emma 717 16 16 3 12 15 03 25 Csetrtek Katalin m. Katalín 719 16 15 4 19 15 29 26 Pétek Berch Szv. J. Milos 7 21 16 14 5 28 16 00 27 Szobota. Mária Virgil 7 21 16 14 6 39 16 34 28 Nedela Pignatelli Stefánia 7 23 16 14 7 50 17 18 29 Pondêlek Szaturnin Noé 7 24 16 13 8 59 18 08 30 Tork András ap. András 7 24 16 12 10 01 19 07 Mêszeca premenyávanye: prvi frtao 5-oga, pún mêszec 12-oga, szlêdnyi frtao 19-oga, mlád 27-oga. Dúzsava dnéva : prvoga 10 vőr 1 mináta, do szlêdnyega z 1 vörov i z 14 minutami pomenkáva. 15 DECEMBER—PROSZÍNEC Dnévi Rim. kat. Prot. Szunca Mêszeca zhod záhod zhod záhod 1 Szrêda Elig pk. Elza 7 26 16 12 10 55 20 15 2 Csetrtek Bibiana m. Aurelia 7 27 16 11 n 4i 21 27 3 Pétek Xaver szv. F. Olívia 7 28 16 11 12 19 22 41 4 Szobota Borbála Borbála 7 30 16 10 12 51 23 58 5 Nedela Szabbasz ap. Vilma 7 31 16 10 13 20 — 6 Pondêlek Miklos pk. Miklos 7 32 16 09 13 48 1 09 7 Tork Ambrus pk. Ambrus 7 33 16 09 14 15 2 21 8 Szrêda Nevtep. pro. Maria 7 34 16 09 14 43 3 32 9 Csetrtek Four. Pet. Natália 7 36 16 09 15 12 4 42 10 Pétek Melkiadesz Judit 7 36 16 09 15 46 5 55 11 Szobota Damáz Árpád 7 37 16 09 16 24 6 56 12 Nedela Otilia Gabriela 7 38 16 09 17 08 7 58 13 Pondêlek Luca dev. Luca 7 39 16 09 17 57 8 51 14 Tork Nikáz pk. Szilárdka 7 39 16 09 18 50 9 39 15 Szrêda Valérian pk. Johanna 740 16 09 19 48 10 21 16 Csetrtek Etelka c. Albína 741 16 09 20 48 10 56 17 Pétek Lázár Lázár 7 42 16 10 21 48 1l 26 18 Szobota Grácián Auguszta 7 43 16 10 22 49 11 52 19 Nedela Pelágia Viola 7 43 16 11 23 51 12 17 20 Pondêlek Timot m. Teofíl 7 44 16 11 — — 12 41 21 Tork Tamás ap. Tamás 7 45 16 11 0 54 13 04 22 Szrêda Zeno Zeno 7 45 16 12 1 59 13 27 23 Csetrtek Viktoria Viktoria 7 46 16 12 3 06 13 56 24 Pétek Ádám, Éva Ádám, Éva 7 46 16 13 4 15 14 28 25 Szobota Koledni Szv. Koledni Szv. 7 47 16 13 5 27 15 08 26 Nedela Stevana m. Stevan 7 47 16 14 6 38 15 54 27 Pondêlek János ap. János 7 47 16 15 7 45 16 50 28 Tork Drôvne decé d. Kamilla 7 47 16 15 8 47 17 56 29 Szrêda Tamás pk. Dávid 7 47 16 16 9 36 19 10 30 Csetrtek Dávid Zoárd 748 16 17 10 18 20 26 31 Pétek Szilveszter Szilveszter 7 48 16 18 10 54 21 44 Mêszeca premenyávanj7e : prvi frtao 4-oga, pún mêszec 11-oga, szlêdnyi frtao 19-oga, mlád 27-oga. Dúzsava dnéva : prvoga 8 vőr i 46 minút, do szlêdnyega sze podúzsa z 3 minutami. 16 ZAMERKANYA Kalendár 1943. 2 17 zamerkanya 18 Vitéz nagytányai HORTHY MIKLÓS Vogrszkoga országa ravnitel. Vitéz nagybányai HORTHY ISTVÁN Vogrszkoga országa podravnitel. Horthy Miklós sze je 1868 jún. l8-oga vu Kenderesi narôdo. Od 1886-oga leta mao je vu floti prvêse Ausztríjszke-Vogrszke monarchie szlűzso i na konci bojne nyè zapovêdnik bío. Po neszrecsnom konci bojne je vogrszko honvèd vojszko goriposztavo. Národen gyülês je nyega 1920 márc. I-oga za ravnitela, sziná Istvána 1942 febr. I9-oga za podravnitela odébrao. István je aug. 20-oga na ruszuskom fronti junásko szmrt sztrpo. ZA DOMOVíNO Zdrzsi Bôg z miloscse tvoje Országa namesztnike. Zdrzsi serege i voje Kak sztebre nyega díke. Naj sze vrsí po nyí trűdi Velkoszt tvojga národa, Cveté mér i szrecsa lűdi Vsze mêszt, vszega poroda. Zdrzsi vsze, kí domovíno Z znojom i z krvjov varjejo, I národa szloboscsíno Potrditi terejo. Blagoszlovi nyí hotênya Tanács i trűde vrôcse, Blagoszlovi pokolênya, Zdásnye i pridôcse. Oszramotíj protivníke I szteri vküp nyí rozsjé, I vcsíj je na tvoje díke Csészt i glász nücati nyé. Obíde je groza i sztráj Szvéto krv prelêvati, Klacsiti tvoj örok vu práj I tebé preklinyati. Odvrni bojne i povôden Od tvojega národa, I vzemi doj bics szôden Z nász i z vszega poroda ; Naj vszem po placsi vihéra Szíja pá trák radoszti, I vgája vu kríli mera Cvêtek môdre szkrbnoszti. Kak molítev Ábelova Naj ide pred tvoj sztolec Kadís etoga áldova : Národov szvéti szodec Da szpozna zemlé tühína Tvoje velkoszti pôt, I glászi nebész viszína, Ka szi tí sorsa goszpôd. 20 Vôzse je namocseno dobro. Od Jókai Mór-a z vogrszkoga. Od Borsos Stévana tak právijo, ka je on trno cseden cslovek, gda ne pijé. Ali to je neszpameten gucs, ár isztinoszt i csednoszt vu víni prebiva. Kí víno pijé, tühinszke jezike gucsí, szakseféle znanoszti razmi. Od vína sze cslovek navcsí, kak trbê versuse piszati. Csi je bojazlívi, batríven gráta. Sôstar sze navcsí politiko i politikus sze navcsí csrêvle réditi. Escse vecs: jeszto takse nature, stere szamo té razmijo szvojo mestrío, gda priszpodoben mertük té hválevrêdne vlage znajva nyúvo pamet. Ali mábidti, ka sze je natúra z Borsos Stevanom spilala : on je szamo tecsasz bío môder, dokecs je ne pogledno, ka v kupici jé. Gda je to zse vcsíno, niscse je vecs nê ládo zsnyím. Preci sze je szvado i preci je na bítje so ; pa je ovak krotki bío, kak golôb. Szôszedje szo sze cônali zsnyega, tak szo pravli, ka je on predpodnévom Borsos, zadvecsera pa Paprikás. Ali sto je hát bío Borsos Stevan, ka na teliko trbê znati, kaksi je bío i kak je bío? No vídi sze, postüvan cstejocsi, ka szi nê vu Komárom váras valon, ár bi ovak nê píto, sto je Borsos Stevan. Kak pa ? Nê bi poznao toga víszikoga hajdúka, kí vszaki tork i csetrtek pred varaskov hízsov sztrázso drzsí v zelénom dolmányi, v szívi lacsaj z zsútimi zsnyôrami? Nájvéksi je med hajdúkami. Bajüszi me na dva kraja tak sztojíjo, kak gyüncseszki rôgli. On szprevája plemenítoga goszpon várasbirôva domô z gyülêsa i nyegova dúzsnoszt je pozvati goszté, gda varaski goszpôdje obed dávajo. On szedí na baki, gda varaski kocsűj kam vöide na ogledüvanye ali pa na pozdrávlanye. Ejnye, jeli szi pa to tüdi nê vido, gda zeléne breszkvi vöobrácsa z korblacs? Trno sze ga boji jo ! Ali 21 pa na Têlovo, gda okôli neszéjo cerkevne zásztave, ne pômis tisztoga mocsnoga csloveka, kí z vöpotégnyenov száblov ide pred goszpon plebánusom? No vídis, té je tiszti Borsos Stevan, od koga gucsim. Csi sze pa z vsza toga nemres szpomeniti, tô szvedocsi, ka szi nigdár ne bío vu Komáromi, ali tô je ne tvoj bín. Borsos Stevan je te nájbôgsi cslovek bío na szvêti. No, ka je po vécsaraj z sümlécsov glavôv segô meo domô idti, to je isztina, i ka je zseno segô meo zbiti, tô je tüdi isztina ; ali drűge falinge, csi bos rávno iszkao, ne nájdes vu nyem. Ednôk, — rávnocs té, gda szo kukorco dojtrgali —, tak znam, kak, csi bi vcsere bilô, v tisztom leti, gda szo te nove zvoné gorivlekli vu kalavínszki törem, sze je Komárom váras na velko parádio priprávlo, ali pa —- po vogrszkom — na instelácio. Jaj, kaksa precímba, kaksa szveklôcsa je bíla vszepovszéd vu várasi! Nemesnyácke szo na konyaj gêzdili vdilje po vílicaj, velke zásztave szo neszli. Plemeniti goszpon főbirôvje szo pa pripelali esküdte, kí v erdécsoj, kí pa v szívoj menti i v zsnyôrnasztom dolmáni. Bio je tam goszpôd, kí je na kapúti zláte vöre noszo meszto gomb. Eden drűgi je pa konyszko szerszámbo meo z csísztoga szrebra. Főispán je pa na zlátom kocsűji priso, kre nyega dvanájszet tak lêpi goszpodov, ka cslovek nemre dojszpíszati. Na dvá kraja vílice szo pa sztáli cêhi, Szaksi z szvojov zásztavov, sészt ji neszlo tkálcovo, oszem mlínarovo ; sôstarovo szo tüdi stirje zdigávali. Edna zásztava je z erdécse, drűga z szíve szvile bíla ; sztô pa szto pantlikov je plavalo na szaksoj, ár je Szaksa dekla, gda je k môzsi sla, eden pantlik darűvala na zásztavo. Leko szi zracsúnate té vnôge pantlike ! Ka pa escse solszka deca, stera je pred sôlami sztála ! I cigánje v erdécsoj ôpravi, pa pörgarszka banda vu kolaposaj na trí küklé ! Nigdár szo ne vídli vu Komáromi táksa dugoványa vecs! Ali vsze to sze je li po tisztom vécsari zgôdilo, na sterom sze je Borsos Stevan domô pritepo k szvojemi ogníscsi, gde ga je vecsérja csákala, k steroj je nyegova pokorna zsena, vszigdár mozsá volo iszkajôcsa, szamo té széla doli, gda sze je on zse najo i zadovolila sze je z osztankami. — Ka pa tí zsena, gde szi bíla cêli dén? je píto Stevan na szto naszlônyeni. 22 — Hát, poglednola szem tô vnôgo szveklôcso, stera sze na ütrik szprávla. Jaj, csűjes, kelko lepote bode ! Pri môszti szo edna velka vráta naprávlene z zelénoga vêja i z zásztavov, pa z papéra. — Tjú boj ! Jasz bole znam, z koga szo. Vê szem je pa jasz rédo. Zsenszka je vörvala i dale je pripovedávala. — Pa szo na sztenáj varaske hizse velke litere vönaklajene z lampasov . . . — Meni právis? Vê szem pa jasz rédo vsze tô. Ka razmis tí k tomi. Diacski je. — Pa pred kapêlov jeszto . . . — To szem tüdi vido, zakaj gucsís od toga. — Ali gvüsno je, ka szi nê vido zsidovszki posztávnyek na konci vármegyövszke vilice. — Zsidovszki posztávnyek? — je pravo Borsos Stevan —, no povêj mi, ka szo pa zsidojve napravili? — Hej, to de pa rêszan lêpo ! popádne rêcs Örzsa, vídivsa, ka dönok zná, kaj novoga povedati môzsi. Vrnyi tao je z szvile, szpôdnvi pa z bársona i cifer na nyem je z csísztoga szrebra, lampasje szo pa z szívoga i erdécsega kristála. — Z koga? je szkrícso Stevan, kí je csemeren grátao na to zvisávanye. Sto je pa dopűszto zsidovom takse réditi? — Vê szo pa na vármegyővszkom fundusi, je odgovoríla zsena, — tam váras ne zapovedáva. Simfanye varaske oblaszti je Borsosa szploj razcsemerílo, Paprikás je grátao. — To meni ne pravi, ka zsidovje z szvile vráta májo. Tô norci povêj. Jasz szem ne norc ! — Pa szem jasz z lasztívnimi ocsámi vídila. Eden zrêzek szvile i eden z bársona viszí tam do tla. — Tvoje blájzsensztvo ! . . . Jeli szem pa jasz nôri, ka mi takse szmês praviti? Jeli szem pa jasz nôri? Pravo je to stoj meni od sesztnájszet lêt mao, od steroga mao vküpzsivéva. Zsidovje nemrejo z szvile réditi vráta, ár v cêlom országi nega telko szvile, kelko bi k tomi trbelo. Pa zsidovje nemajo niksega jusa tákse réditi, ár szamo krscsanci dobíjo főispána. Pa gda plemeniti váras z papéra i z zelénoga vêja naprávla précimbo, kak bi té zsidovje 23 mogli réditi z szvile i z bársona. Pa bi nyím rávnocs ne dopűsztili Znás? — Pa szem jasz z lasztívnimi ocsámi vídila i escse szem szvilo i bárson z prsztami oslátala. — Té szem pa jasz nôri! — je brűlo Borsos na szto dünkajôcs. Kak vrazsa zsenszka je tiszta, stera z szvojega mozsá poszojszili norca rédi! No csákaj ti pekla sztvorjênye, vê te jasz zse na vcsím, kak szmê edna lagva zsenszka szvojega mozsá za norca meti. Gde je edno vôzse? Pokornoj zsenszki je szamo zdaj bilô zsao, zakaj je zácsala gúcsati. Na szrecso je vôzse tam vönê bilô vövtégnyeno od ednoga drêva do drűgoga. Dokecs sze je Borsos z dojjemányem trüdío, je zsena cajt mela dveri, oblok dojzaprêti i zaklászti. Leko szi premiszliti, kak je Borsos trűmpao po dveraj, gda je vído, ka nemre notri prídti. Na velko hrabuko je lüsztvo z cêle vílice vküperpriletélo. Szôszedje, szôszedice szo csemernoga moska mérile, od koga je on escse bole divji grátao. Priszégo sze je na nébo pa na zemlo, ka rázno razlűcsa hizso, tak zgrábi zseno i zbíje jo grozno. V tom nyemi niscse ne zapovedáva, ár je hizsa nyegova, i zsena je nyegova, naj tak niscse nyemi nika ne gucsí. Zsenszke ga pa li dale vtisávajo, mérijo. Na velko hrabuko tápríde Galgo szôszed. Galgo szoszed je pri gmajni notrêsnyi cslovek i zvonár bío. Ne je csüda, csi je vecs pámeti meo, kak drűgi. — Ka sze csemeríte szoszed? Ka vam falí, — píta z táljemajôcsim poglédom od Borsosa. Ka sze krêgate z têmi zsenszkami? — Ka mi falí? Ka bi sze ne csemerío? Moja zsena me za norca drzsí. V ocsí mi pravi, ka do zsidovje z szvile pa z bársona meli precimbe. Jeli szem pa jasz norc? gyünec? ali pa kony? — Sto szmê takse praviti od vász? Borsos je norc? Borsos je gyünec? Borsos je kony? Jasz mo ga bío, nê ví. — Moja zsena, ta vrajzsa zsenszka. No, vê csi do nyé prídem, pokázsem nyêj, sto je norc. — Prav csiníte ! Zbiti trbê zseno, csi kaj prikaca. Pêneze precsteti, zseno zbiti trbê, tak je prav. Jasz bo vam tüdi pomágao. Z kím jo scséte zbiti? Z etim nevolnim vôzsom? Tô je nika nê, vê 24 je pa szűjo. Csi z tém vdárite, mocsen glász dá, ali ne bolí. Szedem kôzs má zsenszka, szűjo vôzse ne obcsűti. Vê pa probajte. Etak erkôcs Galgo szoszed z vôzsom ednôk pomali na szébe, dvakrat mocsno na Borsosa vdári. — Jeli ka ne bolí? — Rêszan nê, — szvedocsi Borsos —, pa ga bogme bolelo. — Z zsenszkov nacsi trbê djáti, ár sze toga navádi. Navcsíjte sze eto od méne : gda jasz zseno zbiti scsém, prvle vôzse v oszoleno vodo dobro notrinamôcsim. Cêlo nôcs od vécsara do gojdne sze mocsa vôzse. Té zse leko bíjete zsnyím. Znam, koga ednôk vdárite, nigdár je ne zselê vecs. Vu glávi Borsosa velka szvekloszt posztáne. — Prav právite, szoszed. Izsztino máte. Záto nika nemára moja zsena za bítje ! Niti ne jôcse, gda jo vdárim, niti ne tôzsi sze szôszedom, niti domô ne odbezsí k roditelom. Ár jo ne bolí. Ali csákaj, vê szem sze zse návcso ! Vê zse nacsi bô poetomtoga. Gde je skaf? Galgo szôszed je poiszko skaf, vodo je prineszo i vôzse je notrinamocso. — Zdaj escse edno prgíscso szolé trbê notridjáti. Etak ni. Do ütre sze naj mocsa vôzse, tecsasz szi lezste doj na padlási. Ne bojte sze, vê vasz jasz pri cajti gorizgonim. Té tak zbíjava tô lagvo zseno, ka do drűge tüdi na példo mele. — Tô vam je posteni cslovek, — ercsé Borsos. Nê zaman, ka je notrêsnyi cslovek, pravicsen cslovek je. No csi te gda szvêta, kakso delo meli vu varaskoj hizsi, csi vász notri scséjo zaprêti, szamo meni pravte. Nigdár ne pozábim, ka szte mi na pomôcs bilí. To vôzse pa naj niscse ne vkrádne ! Té pa vütro rano, gda kokôt obdrugim szkricsi! — Tű mo, tű mo ! — je erkao Galgo szôszed notripotisznécs Borsosa v kámro, gde on pred zaszpí. Kokôt je szo leko popêvali, kelko szo stéli, Borsos je nê gorisztano. Galgo je zorjanico odzvôno, potom je priso Borsosa bűdit. — No szoszed, nicoj sze je vôzse dobro namocsalo. — Kakse vôzse? — píta Borsos, kí je náglics tak míszlo, ka je dezs so, i zvoná vôzse sze je namocsalo v törmi. — Vê pa tiszto, z sterim vaso zseno zbiti scsémo. 25 — Mojo zseno ! — je krícso Borsos. — Toga bi rad vido, kí mojo zseno zbiti scsé. Galgo szôszed sze zaszmejé, Borsos sze pa nafücne. — Z táksim spajszom ne prídte vecs k meni, ár kaksté szte ví notrêsnyi cslovek, preci vönêsnyi bodete, csi vasz za pruszlek prímlem, szamo mi pravte escse ednôk, ka te mojo zseno bili. Tákse zsenszke nega vecs vu cêlom várasi. Pa szem jo niti z ednim prsztom ne tekno, od tisztoga mao, ka szva vküpprísla. Na to je zsena tüdi vöprisla, pálinko je prineszla i doli jo djála na szto. Tiva szôszeda szta obprvim pilá na priátelsztvo, obdrűgim na zdrávje endrűgoga, obtrétjim na zdrávje oni zsenszk, stere szvoje mozsé tak postűjejo, kak Borsosa zsena. — Dnesz pogledniti trbe parádio, je pravo Borsos Galgo szoszed!. Ár, ka dnesz bô, tákse v szvojem zsítki vecs nete vídli. Escse zsidovje do tak viszika vrátameli, ka vas kalavínszki törem vu szramoti osztáne. Jeli Orzsa tí szi száma vidla? I povlecseni de z szvilov i z bársonom. Jeli Örzsa? Vszáka litera na nyem de z csísztoga szrebra. Morete mi vörvati, Galgo szoszed, ár je moja zsena vídla. Na vécsar pa vküpprídemo na vecsérjo. I tak sze zgôdilo z velkim veszéljom. Návuk je pa ete : sto na bítje ide, naj nigdár ne bíje z tisztim, ka me náglo vu roké príde, nego naj csáka, dokecs sze vôzse vu oszolenoj vodêj dobro namocsa, naj csáka edno cêlo nôcs. Vu tom cajti vôzse trdo gráta, szrd pa méki. Nê z zselênyem, nego z sztopájmi prídes k cíli. Ogen vgászne, ali mrzel ne gráta. Priátela ne szprávis poszojszili. 26 SZINEK MARTINEK »Moj szÍnek Martinek, Pa gyé szi hodo tÍ?« »»Oh lűba ma mati, V zelénom trávniki««. »Moj színek Martinek, Pa ka szi delo tam?« »»Oh luba ma mati, Kobile pászo szam.«« »Moj színek Martinek, Pa ka szi Vido tí?« »»Oh luba ma mati, Dekline bele trí.«« »Moj színek Martinek, Pa ka szo delale?« »»Oh lűba ma mati Szo vênce plêtale««. »Moj színek Martinek, Pa ka szo z vêncami?« »»Oh lűba ma mati, Dalé szo Máriji.«« »Moj színek Martinek, Pa ka szo teb’ dale?« »»Oh lűba ma mati, Szrcé szo mi vzelé««. Po trnyi sze ide k rôzsi, I k radoszti po szúzsi. Kincs i vrêdnoszt prevecsa Je escse ne práva szrecsa. Te z málim zadovolen Je blájzsen i nê nevolen. Csi li v dobrom radoszt má I hűdomi sze ne podá: To pôt! tô szi zeberi! I szrecsen bidti más, veri. Kak szi stoj posztíla, Tak on i pocsíva. 27 Amerikanszki sztríc Gda szo nasi pênezje vrêdnoszt zgűbili i amerikánszki dollár zmozsen goszpôd grátao, je doszta znamenüvalo, csi je cslovek jus meo praviti: mam ednoga sztríca, ali pa vűjca v Ameriki. Szvêt sze je v tom vrêmeni jáko premêno : szirmácke szo bogátci, bogátci pa szirmácke grátali. Dollár je nateliko prestimani bío, ka sze escse nistemi velki bogátec ponízo pred ednim málim papérom, na sterom je postampano sztalô : jezero dollárov. Hej, têj dollárje szo vűpazen, trôst veszeljé meli vu szebi. Csi szi meo — kaksté — ténko nít, stera je tebé z dollárami vküpzvézala, negvűsno je mogôcse, nemogôcse je gvűsno grátalo. Neszrecsni lüdjé szo prevedno na dollára míszlili i v nyúvoj teskoj sztávi szo od dollára csakali csüdo. Táksa csüda bi sze szkoron zgôdila z ednov szirmacskov famíliov v ednoj vesznici na Goricskom. Dovica Örzsa je od sorsa tezske vdárce dôbila. Nyéni môzs je rano mrô, csvetéro decé je osztanolo za nyím. Za tô szirotinszko deco je ona doszta delala, naj go li z postenyom gorizhráni. Gdare je nyéni sztarêsi szín, Josko dober delavec grátao i nyêj na pomôcs zácsao bidti, té szi je na ednôk — escse pred prvov szvêtovnov bojnov — vu glavô vzeo, ka de on v Ameriko potüvao szrecso probat. — Víste mama, je pravo, etak nemremo duzse osztanoti. Obádvá sze tereva, z cêlov mocsjov delava, ali dönok szi nika nemreva szpraviti. So mo v Ameriko szrecso probat. Vê szo pa moj sztríc Gyűri tűdi tam. Isztina, ka nevêmo, kak nyim kaj ide, ár nika ne písejo. Ali poznam drűge, kí szo szi tam lêpe pêneze szpravili. Tá mo so, i ka szi szprávim, vam poslem domô. Táksi gucs csűjvsa je örzse szrcé trepetalo, ali ne je mela zadoszta düsevne môcsi nyega nazáj drzsati. Bár bi to vcsínila, té bi sze nyêj nê trbelo telko szuzsiti i sztarati. Josko je odíso v Ameriko, delo je dôbo, i z rédoma je posílo domô tesko priszlűzsene dolláre. Ali ednôk sze je velka neszrecsa zgodíla vu fabriki, 28 gde je delao. Masín sze je nikak pokvaro, edno krajvtrgnyeno zselezo je na Joska szpadnolo i bujlo ga je. Prevelki vdárec bío to za Örzsino szirmacsko famílio. Szvojega hránitela i zdrzsitela je zgűbila. Nevola sze je kázala pri hízsi. Vu nájvéksem sztarati sze eden míli trák vűpanya szkázse pri szirmacskoj, pobitoj famílii: Örzsa edno píszmo dobí z Ameriko, v sterom szvák Gyüri na znánye dá, ka domô príde. Píszmo sze dosztakrát precsté. Vszáka rêcs sze dosztakrát preglédne i vözvága, ka more znamenűvati. Radoszt i vűpazen zácsa nazájprídti vu pobite dűse. Ferko, te mlájsi szín, kí nájbôgse zná cstéti, tak právi, ka sztríc veszéloga szrcá cslovek morejo bidti, ár sze tak pokázsejo v píszmi. Csi szo pa veszéloga szrcá cslovek, té szo zagvüsno bogáti. Gda szi míszli grabo szkopajo, vu nyêj dale tecséjo, kak voda. Vszáki je nika nôvoga znao povedati. Escse mála Trêzika, nájmlájsa csí Örzse, szi je tüdi premislávala, ka de ona proszila od amerikánszkoga sztríca. — Eden szvilnati vacalêk mo proszila, pa erdécse cipele, tákse, kakse notárosove goszpodicsine májo, je právla. — Oh, csi bi moj Josko zsívo, zdaj bi on tüdi leko domô príso, i nebi sze nyemi trbelo vecs po szvêti vlácsiti, právi Örzsa, szkuze szi bríszavsa. — Má bidti, ka szvák glász prineszéjo od nyega i od Káriva tüdi. Káriva imé csűvsa erdécsa gráta Zsuzsika, sztarêsa csí Örzse. Bogátoga szôszeda szín je bío on. Nyiva szta dosztakrát vküpbilá i polűbila szta sze. Kári je Zsuzsiko k oltári steo pelati, ali gizdávi nyegov ocsa je nê steo privoliti, ka bi szín szirmacsko deklo vzéo za zseno. Kári je na tô povrgo ocsino hizso, i od dvê leti mao niscse nika nevê od nyega. Tak míszlijo, ka je on tüdi v Ameriko odíso. — Kári nigdár nazáj ne príde, právi Zsuzsika z zsalosztnim glászom. On sze je z nász szpozábo. — Csi sze je szpozábo, té sze je szpozábo. Nájdes tí drűgoga, právi Ferko. Csi do ednôk sztríc z szvojimi dollármi domá, tisztoga szi odeberés, koga scsés. I sto zná, csi sztríc ne pripelajo z szebom káksega amerikánszkoga millionáriusa za tébe. 29 — Na koj míszlis, szkricsí, Zsuzsika presztrasena, nê mi je szila k môzsi idti. — Ali szila je, právi Örzsa, Ferki meszto szpraviti. — Goszpon Somogyi mlínar, szo mi zse vecskrát obecsali, ka me k szebi vzemejo, právi Ferko. — Tak je tak, oni szamo gucsíjo, ali nika ne vcsiníjo. Medtêm vrêmen odíde, i glád príde. Bogátci od toga nika nevêjo. Gdare nyím na pamet príde obecsani falácsek krűja, tecsasz tí leko merjés od gláda. — Nede sze nam vecs sztarati trbelo, gda do sztríc domá eti prinasz. Nyúvo píszmo ocsiveszno vöpovê : »Prídem zevszêm, ka mam«. Tô pa telko dene, ka z nami scséjo vküpzsiveti i nam tál dati z nyúvoga bogásztva. Geto szi dén od dnéva pogucsávajo, edno drűgo píszmo príde z Gráca. Vu sterom Gyüri sztríc na znánye dájo, ka do zse na drűgi dén domá. Tipicsna, vu formi obrnyenoga L-a zazídati, hízsa. Vu 19-oj sztotini szo vszepovszéd vu táksoj formi bilé hizse pocimprane ali zazídane v nasoj krajini. 30 Örzsa z dobrim obödom scsé csakati szváka szvojega. Víno dá prineszti, pa meszô. Escse dvê piscseti tüdi dá zarézati i cvrtino pecsé. Z omára vöpoiscse eden lêpi sztônyek, steroga je kak sznéja prineszla k hizsi. Lepô presztré szto, na prêdnye meszto porcelánszki tanyêr i szvojo jedino szrebrno zslico dene. Geto sze etak priprávlajo, mála Trêzika z dvora v hizso pribezsí i etak kricsi: — Tű szo, prísli szo! — Sto, sto? szo jo pítali. — Sto drűgi, kak jasz, je odgôvoro eden zmozsen ali veszeli moski glász. Vszi szo na tisztoga csloveka glédali, ki je rávno té v hizso sztôpo. Vu proszen delavszki gvant je bío oblecseni. Mála Trêzika sze je vu materé szüknyi szkrila i od téc je nasztrêgala na toga nepoznanoga csloveka. — Té sze me pa bojíte? píta szmejécs sztríc Gyüri, ár je rêszan on bío. Ferko náj prvle nazájdobí batrivnoszt, vu sztríca rokô szégne i z nisternov recsjov ga pozdrávla. örzsa pa Zsuzsika ga küsneta, ali Trêziko je nemogôcse bilo do küsa szpraviti. — Na mo právo, tak szem míszlo, ka nigdár ne prídem do vasz. Pa szo té vase poté prevecs prásnate. — Té szte pa ví peski prisli od várasa do nász, píta Ferko. — Kak bi pa nacsi mogo pridti. Hajovje ne plavajo na vase bregé, odgovoríjo sztríc. — Gde szte pa nyáli lade pa bagázsio? — Jasz szvojo bagázsio na szebi noszim. Delavszkomi csloveki ne trbê doszta gvanta. — Ali, po vasem piszmi tak szem miszlo... — Ka szi miszlo? Véndar, ka z ednim naklajenim hajôvom prídem? — Nê, — odgovorí Ferko. Ali z vasov vrêdnosztjov, ár szte tak píszali, ka prinasz osztánete. Pa szte píszali, ka vsze z szebom prineszéte, ka máte. — Rêszan je tak. Vsze szem prineszo, ka mam. Niksega drűgoga imánya nemam. Ali záto sze vam nê muszáj szúzsiti. Csi je 31 szrcé dobro, zselôdec pa zdrav, ovo je vsze níka ne vrêdno. Ne zamêri mi navészta ! Víno vídim na sztoli i znás na toj dúgoj pôti mi je gút poszéno. Na tvoje zdrávje ! Sztríc edno kupico vína hitro goripozsenéjo i k sztoli szi szédejo. Örzsa z tuzsnim poglédom notriprineszé piscse, ali ovo vönê nyá. Ferko szi tüdi doliszéde k sztoli. Sztríc pa z velkim veszéljom pripovedávajo od amerikánszkoga zsitka i od szvojega sorsa. Ocsiveszno vsze vöpovêjo. Dvajszeti lêt szo tam bilí, doszta szo priszlűzsili, ali vsze szo tápotrosili. — Csémi meni pêneze, csémi meni té prekléte dolláre? Zdrav szem, rad delam. Csi mi kaj trbe, z delanyem szi szprávim. Jasz nigdár nemo sztrázso pêneze. Ocsiveszno je bilo, ka sztríc jáko veszélo szrcé i prevecs zdrav zseíôdec májo, drűgo nika ne. Nyúvi priszlűzseni dollárje szo v Ameriki osztanoli. Nevolna neszrecsna familia je z vűpaznoszti nébe na gôlo zemlo szpádnola. Vszí szo jáko pobiti grátali. Zsuzsika, tak erkôcs, ka delo má vu künyi, vöodíde. Neszrecsna dovica szi pa nikse sivalo vzeme v roké i z tém tüdi vöide. Ferko pa sztríc száma osztáneta vu hizsi. Sztríc edno kupico escse vöszpijéjo i té na Ferka poglédnejo: Bucsa v ednoj vészi. Vídi sze loncsárszki sztális. 32 — Znás tí pojeb, ercséjo, eti privasz mrzel vöter píse. Vszí tak glédate, da bi iglé pozsrli. Té pa etak trbe od dvajszeti lêt mao ne vidjenoga sztríca goriprijeti? Ferko zagovárja mater pa szesztro, ka szo oni bogme szirmácke i ne nyim je mogôcse bilo bôgsi obed szpraviti. — Ali bôgsi obráz ne kosta nika. Toga szirmák tüdi leko pokázse. Ali nescsem od toga vecs gúcsati, szamo ti telko povêm: ednôk de vam zsao, ka szte k meni neprijétni bilí. Ferki sze szvêcsa vuzsgé vu glávi. Sztríc bi ne tak sztálno gúcsali, csi bi rêszan nika drűgo nê meli, szamo tiszto, ka na szebi májo. Gvüsno, ka jálni scséjo bidti i nász na probo dêvajo. Frisko moremo vöpopraviti, ka szmo do etoga mao zapravili. Vöbezsí k materi i k szesztri i povê nyima ka miszli. Obêdvê nyemi isztino dáte, tak more bidti. Gvüsno, ka je tak. Sztríc szo bogáti, szamo, ka sze za szirmáka vödávajo. Obêdvê nazájidete vu hízso, veszeli i prijéten obráz kázsete. Örzsa proszi szvojga szváka, naj nyêj nezamêrijo, doszta dela jeszte pri hízsi, záto je vö mogla idti. Za tém na szto poglédne, roké vküpvdári i csüdiva sze, ka je pecsénye pa cvrtina escse nê goriprinesena. — Zsuzsika, na koj míszlis vszigdár? Zakaj szi pa pecsénye pa cvrtíno nê notriprineszla? Mláda dekla vöide vu künyo, notriprineszé vsze, ka má i z szmejécsim obrázom dolidene na szto. Sztríc jo prijétno glédajo. — Tak, vídis, tak. Zdaj vídim, ka szi szploj táksa, kaksi je moj pokojni brat bío. Z tém rokô na nyéno glavô denejo i eto nyêj právijo : — Znás, nê je zdaj obprvim, ka tvoj kêp vídim, Zse szem ga vecskrát vído i tvoje imé szem tüdi dosztakrát csűjo. — Od koga? — píta csüdivajôcs Zsuzsika. — Od nikákoga, kí dosztakrát míszli na tébe. — Od Káriva? — Miszlim, tô je nyegovo imé. — Té szte pa ví gúcsali zsnyím? — Po cêloj pôti. Vê je pa na tisztom hajovi príso, na sterom jasz. Kári je domô príso? Kalendár 1943. 3 33 — Domô, z lêpimi pônezami. Jáko prílicsen i szkrben decsko. V krátkom vrêmeni szi je doszta szpravo. Tak je pravo, nyemi ne trbe vecs privoljênye roditelov, leko sze zseni, má telko, ka szi edno málo sztanyé kűpi. — I on je gúcso... — Od tébe, moja drága, po cêloj pôti. Zsuzsika erdécsa gráta, kak scsípnyek i vöbezsí z hizse, Örzse szrcé tüdi méko gráta. Ona bi rada vídila Káriva, kak szvojega zeta. Zsuzsika je pa notriprisla i sztríca je küsnola. — Jelibár, poetomtoga va dobriva priátela do szmrti, ercséjo sztríc z szmejécsim obrázom. I naj sze szpomenés z etoga dnéva, nika szem ti prineszo. Z tém sztríc z prusznyekove zsebke eden lêpi zláti prsztanek vzemejo vö i tá ga dájo Zsuzsika — Noszi ga zdrava i z veszélim szrcom do szmrti, právijo. Kári ti ga poszlo. Nede dugo, ka de on tüdi tű. Edno vérsztvo je so glédat na Vogrszko, stero szo nyemi na odajo ponűdili. Zsuzsika pá küsne sztríca i z lêpimi recsámi nyim zahváli. — Ví szte nyêj velko blájzsensztvo prineszli, právi z szkuzami v ocsáj Örzsa. — Rad bi bío, csi bi nê szamo nyêj prineszo. Za tébe tüdi mam nika drága navészta. Ali bojím sze, ka zsaloszten szpômenek prebüdím vu tvojem szrci. — Od Joska, od mojga sziná, Joska? — szkricsí sztara Zsenszka. — Tak je od nyega. Gda sze je tá velka neszrecsa zgodíla zsnyím, vu spitao szo ga odneszli. Ne sze je dugo mantrao. Rana je prevecs velka bíla. Pomôcsa je nê bilô. Mogo je mrêti. Na Szprevodi szmo vszí tam bilí nyegovi priátelje i poznanci. Eden lêpi kameni krízs szmo tüdi posztavili na nyegov grob. — Gda szem csasz meo, szem vszigdár pri nyegovoj poszteli szêdo. Od tébe szva szi zgucsávala, od tébe i od nase krajine. Trno bi rad ne tam vönê mrô. Vu szvojem zsmetnom támni je vecskrát Vas brűtiv pa okôli nyega rasztécse bréze szpomíno. Eta zsebna vöra je nyegova bíla. Z szebom szem jo prineszo, tebi na szpômenek. 34 Örzsa jo v rokô vzeme i küsűje jo. Vszí szo jôkali. Sztríci szo tüdi szkuze blíszcsile v ocsáj. — Isztina, Szkoron, ka bi pozábo. Escse je nika osztalo za nyím. Edna cédola, tak sze zové »bon«. Zdaj té bon jezero dollárov valá i vszáka gasza je vöplácsa. Örzsa z szkuzami v ocsáj zabváli szváki nyegovo dobrôto. Poetomtoga szo sze szrcé oprle. Familia je polűbila sztríca i sztanovitno szo gúcsali zsnyimi. Vö sze pokázalo, ka szo isztino gúcsali, gda szo pravli, ka niksega bogásztva nemajo. Ali to znánye je szrcé familie ne premênilo. Zse je vszáki Vído, kaksi dober, Vrli ino cseden cslovek szo oni, vu szrce szo ji szklenoli escse bole kak, csi bi bogáti bilí. Na szlêdnye sztríc gorisztánejo od sztola i vöidejo malo kôliglédat. Ferko ji szprevája i zdaj vzeme na pamet, ka je sztrícina rôka otecsena. — Ka sze zgôdilo sztríc, zakaj je vam práva rôka otecsena? — píta. — Gda szam vu váras priso, ercséjo szmejécs sztric, igda szem dojsztôpo z vagona, sztánem pred állomásom i glédam lüsztvo. Hej ! dvajszeti lêt je minôlo od tisztoga mao, ka szem na szlêdnye bío na tom állomási i vido moje lüsztvo, med sterim szem gorizrászo. Nê je csüda, csi sze mi je vsze nôvo vidlo. Nôvo ino dönok prvêse. Tak, da bi sze z dúgoga szna zdranfo, i pá nadaljávo moj prvêsi zsítek. — Právim, tam sztojím na állomási i glédam lüsztvo. Cúg sze je rávno daleidti zacsno. Té pa na ednôk sztrasen krícs csűjem. Táksi krícs, kaksega szamo bojazen szmrti zná z cslovecsega grla vöpognati. Edna mála deklina — zagvüsno je nikákoga v vagon szprevájala — je doj stêla szkocsiti z idôcsega cúga i tak neszrecsno, ka sze je nyêj szüknya nindri zadrgnola i ona je viszíla med dvöma vagonoma. Tá szem szkocso i doj szem go vcseszno i v rokáj szem jo neszo kraj od cúga. Nevêm kak, té szem pravo rokô v nika vdaro, záto je otecsena. —Ocsa pa mati té deklé szo tüdi tam sztáli i vidla szta, ka sze godí. Gda szem csér k nyíma prineszo, jocsécs szta mi hválila i proszila, naj sze zsnyima pelam k nyúvoj hizis. Nê, szem pravo, 3* 35 jasz zdaj idem domô z Amerike, mojo zslájto scsém obprvim poglednoti. Ali obecsati szem mogo, ka kak nájprvlé k nyím prídem. — I sto szo bilí té goszpod ? — píta Ferko. — Mlínar szo, velki mlín májo na vodê Rábe. Táksi visziki erdécsega obráza cslovek. — Oh, to szo oni, hvála bojdi Bôgi ! — Poznas tí toga goszopôda? — Poznam. Bogáti cslovek szo oni. I meni szo zse vecskrát obecsali, ka me k szebi vzemejo za pomocsníka, ali nê szem meo nikoga, ki bi me nyím porácsao. Ali zdaj, csi te me ví, sztric, porácsali zagvüsno dobím to meszto. — Z nájbôgsov volov. Vűtro va prêksla k mlínari. Rávnocs nê trbe praviti, ka sze je mlínar zvönrédno radüvao, gda szta Gyüri sztric pa Ferko k nyemi prisla. Ferko je dôbo meszto, ali nê kak pomocsník, nego kak kotríga famílie, kak gorprijéti szín mlinara. Sztric szo tüdi obecsati mogli, ka do sze tam drzsali. Örzsa pa nyéna família je po telikájsimi vdárcami blájzsensztvo doszégnola. I vsze to, szo sztríc szpravili. Isztino je meo Ferko, gda je nyim etak pravo : Ví szte nam nê dolláre, nego blájzsensztvo prineszli. Kerkavec András. To dobro sze ne kota pod nogámi, nego sze dá iszkati; — nê liki nehasznoviten cvêt, steri szam doliszkáple z drêvja, nego kak técsni szád, steri sze brati more. Ne drzsi nepremísleno z vszákim nerázumnim cslovekom, ár nisteri gucsi i csiní, ali nevê zslaka. Pravica vecskrát gecsí dolipotezsena, ino kakti szunce od gôszti oblákov zakrita; — dönok ona vsze premore, majôcsa szvoje branitele, steri, kakti vöter obláke od szúnca, razzsenéjo nyéne protivnika. 36 NA GREGOROV DÉN V indasnyem vrêmeni je táksa návada bíla, ka szo vőodebráni deácke z pantlikami i z korinami osznajzseni na Gregorov dén od hizse do hízse slí i na sôlo szo vküppobérali. Ete peszmi szo popêvali. 37 Szvéti Gregor doktor Zevcseni preceptor Má dnesz szvoj dén. Prisli szmo eszi K vasoj dobroj hízsi Na nyegov dén. Pojte ví vszí z nami, Mi szmo po vasz prisli Dobra deca ! Pojte z nami v sôlo Vu to bozso hízso Z toga meszta. I ftice nebeszke, K nam gda prído lájnszk V szprotolêtji, Kak sze povnôzsajo, Lepô popêvajo V toplom zráki Na radoszt vam bode Vase dobro dête, Kak lêpi dzsündzs. Krisztus opomína, V sôlo naj posíla Vszáki szvoj kíncs. Vu szvojem detínsztvi Krisztus je hío v cérkvi Med doktormi. On je vcsenyé lűbo, Deci nihao példo Vu templomi. Kí sze v sôli vcsíjo, Goszposztvo dobíjo, Csi Bôg tak scsé. Preszvecsena gláva Je bôgsa od zláta, Má postenyé. Dühovni pasztérje Héresni doktorje Sze vszi vcsíjo. Dobri fiskáliske Héresni csesztnícke Tak rasztéjo. Hodijo i mali Caszarje i králi V dobro sôlo. Csi szi na viszikom, Csi szi na niszikom., Li vu sôlo. Na pasi, na pôli Cslovek raszté gôli Nezna jôcsi. Zvön sôle bô szlêpi Blôdi kaksté lêpi Kakti v nocsi Záto drága deca Skolnik na nász csáka Hodte z nami. Meli te veszeljé Vszákojacsko vcsenyé, Hodte z nami Pa csi po vszemszega Ne dáte deáka Od té hízse, Rajnski na papére Z dobre vole dájte, Csi ga máte. A, A, A, oh dnesz je dén Gregora Rávno záto hodimo, Deáke vküpszprávlamo. A, A, A, dnesz je dén Gregora. E, E, E, dobro nász poszlűsajte ! Ka vam zdaj popêvamo, I ka od vász csákamo. E, E, E, dobro nász poszlűsajte. I, I, I, bojte gazdi gotovi: Deco z nami pűsztite, Nam, ka máte, darűjte. I, I, I, bojte gazdi gotovi. 0, 0, 0, mí vsze radi vzememo, En gros, ali putoro. Ali edno liboro. 0, 0, 0, mí vsze radi vzememo. 38 U, U, U, ne bojte zdaj szúzsavnu, Veszélo popêvamo, Veszélje vam zselêmo. U, U, U, ne bojte zdaj szúzsavnu. Ö, Ö, Ö, hodte ví otroci vö. Po vász szmo eszi prisli, Ka bi z nami v sôlo slí. Ö, Ö, Ö, bodte ví otroci vö. Ü, Ü, Ü, hodte, zse je vrêmen tű. Skolnik szo nász poszlali, Da bi vász v sôlo zváli. Ü, Ü, Ü, bodte, zse je vrêmen tű. Zdaj szmo vam szpopêvali, Ka szmo stéli, povédali, Dober gazda, gazdarica! Dájte nam, ka zmorete, Prázne ne odposlite, Dober gazda, gazdarica. Z pogübelnosztjov drűgoga, szi nigdár ne szprávis blájzsensztvo. Ne prímle sze erja zláta. Kí ne kosta britkoga, ne pozna on szladkoga. Na nagnyeno sztêno sze ne naszlányaj. Britko je trplênye, ali szladki nyega szád. Kí na velci sztôpa, na velci szpádne. 39 Mála Rozika Po Gárdonyi Gézá-vi z vogrszkoga. Kak notrisztôpim v sôlo, vídim, ka je prvo meszto v drűgoj sztolici prázno. Mála Kovács Rozika bi mogla tam szedeti, piánoga Szpôdnyega Kovácsa csí. Mála mis z szmejécsimi ocsámi. Ona je vu sztolici ta prêdnya. Ona more vszáko gojdno vizitêrivati, csi szo rokécsíszte, csi stera nema szmétlave vlaszé, csi je vszáka szpíszala, ka je preminôcsi dén goridôbila. To je bogme velka csészt, velko postene. Ov dén zadvecsera je nôvo szoszedco dobíla, pa je nyêj vszigdár nika vu vüjá sôsnyala, pa szta sze szmejávale. Kelko znájo táksemále deklé sôsnyati, pa sze szmejávati! Cslovek csüdivajôcs csűje, za kaksega nika ne vrêdnoga dugoványa volo. Mogo szem jo opomínoti. Vu sôli tákse opomínanye ne pride narêci naprê. Obdrűgim sze neszmê zgoditi, — to dobro zná deca. Ali mojo Roziko je lűbezníva nôva szoszedca na teliko naprêvzéla, ka szem jo obdrűgim mogo opomínoti. Tak szem nyêj pravo, naj po vcsenyêj vu sôli osztáne. Szmejécse ocsí szo sze na zsaloszne ocsí obrnole. Omurna je grátala. Gda szem deco odpűszto z sôle, malo szem sze séto na dvori potom szem nazáj sô k mojemi robi. Szedêla je na szvojem meszti i z túzsnim poglédom je glédala na nébo. Doj szem szeo k sztoli i vö szem jo pôzvo. — Eszi poj ! Pred mé je sztánola i ocsí je na tla povrnola. Nê szem nyêj nika pravo. Bole nyêj gucsí nyéno szrce. Ár tákse málo sztvorjênye vu zaplacsenom gvanti rávno tákse szrce má, kak grofoszke cserí vu bársoni. Déce obráz, pa déce szrcé ! Oh, sztvoritel je té ednáko raztálo med lüsztvom. 40 Kak fájnszki obráz má tô malo páverszko dête, kak velke csíszte ocsí, kak lêpi máli nôsz, kak erdécse lampice i kak priaznívo je vszáko gíbanye glavé. Csi bi sze gdér vu Párisi narôdilo, velka goszpoda bi na csüdo hodila k nyemi. Ali cslovecsa dűsa sze tak püscsáva doj na zemlo, kak sznêg. Edno perino eszi szpádne, ovo pa tá. Neszmilüvajôcsi sors je Roziko pri pijánom Szpôdnyem Kovácsi djao doj. Zdaj v zími rávno tiszti gvant má na szebi, kak v leti. Rebico z zsútoga plátna z erdécsimi piknyami i tákso szüknyico. Szame krpe pa záplate. Cipel nema, ne je nigdár mêla, pa nede mêla tüdi. Na sznêgi de bôsza lêtala, kak escse edno pét drűgi i tak zraszté gori za deklo. Ali jasz sziguren morem bidti, ár je réd vu sôli te nájprvi. — Ka szi mi obecsala eto ednôk, na etom meszti? Brez rêcsi tihoma sztoji pred menom, brez fárbe v obrázi, ocsí nakla povrnyene. — Jeli szi dobra bíla dnesz? — jo pítam za ednov minútov. — Nê ! — sôsnya tihoma. Jeli szi vrêdna tisztoga meszta, na sterom szedís? — Nê ! — sôsnya brez glásza. — Od ütre mao de drűga szedêla tam. Drűga. Ár te vecs nemam rad. Na nyénom obrázi sze nikse premenyávanye ne vídi. Ali jasz dobro znam, ka jo tá rêcs bole vdári, kak csi bi jo z zseleznov síbov vdaro. Domô ide. Gda vösztopi z sôle, gorizdigne ronyavi máli förticsek k ocsám. Drűgi dén je nê prisla v sôlo. Eden pojbicsek, koga szem k ma- Zsenszke i deklé kázse té kêp, stere z papéra naprávlene korine neszéjo vu cérkev. 41 teri poszlo, je z tém glászom príso nazáj, ka je Roziko eden pesz, gda je vu sôlo stela idti, v potok zagno, i ka je v zmrznyenom gvanti prísla domô. Jasz na Roziko míszlim, i na oblok glédam vö, kak ide sznêg. Za ednim fertálom vöre je zemla zse bêla. Grmôvje vu bêlo bundo oblecseno. Sztréja z bêlim poplanom pokríta. Szlívovo drêvje je kak vu szprotolêtji, gda je púno cvêtja. * * * Od tisztoga mao, ka je Rozika betezsna, vszák dén ednoga pojbicsa poslem, naj opíta, kak sze má. Dnesz podné je te máli Gál bío tam. Z tém glászom je príso nazáj, ka Rozika zse nemre gúcsati. Kolapos pa palico vzemem. Prêkidem po potoki na szpôdnyi kraj vesznice. Na pôti Szpôdnyega Kovácsa szrécsam. Na krízs sze naszlánya. Oba tam lezsí v sznêgi, kapút nyemi je ôpreti, náge prszi sze vö vídijo z szrakice. — Pa szte ví escse zdaj tüdi piáni? — právim nyemi. Na mé zdigne môtne ocsí i gléda, ali ne vídi. — Jasz piáni? — právi z erjávim glászom. — Piti szem pío, ali ne szem piáni. — Vê pa komaj sztojíte na nogáj, ví neszrecsen cslovek. — Tüdi ne isztina, ár sztojím, — právi rokô zdignécs. — Nevête, ka vam je csí betezsna? — Tüdi znam, — právi z glavôv szkumnécs. — Dober Bôg jo zse ozdrávi! No vídim, ka z tém nemrem gúcsati. Kak k vrátam prídem, nazáj sze zglédnem. Vídim, ka je zevszêmi stirami v sznegê. Gvüsno ka ôbo iscse. Mála Rozika tam lezsi pri obloki. Z ednov zaplacsenov blazínov je odenjena. Znág lezsí. Roké na blazíni má. Ocsí szo zaprête. Ne géne sze. Mati tam jôcsejo pri poszteli. — Szpí? — pítam. — Ne, ne szpí — právi mati. — Na moj glász mála deklícska gori odpré ocsí. Obêdvê rokê proti meni zdigáva. Jasz je vküpervzemem i gládim je. 42 — Kozika, — právim — poznas me? Ocsí dojzapré i z tém kázse, ka me szpoznala. — Znam, ka nemres gúcsati, ali vê bos zse gúcsala, gda ozdrávis. Oh Bôg, nega na szvêti zsalosnêsega, kak obráz betezsnoga deteta! — Vídis, príso szem k tebi — právim nadale. — Csi mo jasz betezsen, prídes tí tü k meni? Poglédnes tvojega betezsnoga skolnika? Dojzapré ocsí i z tém pravi, ka príde. — Znás, na tvojem meszti ne szedi niscse. Nê, dokecs szi tí betezsna, tecsasz neszmê niscse tászészti. Tí bos pá tam szedêla, Bozika. Tí bos szedêla tam. Mirovna bos i bôgala bos me. Tvoj skolnik te vszigdár lűbi. Nyéne Ocsí szo púne szkúz i blájzseno gléda na mené. * * * Mati me vöszprevájajo do vrát. — Ne jôcste — szem nyêj pravo. — Bôg jo obdrzsí. — Jedíno moje dête je — právi, ocsí z förtokom briszajôcs. Jedína moja trôst. Jedína moja radoszt. Môzs je escse zdaj tüdi v krcsmê. — Zse ide domô — právim. Nebi sze moglo kaj vcsíniti, ka bi ne pío? — Vsze szem probala, zse szem nyemi poszvecseno vodo tüdi dála piti. Ne je hasznilo. Pa vídte, ka vuzsgém, csi merjé to navôno sztvorjênye. Dvê szvêcsi szem mela z voszká, té je tüdizápio. * * * Proti vécsari szem jasz naprêcsto, deca je pa píszala, gda je zvonár z velkimi sztopáji kre obloka tásó. Na glávi je velko ôbo meo, v lampaj pa pípo. Sô je proti cérkvi. Nê szem mogo dale cstéti. Nagy Imrévi szem szkumo naj on csté dale. Pojeb je gorisztano. V ednoj rôki knigo, z drűgov rokôv pa remen turbe drzsécs, kak je segô meo, je csto dale. Na ednôk szmo csűli zvoná glász. Imre je tjú grátao. Tak, da bi po sôli mrzel vöter vdaro prêk. Globoka tihota. I vszáko dête je z odprêtimi ocsámi glédalo na mené. 43 BETEG DEVOJKE. Mêszec szvêti obri klêti. »Kaj bi rada moja csí? Rôbec, rôbec?« »»Tô mama nê ! Rôbec nescsem meti, Domô nescsem idti. Hoj Sêka, dale v lesz, Hoj Lisa dale v lêsz !«« Mêszec szvêti obri klêti. »Kaj bi rada moja csí? Förtok, förtok?« »»Tô mama nê ! Förtok nescsem meti, Domô nescsem idti. Hoj Sêka dale v lêsz, Hoj Lisa dale v lêsz !«« Mêszec szvêti obri klêti. »»Kaj bi rada moja csí? Szüknyo, szüknyo?« »»To mama nê ! Szüknyo nescsem meti, Domô nescsem idti. Hoj Sêka dale v lêsz, Hoj Lisa dale v lêsz !«« Mêszec szvêti obri klêti. »Kaj bi rada moja csí? Mozsá, mozsá?« »»To mama pacs ! Mozsá mo zse mêla, Domô mo zdaj gnála. Hoj Sêka zdaj domô, Hoj Lisa zdaj domô !«« Brati ino szesztre sze szami kvaríjo, Csi nyevko, szrdítoszt med szébe püsztíjo. Kak zselês od drügi, naj z tebom csiníjo, Tak csiníj zevszêmi, kí z tebom zsivéjo. Te posteni cslovek ne zselê nikomi Kvára, nego dobro, kak szebi, vszákomi; Radoszt, má v ti drűgi, csi vzsívajo szrecso; Zsaloszt nad onomi, kí májo neszrecso. 44 Postenoszt - bogátoszt. Pripovedávka. (z Prijátel-a, v 1875-om leti od Augustich Imré-va szprávlenoga líszta) Tak gucsijo, ka nájvecs lüsztva szirmasztvo napela na grêj. Ali tô je nê szploj tak, ár med onimi, kí vsze zadovolno májo, tüdi doszta grêsnikov jeszte, i nevêm, csi ji nega vecs. Vszaki, naj je szirmák, ali bogátec, csi je z szvojim sztáliscsom ne zadovolen, sze hitro zná na grêsno pôt povrnoti i dosztakrát té tüdi, gda niksi zrokov nema nezadovolen bidti. Postenyé ne odviszí od bogásztva. To nam kázse eta pripovedávka. Jütka szirotna dekla bíla. Encsasz je pri sivôvki delala, ali, gda je po lagovom vrêmeni delo pomenküvalo, sivôvka je nisterne delavce szvoje odposzlála. Jütka je med etimi bíla. Szkrbela sze delo dobíti, ali vszepovszéd je té odgovor dobíla, ka nega dela, szlűzsbo pa vnôgi iscsejo. Zse je v velkoj ne voli bíla, gda sze nyêj dönok edno meszto najslo. Korcsek Andrása szín jo k materi szvojoj v szlűsbo vzeo. — Jancsi, tak sze mi vídi, ka nemo zsnyôv zadovolna, právla mati, gda je nova dekla na nôcs v künyo szpát odísla. — Za koj ne, mati? — Ár je sznajzsna, mláda i jáko lêpa. Csi cslovek na nyô gléda, vcsaszi vídi, ka je ona nê za szlűzsbo. Tákso goszpocsko nosbo má. Niti nemo nyêj vűpala praviti, naj kravam polága. — To sze nyím, mati, szamo tak zdí, právi Jancsi z szmêjom. Ka kakse líce má, tomi je nê ona zrok. Meli szmo zse grde dekle, stere szo v deli zabérale, ka szem sze zoszagao od nyíj. Edna právla, ka nede dojíla, v ogracseki nede delala, ta drűga nê stela kűriti, drva nosziti, szamo Jütka je vszáko delo povolíla. — Vídla bos zsena, ka bos go rada mêla, právi sztári Korcsek, kí je rávno té príso v hízso. Tak je friska i tak sznajzsna, da bi sze vszigdár v cérkev szprávlala. 45 Jütka te prvi mêszec vözaszlűzsi i vértinya je rêszan jáko zadovolna bíla zsenyôv. — Csiszto i dobro vcsiní vsze, právla vertinya môzsi, rada sze vcsí i míszlim, ka je postena i zavűpna. — Szamo naj sze ti szín ne zalűbi v nyô, pravo András z spajszom. — Zakaj sze nebi nas szín ne zalűbo v nyô, csi sze nyemi tak vídi, právla Zsenszka. — Zsena, zsena, právi môzs, znás, ka szem ne gízdavec, ne glédam na vísziko. Ali povêj mi, ka známo od té deklé? — V tom dugoványi ka známo od sterekoli deklé? Meni zadoszta, ka z mojimi ôcsmi vídim. Lêpa, zdrava, csíszta, pascslíva, z málim zadovolna, nê je parôvna, nê je cifraszta i jáko postena. — Postena? — právi vért. — Postena, ár je nê szküsávana bíla. — Ocsa, ocsa ! neszmimo od nasega blízsnyega tak doszta lagovoga míszliti. Csi jasz právim, ka je postena, té vöri mojoj recsi. Escse szem nê szpametivala, ka bi sze kaj táksega teknola, ka je nê szlobodno vcsiniti. — Táksa mála dugoványa szo jo nê zapelale, právi z szmêjom András. Szlédi sze zse vöpokázse pri véksem deli. — Isztina, mála dela, odgovorí zsena, ali szlamé edno betvo vöpokázse, odkec píse vöter. Za eden mêszec po tém gucsom Jancsi ocsi eto právi: — Ocsa, proszímec mêszeca szlêdnye dní mo edendvajszeti lêt sztar. — Znam, právi ocsa rêzno, pa csememo gléda na silo, z sterim j e konyszko skér poprávlo. — Ocsa szo mi vecskrát pravili, ka szo z ednim létom mlájsi bilí, gda szo sze ozsenilí. — Tak je moje dête. To szem pravo, zdaj tüdi to právim. — Jeli nyím nede prôti, ocsa, csi jasz tüdi prineszém zseno k hizsi? — Nede, odgôvoro ocsa. Ali csedno szi zaberi, naj táksa bô, ka de nam vszem na postenyé. — Ocsa, naj isztino gucsim. Jasz naso Jütko lűbim. Dugo szem tjú bio, ali zdaj zse duzse nemrem tajiti. — Od toga szem sze bojo — právi sztári. 46 — Zakoj sze bojíjo? — pítao Jancsi. — Záto moj szín, ár Jütko nepoznamo. — Ocsa! Krícso te szín ognyeno. Zsítek szi sztávim, ka je Jütka vörna i postena. — Moj szín Jancsi, lübéznoszt je szlêpa. Záto jo tak odgovárjas, ár jo lűbis. Ovadi mi moj szín: gucso szi zse zsnyôv? — Escse ne. — No vis ! Znás Jancsi ka? Csákaj escse eden keden, i té prvle, kak bi jo oproszo, ti povêm, ka szi jasz od nyé míszlim. Na drűgi dén je András vnogo sztároga gvanta naprêszpôbro. — Jütka, pravo je, ete gvant je zse ne za nosbo, ali záto bi ga kvár bilo tálücsíti. Razpáraj ga, leko de escse za koj dober. Od ednoga bratanca szem erbo té gvant, kí je pôleg bogásztva szkoron od gláda mrô. Jütka oprávivsi szvoje hízsno delo, vértinye velke skárje poiscse i sze pascsijo k deli széde. Száma je bíla. Jancsi na padlási já- Dvá »zvácsa«. Vu nasoj krajíni od indasnyeqa cajta mao gorisztojí návada »pozvacsinsztva«. Zvácsov csészt je goszté zvati na gosztüvanye. Z trompêtangepi i hvalêkangem idejo tá po vészi k vözebránim hizsam i z sálami pa z szprevedíjami pozovéjo goszté. 47 boka prebéro. Vért je pa V kámri edno skrínyo poprávlao.Vértinya pa na pohájanye odisla k ednoj betezsnoj szôszedici. Párala je te gvant i szi szpêvala. Kak je toga sztároga pruszleka zsebko vöobrnola, vkükzaszűkani papér je vöszpadno. Jütka gorivzéla i poglednola, ka v tom papéri jeszte. Tak sze zoszágala, gda je várala, ka edna lêpa nova banka bíla zaszűkana v té sztári raztrgani papér. Leko, ka je to banko te szkôpi tam pozábo, míszli szi, pa je to nikomi nê povedo. Pa je to ona najsla! Jeli tá banka zdaj ne nyéna? Tak szo nyêj prszti trepetali drzsavsi té drági papér. Ok, kak je ona to potrebűvala ! Tak je szirota bíla i z têj pênez bi szi znála vnogo kaj kűpiti. Pa to niscse nigdár nebi zvédo ! Edno minuto je zapelávanye poszlűsala, ali nyéna dobra natúra je obládala. Borítev szamo edno minúto trpêla. Jütka goriszkocsi i vérta gorpoiscsivsi z zserjávim lícom pred nyega sztopi. -— Ka sze zgôdilo, Jütka, — píta vért. — V tom sztárom pruszleki szem eden sztotnyek najsla, právla z trepetécsim glászom. Eto szem nyím prineszla. Naj vzemejo. — Ah, — právi András hamrics tádjávsi i te sztári papér obracsavsi. Zakaj szi ga nê obdrzsála? Jasz szem od toga nê znao. Pa bi tá banka leko tvoja bíla. — Isztina, právi Jütka ne tühom glászi, edno minúto szem jasz tüdi na to míszlila. — Povêj mi, zakaj szi nê obdrzsála? — Záto, ka je to lagvo mislênye bilo. Po lagvoj pôti szprávleno blágo nema blagoszlova. Oh, escse me to szram, právla v jocs szpádnovsi, ka szem tak lagvo mislênye mêla. — Jütka, dête moje, pravo András, z od veszeljá erdécsim lícom, eszi hodi, naj te kűsnem. Óvádim ti, ka szem ete pêneze jasz v zsebko nalêko i zdaj szem jasz oszramotni grátao. — Oniszodjáli? — pítaladeklina z csűdivanyem. — Pa Zakaj? — Jasz szem nalêko, ár szem steo znati, jeli szi postena i csi szi vrêdna na to, ka bi te moj szín lűbo. Jütkine líce szo na ednôk tak erdécse grátale, kak bajzsolek. — Jasz nyí ne razmim, — právla. — Nê? Jasz tüdi tak míszlim, ka me ne razmis. Za nísterne dní bos me zse bole razmila. 48 Na drűgi dén ja Jancsi Jütko za zseno oproszo. — Moja drága, pravo te mladozsenec, nasa hízsa je celô drűga grátala od tiszti mao, ka szi tí k nam prísla. Jasz nemrem brezi tébe zsiveti. Obecsaj mi, ka naveke prinasz osztánes. Jütki sze tak zdelô tô vsze, kak eden csűdni szen, z steroga obűditi sze bojímo. Povolila je. András je z sznejôv jáko zadovolen bío. Tak jo je hválo, ka je lêpa, ka je delavna. — Vídijo, tak je pravo vecskrát, edna szirota delavna dekla sztôkrát vecs vrêdna, kak edna bogáta, roké na kríli drzsécsa goszpodicsina. Sztáriva szta sznéjo tak lűbila, kak szvoje Ocsi. I mela szta na to zrok, ár Jütka nyíva jáko postűvala, vszigdár je na to glédala, naj nyiva od trűda i od csemérov obdrzsí. Tak je té hízse lüsztvo blájzseno bilô, ka szo ji poznanci za példo opomenűvali. Szmrt ne prestimáva sztároga, mládoga, Neg, porédi koszí, kak trávo, vszákoga. Na veke ne trpí nikaksa nevola Z netrplívosztjov sze povéksa nevola. Bojdi tak trplívi, eti vszí trpíjo, Ali po vrêmeni pá radoszt dobíjo. Rêcs tvojo zdrzsávaj vu kaksemsté deli, Tak do v tebi drűgi tüd vűpanye meli. Ne zavrzsi nigdár szirmáka niksega; Cslovek je, i zselen szrca cslovecsega. Ruzsno szrce vecskrát lêpi gvant zakríva; Ne glêdaj tak gvanta, nego ka v nyem bíva. Kalendár 1943. 49 SZPEVKE. Odpri gori vráta tvoja, lubica Naj ga zscném notri mojga konyícsa. Ovesz, szenô dáj tí nyemi, Dugo nede tak pri tebi, Nê trí dní. Odprla szem gor zse vráta, drági moj, Lehko ide k meni notri konyícs tvoj. Dam zse nyemi szenô ovesz Tű naj bode eden mêszec Pri meni. Lêpa moja, da bi znála, ka jasz znam. Kakse jáko csíszto szrce ti jasz mam. Ne nájde sze v meni jálnoszt Nego moja dobra sztálnoszt Na veke. Devét je vdárila vöra, vecsér je. Domô bi sô, ali velka kmica je. Vuzsgi rôzsa gori szvêcso Pokázsi mi pôt orszacsko Gde ta je. * * * Po zelénom lôgi hodim jasz, Csrnkaszto deklíno csákam jasz. Ona mi je rôzsa tulipán, Jasz pa bôdem nyéni pűngradcsar. V pűngradi med rôzsmi hodim jasz, Csrnkasztoga decska csákam jasz. On je meni drêvo cedrusa, Jasz pa nyemi vêka cvetécsa. 50 Dvá Küzmicsa Nase vendisko (vogrszkoszlovenszko) piszatelsztvo szta dvá Küzmicsa, Stevan pa Miklós zacsnola i na tak visziko sztubo zdignola, na keliko je mogôcse bilo z táksim jezikom, steroga szamo 80,000 lüsztva gucsí. Isztina, ka szo zse pred nyíma tüdi bili lüdjé, kí szo sze za nas jezik brígali i kí szo nam knige napíszali, ali dönok szta dvá Küzmicsa bilá tiva prviva vendiskiva píszatela, kêva delo sze z véksov merov lehko meri. Nyiva szta nas páverszki, kükláti i zsmetno tekôcsi jezik tak dugo obracsala, teszala, klêsztila, hoblala, dokecs je zadoszta vugíbki grátao na píszmeno delo. Nyiva szta pôtklacsára bilá, nyiva delo je pôtklacsárszko delo, po táksem tesko i nezahválno delo, stero szamo ta nájvísisa neposzebicsnoszt zná opraviti. Obádvá szta dühovníka bilá. Stevan, te sztarêsi je luteránszki farar, Miklos, te mlájsi je pa katolicsánszki plebánus, szledi nase okroglíne viceöspörös bío. Ali obádvá szta z glínov navdüsenosztjov delala za szvoje lüsztvo. Stevan sze je v 1723-om leti v Sztrűkovci (Sürűháza) narôdo i na Vogrszkom, vu somogyvármegyövszkom Surdi je bío farar, po táksem je med Vogrinami zsívo i vogrszke knige je tüdi napíszao. Miklos sze je na Szlavecsi narôdo i vu benedicskoj fari je bío plebánus do szmrti. Nyiva szta v niksoj rodbini nê sztálá i lehko zagvűsno vzememo, ka szta sze nigdár nê szrécsala. I dönok szta obádvá glíne cíle mela pred ocsámi, glíno mislênye i obcsűtnoszt kázala i glíni jezik i glíno pravpíszanye nücala. Obádvá szta szvéto píszmo dalá v roké nasemi lüsztvi, Stevan luteránom, Miklos pa katolicsáncom, i drűge verszke knige szta tüdi napíszala. Stevana je Torkos József, Sopronszki farar nadigávo na piszale i vasvármegyövszki nemesnyácke szo darüvali nyemi sztroske na vödánye vendiski kníg. Miklósa je Szily János, prvi szombatelszki püspek, té plemeníto míszlécsi i dalecsvidécsi cslovek büdío nesztanoma, naj za katolicsánce doliobrné Szvéte Evangéliume 4* 51 i nyegov naszledník, grof Herzán Ferenc je darűvao potrêbne sztroske. Küzmics Stevana pa Miklósa zsitek ino djánye nam példo kázse, kak nam trbe za nase lüsztvo, za nas jezik i za naso kulturo — na nika drűgo ne glédajôcs — delati. Mí szmo vszí glíni, vszí eden iszti jezik gucsímo, niksega rázlocska nega med nami. Mí eden toga drűgoga kak nájblizsnêso zslájto moremo pomágati, postüvati i prestímati. Szily Jánosa, Herzán Ferenca i vasvármegyövszki nemesnyákov djánye nam pa to szvedocsi, ka Vogri ne glédajo protívno na nas jezik, nego nász vu nyega osznávlanyi pomágajo. Postűj nepriátela, Piszker szpoznas z klonckanya, Kak tvojega vucsitela. Csloveka pa z gúcsanya. Môdro zsívi, Ki szi z rôzsmi posztíla, Boj szkrblívi. On naj i na trnye cíla. Pri kom pedén nájdejo, Z ôcsi sze viditi dá, Pri tom lakét iscsejo. Ka cslovek v szrci má. Cácaven kíncs je postenyé, I kí vnêmar zakocka nyé, On je na vsze veke zgübí, I nigdár nazáj ne dobí. Ka dobís, lazslívec, csi drűge ti znôris? Bôg je vszaznajôcsi, nyega tí ne znôris! Kí sze z lázsmi sáli, to hűdo pôt hodi; Zgübí szvo vervanye, i szam szebé zvodi. Zaman sze kôple vrana, nede zsnyé golôb. Vecs je vrêden dober szoszed, kak hűdi rod. 52 Vend - szloven. Kak je tô mogôcse, ka mí dvoje ime mámo? Zakaj sze zovémo za Vende od indasnyega csasza mao, i Zakaj právimo tüdi, ka szmo Szlovenje? Zakaj szmo sze nigdár nê steli za szláve szpoznati? Zakaj tak stímamo, ka szmo nigdár niksega medszebnoga dela nê meli z szlávszkimi národami? Na tá pítanya je nê zsmetno odgovor nájdti, csi zgodovínszke knige szkrbno obrácsamo. Od Vendov sze sztáre grcske pa diacske knige z iménom Venedae, Venedi, Venedai, Veneti csesztôkrát szpomenéjo, i tiszti, kí sze vu gimnáziumaj diacski vcsio, tüdi dosztakrát cstéjo od nyí. Nájmre pa Caesar, Herodotos, Lívius, Plínius, Políbius, Ptolemeus, Strabo, Tacitus, têj znameniti grcski pa rimlánszki píszatelje písejo vecskrát od Vendov. Eden vendiski národ je na presztori vezdásnyega Francúskoga országa, vu nyega pônôcs-záhodnom táli zsívo. Proti têm Vendom sze je Július Caesar bojűvao, obládao i pod rímszki járem je je vrgao. Szpômenek toga národa escse dnesz dén gorobdrzsí Vendée imenűvana francúska krajína. Eden drűgi vendiski národ je vu vezdásnyega Taljánszkoga országa zgornyem táli prebívao. Rimlánci szo i toga vecskrát napádali, zsnyega eden tál szo podjármili i vuszébe vcêpili, te ov tál szo pa v Alpesov brezsíne porínoli. Od têj Vendov sze Taljánszkoga országa zgornyi tál i dnesz-dén »Veneto« imenűje i na Adriánszkoga môrja zátonyaj pozdignyeni »Venezia« (Velence, Venedig, Benetke), szvêtovnoga héra prelêpi váras tomi národi má hváliti szvoje imé. Vu Alpesa brezsíne porínyeni Vendi szo vnogo szpômenkov niháli za szebom. Na szöverszkom kráji Svájci lezsécsa vezdásnya Bodenszka mlaka je vu szrêdnyem hípi zgodovínszkoga vrêmena Vendiska mlaka (Lacus Venetus) imé mela. Vecs várasov, kakti 53 Windten, Wendenberg, Windisch Matrei, Windiscli Garsten, Windischgraetz je od toga národa dobilo szvoje ime. Te glávni váras prvêse ausztríszke-vógrszke monarchie, Becs (Wien) je vu szrêdnyem hípi vrêmena Vindobona ime noszo. Vecs bregôv, kakti Venetberg, Grossvenedíger, Kleinvenedíger, Windiscbe Bűhlen je tüdi ovekivecsno Vendov imé. Eden trétji vendiski národ je vu vezdásnyega Némskoga országa szredíni meo szvoje meszto itűjetüdi vecs obcsín, doszta famíljszki imén osztalo za nyím. Têj Vendi szo sze vu rázlocsna nemska pokolênya vcêpili i raztorili, szamo eden máli tao je osztano vu Lausitzi, i té je tüdi szlávszki jezik vzéo gorí. Vu prvoj i drűgoj sztotini za Krisztusom szo sze Nemci krepko zacsnoli povnosávati i tak szo Vende ali dale tíszkali ali pa v szébe vtôpili. Vendi szo nyúva prvêsa prebivaliscsa mogli povrzsti, i mogli szo sze preszeliti na drűge presztore. Eden tao je dale vandrao na presztor vezdásnyega Csehszkoga országa, gde je imí »Boji« vzeo gori. Píszmoznanci tak trdíjo, ka sze z té recsi szprávila rêcs »Bőhmen«, kak imé onoga presztora, gde vu vezdásnyem vrêmeni Csehszki ország lezsí. Má bidti, ka je eden tao toga lüsztva prêksao vu vezdásnyo naso krajino, i od nyí sze zovéjo »Bojmécke« nasi, vu Bábszkom doli prebívajôcsi Vendi. Z naprêdánoga sze dá víditi, ka szo vu tisztom hípi vrêmena, gda je Krisztus na zemli hodo pa v indasnyem i v szrêdnyem hípi vrêmena, v Europe szredíni na vecs presztoraj zsiveli národje z iménom »Vendi«. Pítanye je, kakse fajte i jezika szo bilí têj Vendi? To edno je gvűsno, ka szo nikak nê mogli bidti szlávszke fajte i jezika, ár szo szlávi szamo vu sésztoj sztotini po Krísztusa rodjênyi niháli tam szvojo indasnyo domovíno, veliko Szarmata ravnico, ka bi proti záhodi i jügi naprêvdérjajôcsi szebi nôvo domovíno iszkali. Z tém pítanyem, ka szo zdávnyi Vendi kakse fajte národ bilí, sze je doszta môdri znancov brigalo, trűdilo i preiszkávalo. Poprêk sze je to stímanye i znánye osznôvilo vö, ka szo Vendi velikoga Kelta národa poszebni pokolêny táli bilí, one Velike Kelta národa fajte, stera je pred Krísztusa rodjenyá sztotinaj cêlo Europo obszela i v nyêj prebívala. Ali to mirovno, krotko lüsztvo sze je vu 54 cajti vandranya lüsztva v drűge národe vtôpilo i tak nôvi jezik vzélo gori. Po têj zgodovínszki ziszkávanyaj szo nasi indasnyi ocsáci alpeski Vendov osztanki i pokodniki bilí. Vu szédmoj i ôszmoj sztotini szo sze mogli poszlovencsiti, gda szo rázlocsne szlávszke szteble Panônio, Balkána do Adriánszkoga môrja i zhodne tále Alpesov öbszele. Eto theôrio i tô podpéra, ka je vu nasoj krajíni zsivôcsi národ vu zgodovínszki knigaj i píszmaj vszigár z iménom Vend imenüvani. »Magyaren Spiegel« v 1844-om leti vu Lipcse várasi vödáne knige od Vendov etak písejo : »Vendi vise dvê jezero lêt zsivéjo vu Europi i gledécs na nyí máli racsún szo szebé i Vend imé do denésnyega dnéva obdrzsali«. Csaplovicsa v 1829-om leti vödáne knige »Croaten und Wenden«, escse poszebno vöpokázsejo, ka je vendiski jezik nê eden iszti ní z horvacskím ní z Szlovencov jezikom, nego szploj szamosztojen, poszeben jezik. Nadale, ka duhovníci, plebánusje, morejo z horvacskoga i latínszkoga jezika nedelni evangelium na vendiski jezik presztaviti. Te knige szo têm vékse vrêdnoszti, árje, kak to nyí píszatel vu predgôvori szam vadlűje, na Vend národ bodôcse podátke od ednoga vu etoj krajíni zsivôcsega i Vend národnoszti plebánusa, Kossits Jozsefa dôbo, steri bi Vende uprav nebi za Vende imenűvao, csi bi sze tô imé nebi Vendov dosztájajo. Korabínszky-ja v 1805-om leti vöpostampana kniga »Atlas Regni Hungariae« od nase krajíne edno poszebno mapo prineszé z etim titulusom : Bezirk der Wenden Tótság genannt. Iszto eta kniga Vogrszkoga országa národov fajte naszledüvajôcs dá naprê : Deutscken, Ungarn, Schlowacken, Wenden, Russen, Ulyrer, Wallachen, Pohlen. Na Vend národa imé gledôcs do etiga mao poznani nájsztarêsi dokumentum je eden gmajne preglédajôcsi protokolum, steroga je Letenyei István szenior z Cseprega v 1627-om leti vzeo gori i napiszao pri gmajn vizitácii. Titulus toga protokoluma v diacskom jeziki je ete: Visitatio Generalis Schlavo-vendorum in bonis Széchianis et Batthianis in Comitatu Castriferrei Constituarum. Vu tom píszmi sze nase gmajne z iménom »szlávszke vendiske«, to je 55 to : »szlávszki jezik gucsécse vendiske gmajne« szpomínajo, ka je k isztinszkomi sztálisi popolnoma szpodobno. Vszí têj goriprineseni podátki nevtajeno szevedocsijo, ka je Vend národi nyegovo poszebno Vend fajte znánye od zacsétka mao vu nyem zsivelo i nigdár sze je nê zgűbilo i ne vövesznolo. Vu devétoj sztotini szo nasi, zse ne keltinszki nego szlovenszki jezik gucsécsi ocsáci z nyúvimi isztinszkimi szlovenszkimi goszpôdami vréd pod vogrszko oblászt prisli i to szo za oszlobodjênye vzéli i z radosztjov pozdrávlali, ár szo pod Szvétim Stevanom, vogrszkim králom vszáke-féle fajte národje brezi rázlocska vszí glíne juse i dúzsnoszti meli ino vzsívali. Kak szo sze notrivcêpili vu vogrszko kulturo, od toga mo drügôcs píszali. I zdaj pítajmo : jeli je to kaj csűdnoga, ka mí dvoje národno ime, mámo? Leko odgovor dámo na to pitanye, ár je pri drűgi národaj tüdi tak. Angolje »english« pa »british« ; nemec je »deutsch« pa »Germane«, vnôga drűga iména toga národa ne szpomínavsi; Francúz je »francais« i »galois«. Vogrin je nigda »Onogur« bío, z stere recsi szo sze recsi »Hungarus«, »Hongrois«, »Ungar«, »Vogrin« szpravile, szamo szlédi je grátao »Magyar«. To je nasa nájvéksa díka, ka szmo toga Vend národa ime, steri je vu sztotinaj lêt pred Krisztusom i za nyím po cêloj Europi razsürjeni bio, goriobdrzsali i obarvali. Szploj drűgo je etnograficsno pítanje : Kakse fajte szo vezdásnyi vu nasoj krajini zsivôcsi Vendi? Na to pítanye nega ednoga prôsznoga odgôvora. Nas máli národ je tak obhodo, kak te velki potamDünaj. Kak tá velka tekôcsa voda z doszta-féle krajín dábla szvojo vodo, rávno tak je nas máli národ tüdi z doszta-féle rázlocsni vretín dôbo szvojo vezdásnyo krv. Prva vretina je tá doliszpíszana práva vendiska, to je to keltinszka vretina bíla. K toj sze je pridrűzsila indasnya szlovenszka krv. Avarszka (ali obri-szka) krv tüdi jeszte eti, ár szo Avari, z Vogrinami v rodbini sztojécsi lüdjé pripelali eszi Szlovene, kak szvoje podlozsance vu sésztoj sztotini za Krisztusom, z sterimi szo 300 lêt dugo, vcsászi vu priátelsztvi, vcsászi pa vu protivínsztvi vküp zsiveli. Jeszte tű tüdi szlováska (tót) krv, ár je v ôszmoj sztotini Pribina, szlováski knêz z Nyitre meo vu nasoj krajini szvoje poglavársztvo. Nájvecs pa jeszte vogrszke krvi, ár od jezero lêt mao z Vogrinami vküpzsivémo, kak 56 nam tá vnôga indasnya vogrszka iména kázsejo. Ne szmêmo sze szpozábiti z Horvátov pa z Nemcov, ki tüdi od jezero lêt mao blűzi nász zsivéjo. Z têj národov szo tüdi prisle nisterne kaple krvi k nam. I, gda známo, ka je eden tál nase krajine dugo lêt pod törszkov oblásztjov sztao, z té vretine sze tüdi neszmêmo szpozábiti. Escse dnesz-dén zsivéjo prinasz familie, stere právo törszko imé (Basa, Barla, Bakán, Bejek, Berdén, Gorza, Kermán, Persa, Pörs) májo. I güsno je, ka szo nísterne kaple z Taljanszkoga pa z Francúskoga tüdi kvápile k nam. Blagoszlov je voda, ogen, Csi nam szlűzsi. Ali proklet je v obôjem, Gda nász lűzsi: Besznê, szprávla na sztrtíno, Vsza pozséra. Vari nam Bôg domovíno Od nyí vdéra! Dobrovola mér i krotkoszt Je csloveka lêpa jákoszt, I kí med lűdmi prebiva, Brezi nyíj v placsi pocsíva, Jaj! kak grdo je püsztínsztvo, Escse grse protivínsztvo, Ne sáli, da sze ne sális, Tak de veszeli tvoj sztális. Kak cslovek szvoj krátki zsítek dokoncsáva, Brítko ali szládko, szmrt navek nahája. Zdrávje de nam nájdragse, Gda beteg nász z pét vrzse. Kí sze radi z ognyom i z pűksov zmênyajo, Oni szamí szebi pogübel szprávlajo. Nezevcseni zmozsen Kí je krcsmo polűbo, Je skodlív i zbozsen. Vöri, cérkev je zgűbo. Csi scsés priátele szam szebi szpraviti, Navcsíj sze tim drűgim povôli hoditi. 57 Z koj raszté drêvje? Skolnik i vueseník szi zgucsávata. Vucseník ; Szte zse vidli, Goszpon Skolnik, ka je vövszecseni velki rászt, steri je pri potoki sztao? Skolnik : Vído szam i míszlim, ka je nyegov laszník nájménye 100 metercentov drv dôbo zsnyega. Vucseník ; Trno doszta materiála ! I nemrem szi zmíszliti, odkec je príso vu drêvo. Ár je od nikec mogo pridti. Vê szte pa nam Vi, Goszpon Skolnik, dosztakrát raztolmacsiti néjvísisi réd naturálni dogotkov: sztálnoszt i nepremenlívoszt vnozsine materiála. To telko znamenűje, ka materiál nemre z nicsesza prídti i nemre sze znícsiti, kakoli sze zgodí vu materiálnom szvêti. Skolnik : Tak je. Vrli vucsenik szi tí. Dobro v pámeti drzsís moje vcsenyé, prav csednűjes i pítanye tvoje szi tüdi rédno posztavo gori. Vu naturálni dogotkaj sze materiál szamo v táksoj dobi premenyáva, ka z ednoga meszta na drűgo meszto, z edne forme v drűgo formo, z edne fajte v drűgo fajto ide prêk. Záto je prav goriposztávleno tvoje pítanye: na sterom meszti, v kaksoj formi i kakse fajte je bío leszéni materiál prvle, kak sze je vu drêvi vküpszpravo? Vucseník : Jasz tak míszlim, Goszpon Skolnik, ka je vu zemli mogo bidti. Vu zemli sze vlaga nahája, tá gvüsne tále zemlé raztopí, vszébe je vzeme, zsnyimi vu korenyé príde, gori sze povlecsé vu szteblo, i tam z szebom prineseni material doliszkladé. Skolnik : Po etoj pôti szamo prevecs malo materiála príde vu drêvo, szamo tiszti, steri kak pepél nazájosztáne, gda lêsz zgorí. Nindri indri moremo iszkati glávno vretino leszénoga materiála. Kakse fajte zemlé poznas tí? Vucsenik : Znam, ka jeszte pêszecsna, krapicsna, ilojcsna pa csrna zemla i ka sze vu nisternoj doszta kaménya nahája, Skolnik : I ka míszlis, z koj szo té zemlé-fajte posztanole? Vucsenik : Miszlim, ka szo ne posztanole, nego od zacsétka mao szo tákse bilé, kakse szo zdaj. Skolnik : Nê je tak, moj drági. Szam szi zse vecskrát mogo szkűsziti, ka po velkom désgyi voda na réberjaj bregôv velke grabe zglôba vö, zemlo pa kaménye z szebom vneszé i vu doláj je doliszkladé. Bregovje tak prevedno ménsi gracsűjejo, dolôvje sze pa naszipávajo. Vu zemlaj nahájajôcse kaménye bi pa tebi leko pôt pokázalo na razlozsenye pítanya. 58 Vucseník ; Tak míszlijo, Goszpon Skolnik, ka sze zemla z kaménya szprávla? Skolnik : Tak. Geologiosna znanoszt je vöpokázala, ka je zemla nigda z pecsínami bila szploj pokríta, z táksimi pecsínami, kakse sze i zdaj víditi dájo vu bregáj. Ali pecsíne ne osztánejo vu nepremenlívoj sztàvi. Z csaszoma i te nájtrdse prláve grátajo i doli sze zlűscsijo. Dezsôvje, grmlanca, szunce, mraz, vrocsína nesztanoma delajo na dojporűsenyi pecsín. Doj- zlűscseni, od vodé i od vetra távneseni máli táli prevedno ménsi gracsűjejo i mulicske sprínke posztánejo zsnyíj. Bázlocsne zemlé-fajte szo z pecsín, z kaménya posztanole i edno medszebno lasznoszt kázsejo, stero i tí poznas. Vucseník : Nevêm na koj oni miszlijo, Goszpon Skolnik? Skolnik: Vído szi tí gdaszvêta, ka bi kaksa zemla gorêla? Vucseník : Nê, nê ! Zemla sze ne dá vuzsgati i ne gori. Têm vecs : vu ognyi sze obtrdi, kak nam zezsgáni cígel i loncsárszka poszôda kázse. Zdaj zse vídim, ka leszéni materiál nemre z zemlé pridti, ár lêsz gorí, zemla pa nê. Skolnik ; Tak je. Pri iszkali práve vretine leszénoga materiála, anallizêrajmo lêsz. Csi ogen pogaszímo, ka osztáne? Vucseník ; Csrno vôgelje. Loncsárszke prôszne pécsi. 59 Skolnik : To vôgelje sze je, jelibár, tüdi ne z nicsesza szpravilo, od drűgec je tüdi nê moglo pridti, té je pa vu lêszi moglo bidti. Toplôcsa je vözegnála zsnyega vu nyem bodôoso vlago, tak tüdi vu nyem bodôcsi hidrogén, i osztanolo je vôgelje, kak te nájobilnêsi tál vu lêszi bodôcsi materiílov. Gda lêsz vu velko hico pride i nega Okoli nyega zadoszta zráka, da bi popolnoma mogo zgoreti, vszigdár vôgelje posztáne zsnyega. Vído szi zse ti, kak rédijo vôgelcsárje vôgelje? Vucseník : Vido szam. Z na spic posztávleni bükovi prekôl velko garmado szkladéjo, potom jo vsze okôli z zemlôv i z trátnicov pokríjejo, pod nyôv jamo szkopajo i eszi ogen nalozsijo. Ali té nemre plamén püsztiti, ár trátni pokrív odvrné zrák, po máli lűknyicaj pokríva pa szamo malo zráka ide notri tak, ka sze ogen szamo pomali púszti. Etak sze z drv vôgelje naprávi. Skolnik : I Csi vsze ta premíszlis, ka zhája z toga? Vucsenih : To, ka lêsz navékse z vôgelnoga materiála sztojí i ka sze z táksi zacsétni dugovány more szpraviti, stera té materiál obilno májo vu szebi. Skolnik : Tvoje csednüvanye je popolnoma v rédi. Zdaj zse szamo to moremo vönáj dti, kakse dugoványe má vuszebi vôgelni materiál ? Vucsenih : Nevêm, na koj bi miszlo. Vu zemli ga nega. Pod zemlôv toti jeszte kameno vôgelje, ali z toga ne raszté drêvje. Lekar z nébe príde doli? Skolnik : No, no ! Szkoron bi zavado, szamo szi sze malo pretíro. Nê z nébe, nego z zráka. Vucseník ; Kakda? Bi to mogôcse bilo? Skolnik; Mogôcse je, ár je zrák nê szimpliosno dugoványe, nego vküp je djáni z rázlocsni materiálov. Navékse z nitrogéna i z oxigéna sztoji, ali záto drűgi szpári tüdi jeszto vu nyem, csi glí vu ménsoj vnozsini. Ednoga i tí poznas. Vucseník : Na vodéni szpár míszlite, Goszpon Skolnik ? Skolnik : Na nyega. Po désgyi sze vszepovszéd szprávla, Tekôcse vodé, mlake pa môrja ga pa nesztanoma püscsávajo z szébe i posílajo vu zrák, gde razíde. Vucseník : Zdaj zse vídim dugi lanc prevednoga premenyévanya. Z vodé sze vodeni szpár szprávi, kumesz sze pozdigne i razíde vu zráki. Vu oblákaj pá vküppríde i vu désgyi sze na zemlo zlêva. Z vodé de pá szpár i tak nadale. To je vekivecsno vrtênye vodénoga materiála, kak szte je ednôk imenűvali. Skolnik : Tak je. Preci bos príliko meo edno drűgo vekivecsno vrtênye szpoznati. Ali prvle ti eden strti szpár morem dojszpíszati, steri sze vu zráki nájde. Nyegovo imé je vôgelna kvasa, ali pa karbondioxid, kak ga zevcseni lüdjé zovéjo. Vu tom szpári je vôgelni.material vjedinjani z oxigénszkim materiálom. Lisztje i tüdi vszáki nárasz ga vu szébe potégne — pridüháva ga — i z pomocsjôv vlage, pa trákov szunca ga na szvoje zacsétne tále, to je to na vôgelni i oxigénszki materiál razlôcsi. Oxigén 60 nazájpüsztí vu zrák, vôgelni materiál pa z vlagov i z rázlocsnimi vu nyem bodôcsimi szôljami vküpzmêsa i tak tiszti materiál naprávi, z steroga drêvo zraszté. Vucseník : Zacsnem zapopádnoti, ali escse doszta pítany mam. Obprvim : zrák pa vu nyem bôdocsa vôgelna kvasa Je szpár, po táksem jáko leki materiál, lêsz je pa zsmeten. Kak sze more z ednoga lekoga eden zsmeten materiál napraviti? Skolnik : Szpára lekoszt je szamo primêrna. Nega na szvêti táksega dugoványa, stero bi nê melo zsmécsave. Tak i zrák, pa vu nyem bodôcsa vôgelna kvasa tüdi má zsmécsavo. Vszaki kubikmeter zráka vecs kak edno kilo vága. V etoj nasoj szobi pa, gde zdaj szedíva, vecs. kak dva metercenta zráka jeszte. Vucseník:Pa lêsz trdnoszt i sztálno formo kázse, szpár je pa jáko gíbni i szvojo formo prevedno premenyáva. Skolnik : Têlovna forma je nê sztálna lasznoszt materiála. Vodo vu trôjoj sztávi, vu ledavnoj, tekôcsoj, i szpárnoj sztávi poznas. Vu velki varasaj jeszto fabrike, stere tekôcso vôgelno kvaso rédijo i sznêg sze tüdi dá zsnyé napraviti i odáva sze cukrárom pod iménom »szűji léd«. Jeszto tüdi fabrike, stere tekôcsi zrák rédijo i odávajo. Vszáko materiálno dugoványe sze vu trôjo sztávo, vu trdno-sztálno, vu tekôcso i vu szpárno sztávo dá szpraviti. Szamo od temperatúre viszi, kakso sztávo vzeme materiál gori. Vucseník ; Zacsnem razmiti, ka lêsz leko zraszté z lekoga i jáko gíbnoga szpára, ali záto izdag mam edno zsmetno pítanye. Csi drêvje i vszáki nárasz vôgelno kvaso potrebűje, gda raszté, té ete materiál vu krátkom cajti zmenkati more z zráka? Skolnik : Bravo ! To zamerkanye szam zse csakao od tébe. I tak bi sze tüdi zgôdilo, kak právis. Vôgelna kvasa bi zmenkala vu zráki, zrász náraszov bi hêjnyo, csi bi drűgi naturèlni dogotki nebi bili, steri vôgelno kvaso prevedno szprávlajo. Tí tüdi poznas etakse naturálne dogotke. Vucseník : Tak sze mi zdí, da bi v ognyi bío eden. I zse szam vász vecskrát steo pítati, ka sze godí, gda lêsz gorí? Skolnik : Vu právom meszti ga iscses. Ogen je ne drűgo, kak vjedínjanye vu zráki bodôcsega oxigéna z vôgelnim materiálom, steri sze vu lêszi nahája. I rávno toga vjedínjanya názhaj je vôgelna kvasa. Pri vszákom kürjenyi i zsgányi vôgelna kvasa nasztáne v velkoj obilnoszti. Pabricsni szopôtnicke, lokomotívje, automobilje, letécsi masínje nesztanoma rédijo vôgelno kvaso. Vu cslovecsi i sztvárni plűcsaj sze tüdi rédi té matériál. Csíszti zrák szopnemo notri i z vôgelno v kvasov zmêsanoga pínemo vö. Tam sze tüdi szprávla, gde kaj gníli ali prnê. Vucseník : Lepô nyím zahválim, Goszpon Skolnik, ka szte mi vsze to tak lepô raztolmacsili. Zdaj zse szam leko vküpposztávim to drűgo vekivecsno vrtênye, stero szte prvle szpominali. Pri ognyi, vu vszáki plűcsaj 61 í pri vnôgi drűgi naturální dogotkaj vôgelna kvasá násztáne í razíde vu zráki. Od téo vu lisztje náraszov príde, gde sze vôgelni materiál odlôcsi od oxigéna i zsnyega lesz i drűgi náraszen materiál zraszté. V ognyi v plűcsaj i pri drűgi naturálni dogotkaj sze pá vôgelna kvasa szprávi, razíde vu zráki i tak nadale. Skolnik: Vekivecsno vrtênye vode pa vogelnoga materiála nam szprávla zsítek. Velki je szvêt, mála moja domovina; A to lűbim z gorécsega nágiba. Za vesz ete szvêt nebi jasz mêno nyé, Ár znam, nindri gori nebi najso té. Povszéd je odűrno krícsno szmejávanye, Prijétno pa povszéd to csedno znásanye. On szi dobro nescse, kí sze nescse vcsiti, Kí sze pa rad vcsí, haszek má dobiti. Kvára sze tak ognes, csi csedno kebzűjes, V kvár pa tak znás szpádnoti, csi ne verosztűjes. Csi verno szkrblivo szpúnis tvoje delo, Szrce de ti tak mér i pocsínek melo. Tak bos zsívo, kak sze v mladoszti navádis; Tak li v nébo, ali v pekeo zavádis. 62 Národje z dvöma jezikoma Od nasega jezicsnoga i kulturnoga sztálisa szi tak szprávimo dobro znánye, csi ziszkávamo, kak sztojíjo na to gledôcs drűgi máli národje. Proti záhodi idôcs vu doláj Sella brezsíne na Tirolszkom nájdemo Ladíne, 18.000 dűs ednoga máloga národa, steri je od dvêjezero lêt mao obdrzsao szvoj ladínszk materni jezik, no csi je vszáki cslovek brezi vövzétja vszigdár nemski tüdi gúcsao. Vu glínom polozsáji szo, ne dalecs od nyí, vu zgornyem táli Engadín dolá na Svájcarszkom prebívajôcsi Rêtorománje. Vszí zvön szvojega romaneszkoga maternoga jezika nemski tüdi gucsijo. Nadaljávavsi proti záhodi naso pôt vu Bretagne-i na Francúskom nájdemo Bretone. Vszí zvön szvojega keltínszkoga jezika francuski tüdi gucsíjo pa písejo od nigda mao. Prêksztôpivsi po La Manche kanálisi vu Wales krajíni na Angliskom nájdemo Velsze. Zvön szvojega sztároga keltínszkoga maternoga jezika brez vövzétja vszí angliski tüdi gucsijo i písejo. Doszta héresni angliski zevcsencov i politikusov je príslo vö zsnyíj. Csi sze vu nasem potüvanyi nazájpovrnémo i proti zhodi idôcs znovics nazájprídemo vu szredíno Europe, nizse Berlina na Nemskom nájdemo Nemske Vende. Vszí zvön szvojega maternoga jezika nemski tüdi gucsíjo. Ali nyúv vendiski jezik malo glínoszti kázse z nasim jezikom, ár k polszkomi jeziki sztojí nájblízse. Vídimo tak, ka vszí máli národje dvá jezika májo. Szvoj materni jezik domá, na szvojem presztori nücajo. Z szvojim drűgim jezikom szi pa kulturo i vérsztvínszko naprêidênye szprávijo i k ednomi mocsnêsemi národi sze pridrűzsijo. Eden jezik szamo ti velki národje, kakti Nemci, Francúzi, Taljánje, Angolje, Vogri, Euszi itn. májo. Známo tüdi, ka vszí oni máli národje vu Ázsiji, steri szamo szvoj materni jezik gucsíjo, brezi kultúre i brezi vérsztvínszkoga naprêidênya nevolivajo i sztrádajo. Têm vecs. Tô tüdi vídimo, ka szo escse véksi národje bilí pri- 63 sziljeni eden drűgi jezik szi oszvojiti. Vu Pireneus brezsíni zsivé 600,000 dűs Baszk národa. Vszí zvön szvojega maternoga jezika francúski ali pa spanyolszki tüdi gucsijo. Iriski národ vecs, kak 4 niillion dűs racsúna, i dönok vszí angliski tüdi gucsíjo i anglisko kulturo vzsívajo. Na szöverszkom táli Europe prebívajôcsi junáski národ Fínov 3 pa pô niillion dűs má i csi szo glí 100 lêt bilí pod ruszuskov oblásztjov, szo szi zvön szvojega maternoga jezika svéd- szko kultúro i svédszki jezik oszvojíli. I Szlovenci tam prêk Műre 1,200,000 dűs racsúnajo, pa zvön szvojega Szlovenszkoga jezika Szkoron vszi nemski tüdi gucsíjo. Nas mali Vend národ od nigda mao tüdi med národe z dvöma jezikoma szlísi. Cerkevni, na sztêne namálani kêpi vu Törniscsi (Bántornya), vu Szeli (Totlak) i vu Martyánci (Mártonhely) nam szvedocsijo, ka szo Vendi vu 14-oj i vu 15-oj sztotini zse premozsni i kulturni lüdjé bilí i to tüdi, ka je tá kultura vogrszka bíla. Vu grádcskoj drzsélnoj piszmárnici obarvane sztáre píszme szvedocsijo, ka szo Vendi Vogrszki gúcsali, gda szo prêksztôpili orszacski Aguila János tak, kak sze je on szam szebi dojnamálo vu Martyánszkoj cerkvi v 1392-om leti. Vogrszki klobűk, vogrszke têszne lacse má naszebi i z vogrszkov szlôkov száblov j opaseni. On je namálao vu Törjanszkoj, Szelanszkoj, Velemérszkoj, Martyanszkoj cerkvi bodôcse kêpe od 1377-oga do 1392-oga leta. Jáko znameniti kêpi, ár szamo vu Taljánszkom országi jeszto k nyim priszpodobni lêvi kêpi z toga vrêmena. 64 határ i vu Radgonyo szo prísli. Jeszto tüdí z torszkoga vrêmena sztári píszmeni dokumentje, steri nam kázsejo, ka szo törszki zapovêdnicke vogrszki dávali vö nasim vesznicam nyúve rendelete. Z 16-te pa z 17-te sztotine je prevecs doszta píszmeni dokumentov osztalo na nász, steri szvedocsijo, ka szo nasi Vendi vu vogrszki cerkevni gyülêsaj tál jemáli, vu vogrszkom jeziki gôvore drzsali. Vogrszki cerkevni glávni csesztníci szo eszi pridôcs z verníkmi Vogrszki gúcsali, nyé v tom jeziki vöposzlűsali, ino brezi tolmacsa protokolum vu vogrszkom jeziki jemáli gori. Vszí têj faktumje i escse vnôgi drűgi szo neporűseni dokumenti toga, ka szmo sze mí nigdár nê odtűjili od Vôgrov i nigdár szmo sze ne csűtili tak, da bi drűge národnoszti bilí. Szvoj materni vendiski ali vogrszkiszlovenszki jezik szmo lűbili, vu nyem szmo szi knige szpravili, ali nigdár szmo ne znali, ka mí k ednoj ménsini szlísimo, ár szmo meli nas drűgi jezik, z sterim szmo szi kultúro pa vérsztvínszko naprêidênye szpravili. Radi szmo vogrszki gúcsali, vogrszke knige pa novine cstéli, vogrszke lüsztvínszke i národne szpêvke popêvali. Ka sze je tá dvôjezicsna sztáva i lübézen obádvá jezika na keliko notrivcêpila vu mislênye nasega lüsztva, na to szo nam nájlepso példo vu Amerikanszke Zdrűzsene Drzséle odvandrani nasi brati dáli. Vu Bethlehem várasi szo edno vogrszko i vendisko stamparío posztavili gori, edne vogrszke i edne vendiske novine dávajo vö, znanosztne i teatrálne napredávanya poravnávajo vu vogrszkom i vendiskom jeziki. Nyúve szlovenszke novine vu 1922-om leti nov. 24-oga etak pisejo : »Z tém nász tôzsijo i poménsávajo krajnszki Szlovenci, ka szmo mí nê právi Vendi, ár Vogrszki gucsimo i vecskrát Vogrszki písemo domô. No, víste, mí leko písemo i gucsímo vogrszki, ár známo vogrszki, ali nyúv jezik nevêmo, niti nescemo ga znati, ár nam je nê vrêdno nyúv krajnszki jezik sze navcsiti.« Edne drűge amerikanszke vendiske novine szo pa edno vogrszko píszmo prineszle z etim zamerkanyem : »Tô píszmo nemo obracsali doli, ár mí Vendi tak vszí známo Vogrszki.« Amerikanszki Szlovencov Glász je pa vu 1927-om leti dec. 16-oga etak píszao : »Magyar Önképzőkör« je nê szamo Vôgrov, nego tüdi Vendov prijétno vküpprihájanya sztan. Vêm to drűzstvo tüdi Vend csesztníke má, i velki racsún Kalendár 1943. 5 65 Vendov je nyega kotriga tüdi. Vend devojke i decski lepe vogrszke igre, héresne operette davajo naprê, i vu vogrszkoj dalárdi doszta Vend szpêvcov jeszte. Vendi i Vogri vu etom kulturnom drűzstvi medszeben veszéli tivárisni zsítek zsivéjo.« 1922 dec. 15-oga szo pa etak píszale: »Nasé Vogrszkoszlovénszko Drűzstvo je vogrszko zásztavo dobilo, stero szo kotrige ednoglaszno, z ednim grlom zselele, no csi je je na tô niscse nê rátao ali nagíbao. Toga drűzstva kotrige szo Szlovenje, ali mí szmo Vogrszki Szlovenje, Vendi. Nasé obcsütênye je vogrszko. I niti nemremo drűgi bidti, kak Vogri, ár je nas národ cseresz jezero let zsívo na Vogrszkom. Mí szmo z Vôgri vszigdár vu míri zsiveli, dobri vogrszki mesztancsárje szmo bilí, ednoiszte juse i dúzsnoszti szmo meli.« Ali vsze to je niksa csüda nê. Vszí kulturni máli národje tak delajo i tak obcsűtijo, gdekoli zsivéjo na szvêti. Nê káksa visisa oblászt, nego szkrbnoszt za kulturo pa za vérsztvínszko naprêidênye ji tira proti drugomi jeziki. I csi prav vu pogléd vzememo, dvá jezika meti je niksa skoda i niksi kvár nê. Vé pa dobro známo, ka sze osznovlenoszt i zevcsenoszt vu vszákom országi z tém zacsne, ka sze mladézen vu vísisi soláj drűge jezike vesí. I nê je pretiranye, gda prílicsna rêcs tak právi, ka cslovek telko valá, kelko jezikov zná. Judás odá Jezusa. Jezus na Olívszkom brégi. Okoli 1400-oga leta namálani kêp vu Szelanszkoj (Tótlak) cérkvi. Tá cérkev je escse sztarêsa. Nyéna forma kázse, ka je lekar vu vremeni ládanya Rimlánszki casarov goriposztávlena bíla. Stera kokôs doszta krákliva, malo zneszé. Kaksi je poklon, táksi je plátibôg. Kí dobrocsinênye gizdávo pozábi, Odűrnoszt od lűdi sze na nyega zgrábi. 66 Nase gorice i vinopóvanye indasnyega szvêta Z ednoga, od pokojnoga dr. Oslay Ferenc professzora szprávlenoga zgodovínszhoga píszalo. Historia nam szvedocsi, ka je Probus rímszki caszar (276—282) bío te prvi, kí je na presztori vezdásnvega Vogrszkoga országa gorice dao szadíti. Vu Szrémi (Szerémség) escse denésnyi dén jáko dobro pa mocsno víno raszté na oni mêsztaj, gde je rímszki caszar zacsno gorice szadíti. Vogri szo gorice pred szvojim notripridênyém vu eto szvojo domovíne escse nê poznali, víno szo pa té tüdi ne pilí. Ali prísli szo z szôszedni országov Nemci, Taljánje i z dalekoga Francúskoga országa Francúzi. Têj szo víno pa gorice zse poznali, pa szo eti tüdi zacsnoli gorice szadíti. Vogri szo sze pa vcsaszi návcsilí to mestrío i vogrszko víno je po vrêmeni na cêlom szvêti poznane grátalo. Okôli Tokaja na Hegyalji szo Taljánje szadíli tiszte gorice, na steraj sze zdaj na szvêti nájbôgse víno pôva. Na nasoj vogrszko-szlovenszkoj krajíni szo sze po lêtaj tüdi szprávlale gorice. Nase víno je nê tak szladko pa mocsno bilo, kakse je tokajszko i balatonszko, ali z kíszelov vodôv je nájbôgsa pítvina, ár nyéna mèla kiszelína to nájvékso zséjo odtira. Z leta 1627 je osztalo edno piszmo, vu sterom sze nase krajine gorice szpomínajo. Po tom szpisűvanyi probam od nasi goríc, nísterne réde napiszati. Pri Szvétom Gyürgyi (Vízlendva) szo na Gorína-brêgi pôvali víno. Tű je pop tüdi meo eden falat goríc, stere je fara bíla dúzsna v réd jemati. »Pop pa kopácsom obed pa víno naj dá.« Skolnik je pa od vszáksi goríc eden pínt vína dôbo, ali — nasztávi piszmo — »leko nyemi vecs dá, kí scsé«. K toj fari szo szlísili Fükszínci, gde szo tüdi bilé gorice. Pri Szvétoj Jeléni je lüsztvo popi dézsmo dávalo. Mera je eta bíla: od vszáke vedre eden pínt. Szobocsancsarje szo na Szebéborszkom brêgi meli szvoje gorice. Doszta goríc je bilo eti. Szobocski pop je tüdi meo eti szvoje gorice. Ednôk szta szi dva céhmestera, Szabó Gyúrko i Moravcsák Mihály nika zmíszlila, pa je Moravcsák té popovszke gorice, stere bi on, kak céhmester na szkrbi mogo meti, za 22 rajnski dojkűpo. Té peneze je pa tüdi pri szebi pozábo. Ali tá hamisia je nê osztánola dugo szkríta. Edna komiszía je poszlána vö, cêlo dugoványe je vözbrodila, pa je eto szodbo prineszla: Moravcsák Mihály naj szamo zdrzsi szvoje pêneze, ali gorice naj vcsaszi nazájdá popi. V tom cajti szo vu Vucsojgomili tüdi bilé gorice. Vu píszmi cstémo, ka je Ferénezek Gyúrko, od Martyanszkoga popa, Szalaszeghi Jánosa dôbo eden falat goríc, ka je naj v rédi má, obdeláva i popi Szakse leto szamo edno 5* 67 vedro vína dá. Ferénezek Gyúrko je pa bogme popi nê dao nika vina, ali tak lagovo, ka sze nê dalô szpiti. Vöposzláná komiszía je tak zravnala, ka Ferénezek Gyúrko gorice nazáj more dati popi. Szvéti Sebestyén, Salamonci, Pűcsarovci, Moszna (Musznya), Donkôc, Macskôvec, nadale Hegonc, Tesanôc, Krízsanec, Obrancsakôc, Bükovnica imenüvane vesznice (nistemi zsnyij nega vecs, ár szo je Törci gorvúzsgali i opűsztili) szo tüdi mele gorice. Szpomínanya je vrêden Domiány Mihály, martyánszki luteránszki farar, ki´je, vu szvojem, 1627 juliusa 23-oga daté- ranom testamentálisi, na Mihalôcz-brêgi lezséce, trí posztati sürke gorice martyanszkoj cerkvi testamentálivao. Mejási têj goríc szo bilí z ednoga kraja Szerec Sbestyén, z drűgoga kraja Szakáts Máté. Pri Szvétoj Benediki je doszta goríc bilô. Vu píszmi cstémo, ka je pôleg cérkvi pop meo gorice, stere je trészeti kopácsov okopalo eden dén. Zgôdilo sze je, ka je pop mrô. Gorice je Martalôcz Gáspár céhmester ravnao. Té céhmester je barbêr bío, pa sze z goricami nê steo mantrati. Záto je nyé, prêkdao goszpon Nádasdy Kristófi. Od nyega je pa Nádasdy Pál örökűvao. Cérkev je pa nê mela goríc. Vöposzláná komiszía je tak odlôcsila, ka grof Nàdasdy té gorice more nazáj dati fari, ka sze i zgôdilo. Tisinszki pop je na Sztermecz-brêgi meo gorice, stere szo Petancsarje drzsali v rédi. Vu Szeli szo na Benecskom brêgi i na Bethlehem-brêgi bilé gorice. Eti szo nísterne gorice vöprêjsle, nyúvo meszto szo gorzoráli. Zselárje szo pét-pét píntov musta dávali v brátvi szvojemi popi. Vu Dolénczi szo tüdi mogle bidti gorice, ár je vu píszmi gorzamerkano, ka v brátvi vszaksi vért skolniki pét píntov musta more dati za zvonítvo. Ár je eti táksa návada bíla, ka szo prôti oblákom zvoníli, gda sze je grdo oblacsílo. Zvonítva je pa skolnika poszel bíla. Od Aquila Jánosa vu 1383-om leti namálani kêp vu Törjanszkoj sztároj cêrkv i. Szvéti László, Vogrszki král sze bojüje z Kúnami. V toj cerkvi 12, k etomi priglíni kêpov jeszte. Vszí dogotke z zsitka Szvétoga László-ja, Vogrszkoga kralá po- sztávlejo pred nász. 68 Vu Gornyi Petrôvci, nájmre na Nedelszkom brêgi je doszta goríc bilo. Eti je vise trészeti vértov melo gorice. Píszmo Vasdinyei Jánosa pa Kondoray Györgya imenűje. Pop je od vína dézsmo brao, vszáka deszéta vedra je nyegova bíla. Cérkev je tüdi mela gorice, steri haszek szo na poprávlanye cérkvi obrnoli. Ali lagoj i lüdjé, — právi piszmo — vecskrát szpijéjo to víno, za cérkev pa nikaj ne osztáne. Pri Szvétoj Áni vu Borecsi na Gyanavla-brêgi szo tüdi bilé gorice. Cerkevne gorice je Csiszár Balázs meo na szkrbi. Za zvonítvo je skolnik od vszákoga gorícsnoga vérta pét píntov ali pa szamo dva pínta vína dôbo, tak, kak je brátva dobra ali pa szlabêsa bíla. Ka szo vu Peszkôvci tüdi pôvali víno z toga sze dá viditi, ka píszmo tak právi, csi nega skolnika, té naj tiszti beré víno, kí prôti oblákom pa za ütra i vecsér zvoní. Gornye-Lendave vérti szo szvoje gorice na Vidonszkom brêgi meli. Imenűvani je Belecz Mátyás pa Rodoff Márton kak gorícsni vért. Cérkev je tüdi mela gorice. Vérti szo v té gorice mogli vszakse leto eden-dvá vozá gnoja i 50—100 falátov kolja pripelati. Skolnik je eden pínt musta dôbo od vszákoga vérta. Vu Gornyem Szeníki szta pôleg cérkvi dvá ménsiva bregá bilá z goricami poszadjeniva. Metlitz Györgya imenűje píszmo, kak gorícsnoga lasztníka. Na Nagy-Őr-brêgi szo tüdi bilé gorice. Fara je tüdi tű mela szvoje gorice, stere 15 kopácsov eden dén okopa. Vu Csöpinci szo tüdi bilé gorice. Szaksi vért je 5 píntov musta dávo popi. Vu nasoj krajíni je pôvanye vína na nájvisiso sztubo vu drűgom táli 18-e i v prvom táli 19-e sztotine príslo. V tom hípi vrêmena je nase víno na cêloj Prekdünajszkoj krajíni pod iménom »tótsági bor« dobro poznano bilo. Gvüsen grűntni zsmaj je melo, steri sze je pívcom jáko povido. Rájbôgse víno sze je z tak zvánoga »sztároga môzela« grozdja szpravílo. Poznano je escse bilo »modriák«, »szvêklo gôszto« pa »ráno« grozdje. Vasvármegyövszki zemelszki goszpôdje szo ne na vezdásnyem Ság i Somlai-brêgi, nego prinasz meli szvoje gorice. Nasi héresni vrêji na Nedelszkom, Benedicskom, Kan- Od Aquila Jánosa vu 1383-om leti namálani kêp vu Törjanszkoj sztároj cérkvi. Szvéti László, Vogrszki král oszlobodi edno, od Kúnov odvlecseno vogrszko devojko. 69 csavszkom, Vancsavszkom, Szebeborszkom itv. brêgi szo globoko do dolá, escse na szöverszkom kráji tüdi, z goricami bili poszadjeni. Zemelszki goszpôdje szo tű szvoje poszebne vancare (vincelére) meli. Doszta nasi vezdásnyi kmetov szo osztanki têj vancarov. Vu prvi lêtaj 20-te sztotine szo nase gorice szploj na nikoj prisle, filoxera pa peronoszpora szta trsze vmoríle. Lüsztvo je vnôge sztroske, stere szadjenyé pa cêplenyé plemeniti trszov i bránjenvé prôti rázlocsnim betégom potrebűje, ne zadolelo. Héresno víno »tótsági bor« je zdaj bogme szamo szpômenek. Z blájzsenoga hipa vrêmena, gda sze je prinasz doszta dobroga vina pôvalo, je vecs lêpi vìnszki peszem osztanolo na nasz. Od Aquila Janosa v 1392-om leti namálani kêp naszténi szvetine vu Martyánszkoj (Mártonhely) cerkvi. Najszredíni sztojijo Apostolje. Na právom kraji kêpa sze eden mali cslovek vidi. On je'Erazmus plebanüs, kí je cérkev zazidati dao. Odszpodi Szvetoga Martina vidimo na konyi, kak rávno z száblov polojno szvojega pláscsa dolivcseszne i ednomi kôdisi tádú. Na lêvom kráji vidimo szanktuárium, (Kêp je óbrnyeni proti vesznici). 70 Nase vinszke peszmi 1. Píjmo vince rêzno, I píjmo je trêzno. Dobra je tá pítvina Dűsi teli veszélna. I Krisztus je v Káni, Med szvádbo pozváni, Z vode víno napravo, I gôsztom radoszt szpravo. Mazsmo szi zsnyím grlo, Naj szrcé bô vrlo. Vince nam dá pomôcs, I po trűdi szladko nôcs. Glazs v rokô, píjmo, Glaszno vszí krícsmo : Naj z nami vréd zsivéjo, Kí v pajdástvi sztojíjo. 2. Prímli brátec kupico, Szpíj szi na zdrávje jo. Bôg zná, bodemo na szvêti Vecs vküp zsiveli. Vö szmo szpíli, vö szmo szpíli, Bôg nam dáj na zdrávje. Vküp mo isli, vküp mo isli Vu bojno na bítje. 3. Csi bos pío rad, Jasz szem vínszki brat. Vu gláski sze szveklí, Vsze szrce sze veszelí. To me veszelí, Kaj szmo Zdravi vszí Pri púnoj flájsici Vu hladnoj széncsici 4. Tam gori na brêgi En trszek sztojí, Z grozdjem naklajeni, Ka komaj drzsi. Tam gori na brêgi Edna klêt sztojí, Z vínom napunyeni Szto bécsek lezsí. 71 Gda vince pelajo Konyi hrzsejo, Nyí víno veszeli, Radi bi pili. Gda bôde prísla nôcs, Bomo zsgáli lucs, Szladko vínce pilí cêlo milo nôcs. Od vína veszéli Bomo zsivéli, Mér, Bogá csesztíli Cêle gríve dní. 5. Botri ido v ostaríjo Szvêta sztan szi pogucsíjo. Píj, kama, píj, Tak bos môder tí. Decski ido v ostaríjo, Pa sze pleszi veszelíjo. Píj, pojeb, píj, Tak bos moski tí. Babe ido v ostaríjo, Pa sze do tla zapojíjo. Píj vodo, píj Víno ne za té. Vrana je ne sztrinavüna, Nescses söra, nescses vína! Píj vodo, píj, Tak szi gyünec ti. Dín sze tere kumesz v rôri Kak sze máte brati Vôgri ? Píj víno, píj Dober bratec tí. Zsívi mrêti niscse nescse, Vendus Szlovin zsivé escse. Píj Szlovin, píj Ne szi mrtvec tí. 6. Píj, brátec, píj zláto vince ! Vodo naj zsivina zsré ! Píj ! Podaj veszélji szrce, Ar i tébe grob pozsré. I keszno de ti té piti, Gda na dugo pôt más idti, Píj, pajdás, ár na en hop Te zleka v grob szráni pop. 72 Mozska dúzsnost Zgodba z törszkoga vrêmena. Moj ocsa szo Küzmics Iván püconszki poszeszník bilí. Cêla krajína je poznala nyúvo ime, ár szo dugo lêt ritar bilí, lüsztvo v rédi drzsali i vszákomi dober tanács znali dati, csi je stoj v kaksoj nevôli k nyím príso. Jasz szem jáko lubo i postűvao mojga ocso, vsza szem vcsíno, ka szo mi zapovedávali. Ali oni szo dönok ne bili z menom zadovolni. Oni bi radi zevcsenoga csloveka napravili z méne. Vu visise solé szo me dáli, ali jasz szem nikse vole ne meo k vcsenyêj. Za postenyá volo szem sze vcsío teliko-keliko, ali brezi véksega názhaja. Gda szo ocsa vídili, ka z méme nidgár nede zevcseni cslovek, vö szo me vzéli z sôle, domá szo me sztavili i nyúvo vu Vanecsi lezsécse vérsztvo szo zapűpali na mené. Tak szem zsívo nísterno leto, kak proszen páver. Vu Martyánci szem dosztakrát vküppríso z Ilonkov, sztároga Vitéz Mártona .cserjôv i jáko szem jo polűbo. Takse namenyávanye szem meo, ka mo jo k oltári pelo, ali sztári Vitéz Márton je tô nikak ne steo privoliti, ár je on gizdávi Vogrszki nemesnyák bío i ednoga vogrszkoga nemesnyáka je zagledno vö za szvojega zeta. Zopsztom szva sze molila, nika je ne hasznilo. Sztári Vitéz Márton je Ilonko, naj jo odlôcsi od méne, v Lendavo poszlo k szesztri. Od toga hípa mao szem vszo volo zgűbo. Zsítek mi je zsmécsava bíla. Eden jeszénszki vecsér szem na ceszti sztao pred nasov hízsov i na Ilonko szem miszlo. Prevecs zsalosztne szo bilé moje míszli, ár szo Zadvecsera cigánje hodili po vészi i tákse glásze szo razsürjávali, ka je törszki sereg prêkvdaro na Lendavo, i obládo jo je. Rávno szem notri steo idti vu hízso, gda trí konyeníke vídim od Martyánec prêk vu bisztrom tiranyi proti meni gêzditi. Pocsakao szem je. —- Goszpon Küzmics Iván rítara iscsemo, je pravo eden konyeník. 73 — Apa szo v hízsi, naj notri ídejo, szem pravo. — Nemamo csasza, escse ete vecsér pri Grádi moremo bidti. Naj vöpozovéjo goszpôda. Apa szo rávnocs vöprísli. — Lendvai Tamás szem, goszpon Bánfiva hadnagy. Muchtár bég z velkim seregom ide gori po Műrszkom dôli. Lendavo je zse obládao. Tak sze vídi, ka prôti Radgonyi scsé idti. Glász neszémo k Grádi Ungnad Kristofi. Lüsztvo sze naj vu goráj szkríje. Konyenícke z tém dale tirajo. Kak blíszk je té hér v moje szrcé vdaro, na Ilonko szem míszlo. Ali ocsa szo mi nê nyáli csasza na sztaranye. — Stévi posli frisko lápca na brêg, naj szlamo vuzsgé, tí pa idi zvonít. Lápca szem poszlo, vu törem szem bêzsao i potégno szem zvon. Nê je minôlo pét minút, zse je goro ogen na brêgi. Lüsztvo je bezsécs príslo k nasoj hízsi. Apa szo pred nyí sztanoli. — Priátelje, szo erkli, nemamo doszta cajta na zgucsávanye. Törszki sereg ide gori po Mürszkom doli. Ví znáte, ka to znamenűje. Escse v etoj nocsi vsze krédi moremo szpraviti. Szaksi cslovek naj pokopa, ka vrêdnoszti má i nemre z szebom neszti na pobêg. Vgojdno vu zorjáj Szaksi naj z máhrov, z kôlami z drzsínov krédi bode na pobêg. V toj nocsi je niscse ne szpao. Jasz szem tüdi cêlo nôcs delo. Z prvêsega vrêmena szmo znali, ka Törci nêjdejo vu goré. Záto sze je lüsztvo vszigdár v goráj szkrílo, gda je törszki sereg na naso krajíno vdrô. Drűgi dén szmo sze v dugi redáj vlékli proti Macskôvcom. Ceszté szo púne bilé pobegnyenoga lüsztva. Vu Macskôvszkom gáji i vu Krízsavszki goráj szmo szi szprávlali sztálise. Hüte szmo szi rédili. Jasz szem vszigdár li na Ilonko míszlo : ka sze zsnyôv zgôdilo. Zvedávao szem od Vôgrov, ali niscse je nika nê znao od nyé. Nika morem vcsiníti. Gda je kmica grátala, na pôt szem sze szpravo. Prêk szem so na Vancsavszke bregé. Vído szem, ka je néba proti zhodi erdécsa. Szpoznao szem, ka Törniscse, gori, Böltinci goríjo. Vise je nê bilo ognyov. Té pa Törci nindri Okoli Szobote morejo bidti, szem szi 74 miszlo. Prêk szem vdaro proti Martyáncom. Niti ednoga cslovecsega sztvorjênya szem níndri nê szrécsao. Szkrívoma szem so proti Szoboti. Od gorênszkoga kraja szem velko hrabuko csűjo. Záto szem koli krôzso proti cérkvi. Zse szem ôzdalecs Zsalosztno popêvanye csűjo. Z popovszkoga skegnya szo múvali vö têj glászi. Blizse szem sze potégno i Vido szem, ka tam Törci sztrázsajo. — Eti morejo bidti ti robi, szem szi míszlo. Poszlűsao szem. Vcsászi szo popêvali, vcsászi pa Bogá molili. Naednôk vu mocsnom glászi csűjem : Trdi grád je nas Bôg.. Têj szo zagvűsno nasi luteránje. Peszem je hêjnyala. Pá szo Bogá molili. Té pa na ednôk navékse vu zsenszkom glászi csűjem : Boldog asszony anyánk, Régi nagy patronánk. Têj szo pa zagvűsno Vogrszki katolicsánci. Tak sze mi je zdelô, da bi poznani glászi bili med nyími. Szkrbnêse kebzűjem: Kegyes szemeiddel Tekintsd meg népedet Segéld meg áldásra Magyar nemzetedet. — Ona je, ona je, szem goriszkrípso. Dosztkrát szem jo csűjo to peszem popêvati vu Martyanszkoj cérkvi. Gvűsen szem steo bidti. Na pamet mi je príslo, ka szem segô meo z csúkovim glászom ryêj na znánye dati, gda szem k nyénomi ográdcseki príso. — Csúk, csúűk, csúúk, je táleto moj glász po krajini. Törci szo nika neravnoga nê na pamet vzéli. Té pa na ednôk csűjem : Öszi barmat után Nagy hegyeknek ormán Fujdogál a hideg szél — Gvüsno, ka je ona tam, ár je to tiszta nôta, z sterov je meni vszigdár na znánye dála, ka me csűje. Dűsa sze je vu meni preobrnola. Prêk plotá szkocsiti, i na Törce sze vrzsti szem steo. Ali na pamet vzemem, ka Törci proti tisztomi 75 kraji nasztrêgajo, gde szem jasz lezso. To mi je nazáj dalô pamet. Vido szem, ka eti neszmim dúzse osztanoti. Nazáj szem sze potégno. Prêk szem so po vodêj i v popovszkom rasztji szem dojszeo na eden pén. Dugo szem szi premislávo. Tá jáko Zsalosztna vogrszka nôta je nesztanoma vu moji vűjaj cíngala i Ilonke glász me je zsgao, kak ogen. Cêli moj zsítek mi je pred ocsámi bio. Britke tozsbe szo sze zdigávale v mojoj dűsi. — Zakaj szem pűszto Ilonko vu Lendavo, szem szi pravo. Kraj bi jo mogo odpelati od ocsine hizse, kakoli bi sze zgôdilo. Ali bi pa mogo za nyôv idti vu Lendavo. — To je záto, ár szem vszigdár pokoren bío i vcsíno szem. ka szo mi drűgi zapovedávali. Szvoje volnoszti szem pa nigdár nê meo. Právi moski more szvojo volnoszt meti i z cêlov düsevnov mocsjov sze more trêti proti szvojemi cíli. — I kak szem jasz, tak je tüdi nase lüsztvo. Tápovrzse szvoje gnezdô, szvojo hízso, szvoje vérsztvo, szvojo cérkev i vu goré bezsi, kak bojazlívi závec, pa nika nemára za to, ka sze z drűgim godí. Gda domô pride, hízso dojpogorêno, vérsztvo vöporobleno i cérkev dojporüseno nájde. — To je pa záto, ár niscse ne gléda na szvoje szôszede, Szaksi te nájcsednêsi scsé bidti. Kelko nasz jeszte, po telikájsi potáj hodimo. Nega edne vole, ednoga cíla. Nikse vküpdrzsécse môcsi nemamo. Zmozsno goridjánye sze je zdigávalo v meni. Ilonkov glász i té zsalosztne peszmi szo lidalesümíle vu moji vűjaj i mocsno szo tirale mojo dűso. Vu toj ednoj vöri szem szploj drűgi cslovek grátao. Tak szem obcsűto, ka szem do etoga mao szamo dête bio, ali zdaj zácsam moski grátati. Gori szem djao vu szebi, ka jasz morem Ilonko oszlobodili i csi de mi to djánye zsítek kostalo. Tak, da bi me stoj tíro, szem bêzso domô vo Krízsavszke goré k pobegnyenomi lüsztvi. Od ednoga do drűgoga szem so i z gorécsimi recsmi szem nyím dojszpíszao, kaksi sors csáka na törszke robe. Z prígod szem példe naprêznoszo na to, ka je moska duzsnoszt. Szrcá lüzstva szo sze zácsala gíbati. Ocso szem tüdi steo zadobiti mojemi cili. Gúcsao szem nyím od moske dúzsnoszti, od krscsanszke lübéznoszti, od zslaosztnoga sorsa robov. Ocsa szo me li glédali, glédali i etak szo mi erkli: 76 — Stévi, tí szi od vcserányega mao szploj drűgi cslovek grátao. Tvoj obráz z plaménom gorí, tvoje ocsí bliszcsíjo i gucsís, kak szi nigdár ne gúcsao. Kak je to premenyávanye príslo, nevêm. Ali ovádim ti, ka sze tomi jasz prevecs radűjem. Vszigdár szem zselo, naj ti táksi bodes, kaksi szi zdaj. Jasz bom te vu tvojem goridjányi pomágao i bozso pomôcs mo proszo. Táksim recsám szem sze jasz jáko radűvao, ne szamo záto, ka szo ocsa escse nigdár ne gúcsali etak z menom, nego i záto, ár szem sze bojao, ka do oni proti meni. Moske pa decske szem vu csupore raztálao, szaksoj szem ednoga zapovêdnika dao. Zácsali szmo szi rozsjé réditi. Szekére öcse i csákáne szmo na dúge stíle zbili. Vu prílicsni rokáj szo tá sztrasna rozsjá. Nagledüjevácse szem poszlo vö, steri szo mi bér prineszli od törszkoga serega. Zvedo szem, ka szo Törci Radgonyo obszeli i ka Radgoncsárje mocsno protisztojíjo. Zvedao szem tüdi, ka sze Vogri priprávlajo. Zvedao szem nadale, ka vu Szoboti nega vecs, kak szto Törkov, kêj poszel je te robe sztrázsati. Tak szem míszlo, ka je moje vrêmen prislo. V kmícsnoj nocsi szem pelo moj sereg proti Szoboti. Od trí krájov szmo sze z velkov hrabukov na Törce szűnili. Oni szo sze na teliko presztrasili, ka szo malo protisztanênya kázali. Doszta robov szmo rêsili, i doszta poroba najsli. Ali jasz szem za to nika nê márao, szamo Ilonki szem sze radűvao. Gda szo ocsa Ilonko pri meni vídili, zaszmejáli szo sze i etak szo erkli: — Zdaj zse razmim, kaksi zrok je tebé premêno. Sztári Vitéz Márton szo szamo telko pravli: Áldjon meg benneteket az Isten ! Karba János. Drzsi sze li sztálno verne szkrblívoszti, Szebé, drűge kvarí lűbec nemárnoszti. Dober glász, postene je jáko lêpa plácsa, Ali manyáki sze ne dá táksa dácsa. 77 Drűga szvêtovna bojna Bojna sze je razsirila na vsze tále zemlé pa môrja. Té, od nigda mao nájvéksi bojnszki vrtél je v szébe potégno mále i szlabe drzsáve tak, kak velke i zmozsne. Szamo nísteri mali presztori jesztejo, gde escse mirovnoszt kralűje, ali tezski násztaji sze tű tak kázsejo, liki csi bi tüdi vu bojni bíli. Cslovek sze lékne, gda vsze dogotke premíszli, steri sze od trí lêt mao godíjo i gorivrzse vu szebi pítanye : kak je mogôcse bilô, ka sze je szvêt vu málom csaszi zse obdrűgim vu grozepúno bojno vtono ? Drzsáv násztaje i historie brodécs nede nam zsmetno odgovor dati na to pítanye. Prevídite sze dá, ka szo nê te mále i szlabe, nego te velke i zmozsne drzsáve podgovorne za bojno, na prvom meszti: Anglia, Nemcsia, Francúzia, Itália, Japônia, Amerika i Ruszia. Têj drzsáv násztaje moremo broditi. Anglia je vu szrêdnyem hípi vrêmena escse mála drzsáva bila i nê je mela vecs prebivalcov, kak Vogrszki ország. Ali nyéno Szrcsno, szkrbno i delavno lüsztvo sze je nesztanoma povnosávalo. Nyúv szrecsen polozsáj na ednom, k europêjszkoj szűjoj zemli nájblizse lezsécsem zátoni je nyí na marinársztvo i trstvo pritiszno. Hajôvivali szo po cêlom szvêti i od 17-e lêtsztotine mao szo szi szprávlali szvoje kolônie, stere szo vu vezdásnyem vrêmeni nájvékse i nájbogatêse na cêlom szvêti. I v tom szo tüdi Szrecsni bili, ka nyúva zemla kameno vôgelje, zselezo i drűge medíne vu velkoj obilnoszti má vu szebi. Gda je na konci 18-e lêtsztotine szopôtni masín gorinájdeni, vsze je krédi i gotovo bilo, ka je k goriposztávlenyi velke indusztríe potrêbno. Od zacsétka 19-e sztotine szo sze velke fabrike vu vnozsini rédile, nyúve produkte szo pa szopôtni hajôvje razneszli po cêlom szvêti. Neszmerno bogásztvo je príslo vküp v toj drzsávi. Na konci 19-e lêtsztotine je Anglia nájzmozsnêsa i nájbogatêsa drzsáva bila; na znanoszt, kulturo i civilizácio gledôcs je tüdi na prêdnyem meszti sztála. Nyéna prezmozsna bojnszka flota je ládala na szvêtovni môrjaj i csúvala je angliske interesze. Angliski cslovek je zsitek, 78 delo pa domovíne najso vszepovszéd. Angliski dalecsglédajôcsi drzsávnícke szo pa pazili na tô, naj té vugoden násztaj kêm duzse drzsí. Prílicsna angliska diplomácia je pa vszigdár najsla prílike, z sterimi je szebi priátele i zavéznike znála szpraviti. Nemcsia rávno takse szrcsne, szkrbne i delavne lüdé má, kak Anglia. Kultura sze je pri nyíj tüdi rano razvíjala, ali Nemci szo nê slí na môrje, nê szo vandrali vu velke dalecsíne. Kolonie szo szi tüdi dugo lêt ne szprávili. Vu Szrêdnyoj Europi szo osztanoli i vu poszebni szteblaj pa drzsávaj, kak Preuszi, Szaxonje, Bajorje i Ausztrici szo zsiveli szvoj národen zsítek, i szamo gdate szo sze vu velke vküpnoszti, vu Rímszko i Ausztrijszke caszarzstvo vküpzvézali. Vu drűgoj polovici 19-e lêtsztotine szo prevecs zmozsni zácsali gratüvati, nájmre od 1871-oga leta mao, gda szo Francúze vu bojni obládali. Od toga vrêmena mao sze je indusztría pri nyíj tüdi krepko zácsala vöosznoviti, ár sze kameno vôgelje vu velkoj obilnoszti nahája vu nemskoj zemli. Velki varaske szo posztanoli i prebivalsztvo sze je vu velkoj meri povnosávalo. Nístere ménse kolonie szo szi tüdi szpravili i nyúvo marinársztvo je krepko zácsalo gratüvati. Vu znanoszti, kulturi i civilizácii szo Angole doszégnoli, vu nísteri vêkaj escse pred nyí prísli. Zácsala sze je borba z Angolmi. Rodbínszka szvaja je vszigdár ta nájhűjsa, ár neszmimo pozábiti, ka têva dvá národa z edne-iszte indasnye vretine szhájata. Kak poszlednica je v 1914-om leti vövdárila prva szvêtovna bojna. Vu toj bojni szo sze Nemci kak prevecs mocsen národ szkázali, no csi szo sze podati mogli. Rávno záto je Verzájszki mérzvézek neszmerne zsmécsave szklao na nyí. I têj delavni, potrplívi i pokorni lüdjé szo vsza presztáli, szamo ospotanye i oszramotênye, sterim szo vödjáni bili, je ji prevedno drásgyilo. Koloníe szo szi tüdi nazáj steli szpraviti, ár lüsztvo vu Nemcsii prevecs na gôszti zsivé, na eden kvadrát kilometer 130 dűs szpádne. Priprávlali szo sze na edno drűgo bojno. Vu perszoni Hitlera szo ednoga szrcsnoga i zmozsnoga voditela dobili, kí je zselênye národa szpoznao i znao je lüsztvo voditi i diszciplinêrati. Vu zgotávlanyi bojnszki skér je nemska znanoszt na nájvisiso sztubo sztôpila. Vu rêji tankov, letálszki masínov i podmorszki hajôvov ji je niscse nê doszégno. Nemska vojszka je z znanosztjov szvoji voditelov, z osznovlenosztjov katonov i z navdűsenosztjov i diszciplínov vszákoga neobládana grátala. 79 Francúzi szo v 17-oj i 18-oj lêtsztotini ti prêdnyi bilí na cêlom szvêti tak na zmozsnoszt, kak na kulturo i znanoszt gledôcs. Doszta koloníj szo szi znali szpraviti. Ali Napoleonove bojne na konci 18-e i vu zacsétki 19-e lêtsztotine szo národi doszta skôdile. Szvoje prvo meszto szo nê mogli obdrzsati, nazáj szo szpadnoli. Nájvéksi szpadáj je vu 1871-om leti príso na nyí, gda szo proti Nemcom bojno zgűbili Po tom zsalosztnom pripetjé je szrcé vszákoga Francúza edna míszel obhodila : nazájplácsati i zadomesztíti! Na vsze drűgo szo malo szkrbnoszti meli, na indusztrío szo malo trosili, polszko delo szo tüdi zapűsztili, vu znanoszti i civilizácii szo tüdi zaosztanyüvali, ali na vojszko szo niksega trűda i niksi pênez ne sajnálivali. I rêszan sze je nyím poszrecsilo Nemce vu 1914—1918-oj bojni obládati, ár je nyúva zaszlüzsenoszt bíla, ka je Velki Antant vu toj bojni zmágao, nê pa Angolov i Taljánov. Pri Verzájszkom mérzvézanyi szo sze Angolje, Amerikanci, Japônci i Taljánje nazájpotégnoli i dopűsztili szo Francúzom, naj oni szprávlajo mér, táksega, kaksi sze nyím vídi. Pri tom znamenítom i bodôcsnoszt odlocsécsem deli je pa té, ovak jáko cseden i szimpaticsen národ szvojo csednoszt zgűbo, szamo sze je obládnoszti radüvao i pozábo je vu prísenoszt glédati i za szvojo bodôcsnoszt sze szkrbéti. Delo mérzvézanya je na Clémenceau-ja, na Tardieu-ja i na drűge, k nyima glíne, velke recsí glaszécse môzse zavűpao. Nê je bilô neszpametnêse i bole bedászte politike, kak tiszta, stero szo têj môzsje sztvôrili i szledi drűgi politikuske naszledűvali. Gorposztávlena Národna Líga je ne vodécsa násztava, nego cintor bío, gde je vszáka tozsba i vszáka bôgso bodôcsnoszt cílajôcsa míszel pokopana. Csehszki politikus Benes, té vragícsek europêjszke politike je ládao v nyêj. Inrikálivati je znao, nájmre proti Vôgrom, ali szlêpi je bío, gda szo véksa pítanya naprêprísla. Nê je na pamet vzeo, kaksa môcs sze priprávla vu Nemcsii. Tá neznanoszt i zvísenoszt je razísla po cêloj Europi. Polszki generáliske szo oprêto glászili, ka nyúva vojszka szamo nisterne dnéve potrebűje k naprêidênyi do Berlina. Francúzi szo vörvali Benesi, na Maginot-ovo línio mocsínov, na Polônio i na Mali Antant szo sze zavűpali. Nê szo na pamet vzéli, ka je Mali Antant podérajôcsa hizsa, stera sze száma od szébe vküpszűne, i nê szo sze priprávlali ne edno nôvo bojno. Vu Itálii je znanoszt pa kultura na nájvisisoj sztubi vu 15-oj i 16-oj lêtsztotini sztála, no csi je v tom vrêmeni nyéni politicsen 80 polozsáj prevecs szlab i szmecseni bío, ár je na mále szamosztojno drzsáve bíla raztálana, stere szo sze nesztanoma bojűvale. Te násztaj je do 1871-oga leta drzsao, gda je Uníta (Zdrűzsena) Itália gorposztávlena. Od toga csasza mao sze zácsa razvíjati, ali zmozsnoszt i prestimanye szi szamo pomali zná szpraviti. Drzsáva je neszrecsa v tom, ka je velki tál nyénoga presztora neroden, kamenoga vôgelja, zseleza pa drűgi medín tüdi nema. Ali racsún nyénoga prebivalsztva sze je dönok od leta do leta povéksávao tak, ka je vu szlêdnyi lêtaj 130 dűs bilô po kvadrát kilometri. Z vszôv mocsjov szi je stêla kolônie szpraviti, da bi nyéno vísesnye lüsztvo meszto i zsitka mogôcsnoszt dobilo. Rávno za toga zroka volo sze je V'1915-om leti pridrűzsila k Velkomi Antanti i bojno je napovêdla Nemcsii i Ausztríi, ár sze je vűpala, ka pri mérzvézanyi kolônie dobí. Ali ne je dôbila, nemske kolonie szo Angolje pa Erancúzi szebi zdrzsali. Nezadovolnoszt je lüsztvo proti komunizmusi gnála, szamo Mussôlini-va navdűseno delo je, drzsávo od toga pogübela obarvalo. Pod nyegovim voditelsztvom szo sze násztaji pobôgsali i nyemi fundament dáli na napádanye Abeszínie. Z podzajênyem té velke i z tála rodne zemlé szi je Itália szprávila tiszto kolônio, stero je tak dugo lêt zselêla. Ali nyéni prvêsi zavézmcke szo nyêj to tüdi ne vôscsili, tak szo jo vu nemsko krílo zagnali i posztao je te takzváni Rím-Berlin-náred. Japán sze je vu kulturi, civilizácii i znanoszti krepko pozdigávao od 1854-oga leta mao, gda je europejszkim hajôvom szvoje brôde ôpro. Nyegova indusztria sze je z nevörvanov bisztrôcsov vöosznôvila. Velki varaske szo posztanoli i lüsztvo sze je vu velkoj meri povnosávalo, vu sésztdeszêti lêtaj sze je poduplêralo tak, ka zdaj 200 dűs zsivé na ednom kvadrát kilometri. Rodnica je drzsávo szkôpo obdarüvala. Zemla je brêzsna i z tála nerodna, kamenoga vôgelja, zseleza, olija nema. Japônci szo vu 1914-om leti rávno záto prisztôpili k Velkomi Antanti, ár szo sze vűpali, ka velke kolôníe dobíjo. Ali vkanili szo sze rávno tak kak Taljánje. Záto szo sze tüdi priprávlali na nôvo bojno. Ne szo szkrívali nyúve cíle : nove presztore scséjo podzajéti, Khíno pod szvojo oblászt scséjo szpraviti i vu Ázsii zgornyo vodécso oblászt (hegemonio) scséjo zadobiti, tákso, kakso Anglia vu Europi má. Amerikanszke Zdrűzsene Drzsáve povôli májo dobre, rodne zemlé. Ali nyé presztor je dönok prevecs rêtko naszeljeni. Na kvadrát Kalendár 1943. 6 81 kilometer szamo 16 dűs szpádne. Pétkrát vecs lüsztva bi tam leko zsivelo, kak zdaj zsivé. Zemla vu obilnoszti má vu szebi kameno vôgelje, zselezo, kufer, oli z recsjov vsze, ka indúsztría potrebűje, záto sze je vu prevelkoj meri vöosznôvila i drzsáva je tipicsna indrusztríjszka i kapitaliszticsna drzsáva posztánola. Neszmerno bogásztvo sze je szpravilo tam vküp. Vszáka indúsztría pa za szvoje produkte nove presztore iscse. Tak je ta prevelka, ali rêtko naszeljena drzsáva tüdi zselêla kolônie. I szprávila szi je domá, pa tüdi na zátonaj Tihoga ôceána. Zmozsnoszt, bogásztvo i visisoszt zselejôcsa düsevnoszt premocsni fabrikántov i kapitalisztov je vöosznôvilo stímanye, ka szo oni ti nájkrepsi na cêlom szvêti, tak pravico májo zapovedávati na Tihom ôceáni i na cêlom szvêti. Tá miszel je ji vu bojno zagnála. Ruszia je na presztor gledôcs nájvéksa drzsáya szvêta. I na tom prevelkom presztori vsze jeszte, ka je csloveki drágo : dobra rodna zemla, kameno vôgelje, zselezo i drűge medine, oli vu velkoj obilnoszti. I dönok je prevecs na rêtki naszeljena, komaj 8 dűs szpádne na kvadrát kilometer poprêcsno. Tű bi deszétkrát telko liisztva leko zsivelo. Stero pa zdaj tam zsivé je v kulturi, civilizácii i znanoszti zaosztányeno. Cslovek bi tak míszlo, ka do bolsevicke potom, ka szo prêkvzéli vládo i oblászt, cêlo nyúvo môcs na gorizdignenye nyúvoga prôsznoga lüsztva presztávlali. Ali oni szo nê to vcsínili, nego szo sze grozno priprávlali na nôvo bojno. Velke fabrike szo zgrűntali na zgotávlenye bojnszke skéri, i oborôzsivali szo lüsztvo. Ocsiveszno proti Europi, gde szvoj szisztém scséjo gorposztaviti. Z naprêdánoga sze dá víditi, ka Anglia szvoje ládanye obri szvêta scsé goriobdrzsati i Amerika nyêj v tom pomága z tôv míszeljov, ka, csi nacsi nede slo, ona vzeme prêk ládanye obri szvêta. Francúzi szo sze radüvali obládanyi i nê szo sze priprávlali na nôvo bojno. Itália szi kolônie scsé szpraviti. Japán szi tüdi nove kolônie zselê i vu Ázsii vodécso oblászt scsé zadobiti. Nemci szvoje prvêse kolônie nazájszpraviti i edno nôvo Europo scséjo gorposztaviti, stera de pod nyúvov vodécsov oblásztjov sztála. Ruszi szvoj szisztém na Europo scséjo prisziljávati. Vsza imánya, poszesztva, vérsztva — mála ali velka vsze edno — nê razdelíti, kak doszta lüsztva blôdno míszli, nego za drzsávne scséjo djáti. Nyive, trávnické, 82 gôscse, hizse, fabrike, vsze vsze de drzsávno. Lüdjé nedo nika meli, drzsávi do delali. Vadlüványe tázbriszati i cérkve dojporüsiti scséjo. K koncovi vrzsmo eden krátek pogléd na naso jezerolêtno domovíno. Vogrszki ország je od prví lêtszotin zgrűntanya mao ne vecs meo podzajécse cíle. Krscsansztvo i záhodno kulturo je bráno proti vdérjajôcsim Kúnom, Besenyövom, Tatárom i Törkom. 400 lêt dugo je, szvojo szloboscsino bráno proti Nemcom, Francúzom i Kuszom. Vu prvoj szvêtovnoj bojni je tüdi nê meo podzajécse cíle. Za postenyá i moske dúzsnoszti volo je so v bojno. Gda sze je pa vu tekáji té bojne ruszuska vojszka vövlêjala proti Vogrszkomi országi, té je pa szvoje gránice bráno. Niti eden národ je nê telko krvi zgűbo v toj bojni, kak Vogrszki ország. Gda je naprê trbelo idti, i gde je edno zmenkanye vö trbelo szpunili, tá szo Vôgri bilí posztávleni, ár sze je na nyúvo neposzebicsno vitéztvo mogôcse bilo zavűpati. Po krvávom áldovi sze je pa obprvim zmôtjeno válovje bolsevizmusa vlêjalo vö na nasz, obdrűgim szo pa protívne vojszke obszele nase zemlé. Potom szo pa zmozsni vibérje lagve náklonoszti píjali na nász i velka povôden ogrizávanya je tekla okôli nász, ali nasa batrívnoszt je nê bíla vlomjena, volo szmo nê zgűbili, vu prísesztnoszti i v pravici szmo sze vűpali. Vszáki tühinec je vido, ka je réd hazájposztávleni i ka sze cêli ország vu kulturi, vu indusztríi krepko pozdigáva. Vodécsi angliski, francúski, amerikánszki politikuske szo dosztakrát vöoznanili nyúvo zadovolnoszt obri nasega naprêidênya i nyúvo sajnálivanye obri toga, ka szo országa velko historio prvle nê poznali. Vu drűgo szvêtovno bojno szmo tüdi za postenyá volo slí, kak verni zavéznicke i niksi zrokov nemamo sze zbojati od prísenoszti. Kakoli pride, nas ország je mocsna i sztálna pecsína Szrêdnye Europe i táksi tüdi osztáne. Korát na zlátom sztôci je tüdi korát. Blájzsensztvo je lezsê zapravili, kak szpraviti. Prázen piszker pôcsi, gda ga k ognyi denes. 6* 83 Krônika bojnszki dogotkov 1933. Vu Nemcsii Hitler vzeme v szvoje roké oblászt. 1935. Nemski ország i Vogrszki ország vösztôpi z Národne Lige. 1935. okt. 3. Taljánszka vojszka napáda Abeszínio. 1936. jul. 11. Rím — Berlin náred sze goriposztávi. 1936. jun. Spanyolszka pörgarszka bojna sze zacsne. 1938. márc. 11. Nemska vojszka vu Ausztrio ide i v Stiri dnévaj jo obszéde. 1938. Velka nemirovnoszt vu Csehszkom országi, Runciman angliski politikus pride. 1938. szept. 14. Chamberlin pri Hitleri v Berchtesgaden-i. 1938. szept. 20. Angliski i francuski drzsávnicke vöpovêjo, ka sze Csehszkoga országa gránice morejo premeniti. 1938. szept. 30. Vküppridênye vu Müncheni Hitlera, Mussolini-va, Daladier-va i Chamberlin-a. Nemska vojszka Szudeto-nemsko krajino, Vogrszka vojszka zgornyi tál vogrszke zemlé obszéde. 1939. márc. 15. Nemcsia obszéde Csehszki ország, gori sze posztávi Csehszko patrônustvo. 1939. márc. 16. Vogrszka vojszka obszéde Podkárpátszko zemlo. 1939. márc. 23. Szlovákia sze goriposztávi. 1939. ápr. 7. Taljánszka vojszka obszéde Albánio. 1939. máj. 23. Nemski-taljánszki zavézek. 1939. aug. 21. Nemski-ruszuski zavézek. 1939. szept. 1. Nemska vojszka napáda Polônio. 1939. szept. 3. Anglia i Francúzia bojno oznani Nemcsii. 1939. szept. 19. Nemska vojszka je obszédla cêlo Polônio. 1939. szept. 28. Nemcsia pa Ruszia sze zglíjata na Polônio gledôcs. 1939. okt. 6. Hitler mér porácsa Anglii i Francúzii. 1939. nov. 30. Ruszia napáda Finszki ország. 84 1940. márc. 13. Finszki—Ruszuski mér. 1940. ápr. 9. Nemcsia obszéde Dánio i napáda Norvégio. 1940. máj. 3. Angolje i Francúzi tam nyájo Norvégio. 1940. máj. 10. Záhodna bojna sze zacsne. 1940. máj. 14. Hollandia dolidene rozsjé. 1940. máj. 28. Belgium dolidene rozsjé. 1940. jun. 4. Angliska vojszka pri Dünkircheni vujde. 1940. jun. 10. Taljánje bojno oznanijo Anglii i Francúzii. 1940. jun. 14. Nemska vojszka vu Párisi. 1940. jun. 21. Premir vu Compiègne-i. 1940. jul. 12. Pétain vzeme prêk oblászt v Francúzii. 1940. júl. 19. Hitler znôva mér porácsa. 1940. aug. 30. Vogrszki ország v Becsi oblászt dobí eden tál Erdéla obszeszti. 1940. Szept. 4. V Rumánii Antonescu vzeme prêk vládo. 1940. szept. 27. Nemski—Japonszki—Taljanszki trôji zavézek. 1940. nov. 20. Vogrszki ország sze pridrűzsi k trôjemi zavézki. 1940. dec. 12. Vogrszki ország i Jugoszlávia podpíseta priátesztva zavézek. 1941. márc. 25. Cincár-Markovics v Becs potűje na podpíszanya Zavézka med Nemcsiov i Jugoszláviov. 1941. márc. 27. Belgrádszki pucs. 1941. ápr. 3. Teleki Pál sze oszmrti. 1941. ápr. 6. Belgráda bombardéranye. 1941. ápr. 12. Vogrszka vojszka zacsne zaszedbo Bácske. 1941. ápr. 16. Vogrszka vojszka obszéde naso krajino. 1941. ápr. 17. Jugoszlávszka vojszka dolidene rozsjé. 1941. ápr. 30. Grcski ország sze k Nemcsii pridrűzsi. 1941. jun. 22. Nemcsia bojno zacsne proti Ruszii. 1941. jun. 27. Vogrszki ország i Ruszia v bojni. 1941. dec. 8. Japán bojno oznani Anglii. 1941. dec. 11. Japán bojno oznani Zdrűzseni Drzsávam. 1941. dec. 23. Hongkong v japonszki rokáj. 1942. febr. 11. Singapur v japonszki rokáj. 1942. márc. 6. Jáva v japonszki rokáj. 1942. jul. 2. Szebasztopol szpádne. 1942. jul. 7. Voronyezs., jul. 8. Kurszk szpádne. 85 1942. jul. 11. Nemci Don doszégnejo. 1942. jul. 18. Vorosilovgrád szpádne. 1942. jul. 24. Rasztov szpádne. 1942. aug. 7. Maikop v nemski rokáj. 1942. aug. 27. Zacsne sze napád na Sztalingrád. 1942. nov. Velka angliska ofenzíva v Szevernoj Afriki. 1942. nov. 17. Zdrűzsene Drzsáve v Szevernoj Afriki. Hváli, ka je hválno, lűbi tô szpodobno. Kí rad graja drűge, csiní neszpodobno. Nega tű angela, falinge vszí mámo; Priétni bôdemo, csi sônati známo; Falinge ti drűgi na dobro obrnés, Csi mêszto grajanya szam szebé povrnés. Lepsa dobra jákoszt, kak nájlepse líce, I lepsa csisztôcsa, kak cifre halíce. Csi tebi tva szrecsa vszigdár nenagája, Szpoznaj, kaj i z szrecse vcsászi kvár prihája. Na tiszto drêvo sze löcsa kaménye, stero dober szád vgája. Csi sze ogíbati nescses te jálnoszti, Szramoto szi szprávlas, rédis pôt zsaloszti.*) *) Ete, na rázlocsni mesztaj vöpostampane môdre miszli i prilicsno recsí szo z Augusztich Imré-a, Barla Mihály-a, Kardos János-a, Kossits Jőzsef-a kníg vövzéte, 86 KAK SZE TRBÉ ZSENITI ? Po lôgi lêcse, Po sztebli szêcse Edna zsúta zsunica. Ledrajlalolala ! Edna zsúta zsunica. Po lôgi blodi Za zsunov hodi Eden mládi mladénec. Ledrajlolala ! Eden mládi mladénec. »Ne sztrêlaj na mé, Ne bêszi mené, Pa ti nika prav povêm. Ledrajlolala ! Pa ti nika prav povêm. Jasz bom te vcsíla, Nem te noríla, Kak sze zseli zseniti. Ledrajlolala ! Kak sze zseli zseniti. Ne jemli szi tí, Csi cseden szi tí, Edno túzsno dovico. Ledrajlolala ! Edno túzsno dovico. Ár túzsna dova, Kak számna szova, Ti je púna krêganya. Ledrajlolala ! Ti je puna krêganya. Tí szi li vzemi Zvézsi szi k szebi Edno dobro devojko. Ledrajlolala ! Edno dobro devojko. Ár tá devojka, Kak golôb krotka, Ti je puna veszeljá. Ledrajlolala ! Ti je puna veszeljá. Po lôgi szkácse, Dáva tanácse Edna zsúta zsunica. Ledrajlolala! Edna zsúta sunica. 87 M á l e s p a j s z n e zgodbe. Vöprebráne z Amerilcánszki Szlovencov Glász-a. — Kelko palinke szpijéte dnêvno? — Káksi deszét, petnájszet kúpic. — Vi neszrecsen cslovek, ne bojíte sze, ka vász to na nikoj szprávi? — No ne. Vê mi pa vszigdár drűgi placsűjejo. Jancseka píta skolnik: — Znás tí Jancsek, z koj szo pili lüdjé, gda szo escse ne meli kupice? — Z glazsa, — právi Jancsek. Vu ednoj tôzsbi szta sze fiskális pa te, kak vrácsni expert nazôcsi-bodôcsi doktor stükala : — Doktorje dosztakrát zablôdijo — právi fiskális. — Da pa fiskáliske tüdi vecskrát zablôdijo — je odgôvoro doktor. — Szamo ka doktorov zblôda nyúvoga áldova pod zemlo potégne — právi fiskális. — Fiskálisa zblôda pa áldova obri zemlé na gôge potégne. Skolnik od krádnenya gucsí vu ednoj vesznícskoj sôli. Med têm na pamet vzeme, ka Môric ne poszlűsa ta. — Hej, Môric, povêj mi, ka szam jasz, csi z tvoje zsebke vovzemem 100 dollárov? — No, goszpon skolnik, csi szte ví mogocsi to vcsiniti, tê szte ví eden velki comperngák ! Zsenszka, z velkim jávkanyom bezsí k môzsì i nyemi právi: — Jaj, jaj!... Neszrecsno dête... — Ka, ka sze zgôdilo? — píta môzs. — Jaj, jaj, Stevek je edno gombosnico pôzsro ! — I za toga volo rédis tákso velko lármo? Eto más edno drűgo gombosnico meszto tíszte. 88 Barbêr je ednoga cigána z ednov zbozsnov brítvov brío tak, ka szo cigáni szkuze tekle z ôcs od velke bolezni. Med têm pa pri szôszedi mocsno zacsne cvíliti edna szvinya. — Jaj, ká je to? — sze zoszága cigán. — Nika, szamo szvinyo kolejo pri szôszedi — pomirí cigána barbêr. — Ájjáj, ták szám miszlo zse, ka to szvinyo tüdi bríjejo. Máli Jancsek pri vecsérji trôbi : — Nescsem zsupe jeszti, ráj bi cuker jo. Mati ga szigurna nadigáva : — Mores jeszti malo zsupe, mores bôgati tvojo mamo. Ocsa na to etak právi materi: — Tí Zsenszka tak szigurna je nê szlobodno zapovedávati deteti. Neszmis ga prisziljávati, csi ednôk nescse jeszti zsupe. — Te pa vecs nemo nyemi nika právla. Csi tí bole znás, kak trbe z detetom djáti, te ga tí osznávlaj — je právla Zsenszka razburkano môzsi. Zdaj je te ocsa vzeo naprê máloga Jancseka: — No, Jancsek, boj vrli i pojêj to fáinszko govénszko zsupo. Ali csi me nebos bôgao, tak te plűsznem za vűja, ka bos zvêzde vído. — Kak te je prijéla gori zsena nicô, gda szi z krcsmé domô priso ? — Niti ne gúcsi od toga. Nezgovorno je lcszkátala i vu csemeráj szi je vlaszé szkűbla. — No, té szi tí escse szrecsen bío. Moja zsena je pa nê doszta loszkátala i meszto szvoji je moje vlaszé Szkoron vsze vöposzkűbla. Lord novine csté, gda notri pribezsí nyegov inas z etim glászom ? — Milosztíven goszpôd, proszim, milosztívna nyúva goszpá mérajo ! — Tak ? — odgovorí lord mirovno. — Idte, pa jo pítajte, ka je nyéno sziêdnje zselêmje. 89 Kohnojca je szlobod vzéla od szvojega mozsá i odpotüvala jo na pogléd szvoje rodbine. Za edno vöro je Kohn zacsűjo, ka sze je pod cúgom pôdro eden môszt i vszi pôtnicke szo zsitek zgűbili vu velkoj neszrecsi. Kohn je goripoíszkao szvoje pajdáse v ednoj krcsmêj. Vszí szo sze nájbôgse csűtili i veszelili, gda sze ednôk odpréjo dveri i notrisztôpi Kohnojca. — Ka to pomêni, — je jeklao Kohn — te szi pa tí zsíva osztála? — Tak je, velko szrecso szam mela, ka szam zaműdila zseleznico. — Vídis Rebeka, — pravi Kohn popárjeno — kelkokrát szam ti pravo, ka sze ne oblekávaj tak dugo, ár zamüdís zseleznico. Escse vu indasnyem dobrom szvêti sze je zgôdilo pri oszemdeszét-trétjem közöskom regimenti, ka je káplár abrichto regrute, sterim je nikak ne slo vu plavo, ka pomêni rechtsum pa linksum. Ednôk je csemeren grátao te káplár i eto je pravo : — Ví bedászti bundaske, rekcum je glí tô, kak linkcum, szamo ka naôpak. Obsztaráni trzsec etak pravi szvojemi színi: — — Znás, színko, zse szam sztári i trűden grátao, trstvo prêk dam tebi, jasz mo pa pocsívo. — No, ocsa vê szte pa escse mocsni pa Zdravi. Nikelko lêt escse leko delate, potom va pa obádvá pocsívala. Edna goszpá je krscsák küpüvat sla. Szlűsbenica jo je szprevájala vu baoto i etak jo pohválila, gda je goszpá gorprobala prvi krscsák : — Prevecs sze vam, sika, ino tak sztojí, kak csi bi ga na vaso glavô zlejáli. Goszpá sze poglejűje v gledali i píta szlűsbenico: — Zaisztino sze mi tak trno sika ete krscsák? — Nezgovorno sze vam sika, goszpá. Csi bi niksega drügoga gvanta nebi oblekli na szébe, szamo ete krscsák, te bi vász tüdi vszaksi, mocsno glédao na vilici . . . 90 Ednoga kmeta kocsis je drva pelao domô, ali v ednoj blatnoj vilici szo kôla véznola. Na to je kocsis csemeren grátao i zacsno je preklínyati szvoje konye: — Hej, da bi vszí tiszti hűdi vragôvje odneszli váj z têmi sajtravami tacami, te pa nete vlekli kôla domô szvojemi preklétomi, maflasztonii vérti ? ! Csűje tô eden policáj i etak opomína toga preklínajôcsega kocsisa : — Boj tjú vcsaszi, tvojem Poncius Pilátusi, da bi bár grum zdaj na ednôk v tébe vdaro z tvojimi konyami i z vértom vréd, te pa nevês, ka sze ne sika preklinyati? Môzs : Vüpas tí meni to praviti, ka szam jasz píjen bío nicô, gda szam domô priso? Kak míszlis tí tô? Zsena : Te szi pa véndar v trêznoszti premetávao v hízsi, ka szi escse szto prevrgao, tí bosnyák tí ! Môzs : Z trêznim cslovekom sze tákse tüdi zgodí. Zsena : I to tüdi zátajís, ka szi me küsűvao, tí na gôge valon ti ! Môzs : Pfuj, no té szam dönok píjen mogo bidti, kak edna szvinya ! — Stevan szôszid! Stevan szôszid ! Eden rôpar je rávno zdaj plêzo notri na zádnye okno privasz. — Hm, té neszrecsen cslovek. Vê nigdár nepozábi tiszto, ka on zdaj od moje zsené dobí. Ona szi gvüsno tak míszli, ka szam jasz príso tak keszno domô. Birôv : Szte Ví omôzsena zsenszka, ali dovica? Zsenszka : Dovica szam. Birôv : Kak dugo szte dovica? Zsenszka: Stiri lêta. Birôv : Máte deco? Zsenszka : Edno dvê leti sztaro csérko. Birôv : To ne razmim. Gda je mrô Vas môzs? Zsenszka : Pred stirami lêtami. Birôv : To sze nemre prerazmiti. Zsenszka : Ka sze nemre prerazmiti, goszpon birôv? Vê je pa moj môzs mrô, ne jasz. 91 — Tebi szamo roglôvje falíjo, ovak bi popolen szomár bío. — Vê pa szomár nema roglôv. — Te je pa vrédi. Popolen szomár szi. — Znáte ví to, ka je vláda prepovedla vödávanye tiszti novin, stere szo kritizêrale ravnanye? — To je nika nê, jasz pa escse i to znam, ka vszáko piszmo, stero z tühinszkoga pride, gori odpréjo. — Je to isztina? I Zakaj delajo to? — Záto, ka ovak nebi je mogli precsteti. Eden varaski cslovek je v edno vész potüvao, gde je nikse delo meo. Vu krcsmêj szi je vzeo szálas. Prvle kak bi szpát so, je eden veker proszo od krcsmarice. — Prinasz je tákse nê potrêbno, — právi nyemi Zsenszka. — Mí mámo dobroga kokôta i tiszti vász Vgojdno gvüsno gorizbüdí. — Tak tüdi dobro, — odgovorí várasánec — té ga pa goripotégnite i zglíjajte ga na trífertále sészt. Dvá svércara szta sze vu lcrávjo bozso potégnola, eden vu prêdnyem, drűgi pa vu zádnyem táli, szredíno szta pa napunila z vszeféle blágom i tak szta sztápala profi gránici, kak csi bi sze krava pászla na trávniki. Kak ideta lepô pomali vu etoj krávjoj formi, te zádnyi na ednôk krícsati zacsne: — Hej, pajdás, bêzsiva zdaj ! — Ka za nevole jeszte? Véndar granicsára vídis ? — Nê granicsára, nego eden velki bík bezsí za nama. — Kelko kosta edna kila têj kolbászov — píta edna zsenszka hentesa. — 2 pengő 80 fillêrov, — odgovorí hentes. — Kak je to? Vê pa etom prêk te ov hentes rávno tákse kolbásze za 2 pengő 40 fillêrov odáva? — Zakaj pa ne idete tá i ne kűpite tam? — Záto, ka zdaj ji nema. — Hja, tak ! Gda ji jasz nemam, té je za | pengő pa 20 fillêrov odávam. 92 Trpécsi lüdje NA SZTOUJEZERO ÁLDÜJEJO PO SZVEJTI VECS KAK 35 LEJT OBSZTOJÉCSI INO V VSZEM SZLÜCSÁJI POMÁGAJUCSI PRAVI Diana-sósborszesz steri zvönrédno szredsztvo prouti bolecsinaj, z szvojov csinkovitosztojov je nájbogse domácse vrásztvo. Nncajo ga v razlocsiti szlücsájaj, moski zsenszke i deca, mládi i sztári, kak branilno i moucs dávajoucso szredsztvo, za vtihsanye bolecsin, odzűvna za maszejranye, odznoutra na cukri pár kaplic, ali edno malo kávinszko zslico. Pred ali za tezskim delom tejlo jáko ofrisa. Pri krcsaj ali gorbufkanyi v zselodci vasz pomirí. Onemogloszt, trüdnoszt, noug-, hrbta- i krizsbolecísíne Diana-sósborszesz z masejranyom v pár mìnutaj odprávi bolecsíne, ár vecs krvnoszti naprávi, na bolécsom táli tejla. V velkoj vrocsíni hladí in goriofrisa. Pri raszhladjenoszti, z garganizeranyom deszimficera i ogvüsa, ka hitrej ozdrávi. Pri bolejnyi zobá denimo v Diana-sósborszesz namocseno vato ali namazsimo bolécse meszou okolik zobá, tak bolecsíne hitro vtisajo. Tiszti, kí doszta peski hodijo ali szfalijo, i nogé ne zdrzsíjo tou, nedo losűtili bolecsíné csi dnévno zmaszerajo z Dianasósborszeszom. Vecs kak 35 lejt, odkec mao Dianasósborszesz poznajo, ga lűbijo i postüjejo, doszta-doszta milion glazsonv szo zse ponücali nej szamo na Vogrszkom, nego po oejlom szvejti i na sztomjezér betezsnikov áldüje gorinájditela. Diana-sósborszesz sze povszédik dobí! (V apoteki drogériji, pa tüdi nájménsi baotaj.) Csi sze gdlér nemre dobiti (na példo na vészi), ta po posti v paketi po povzétji franko poslemo 8 probaglazise, 4 mále, 2 szrejdnyiva ali 1 velki glazis: Diana iparí és Kereshedelml Rt. Budapest, XIV., Angol-utca 17—19. 93 iUsimió&tbjtm.' MON CAPRICE HOLLYWOOO Museuhftm. F A V O R I T A H E R C U I E S, S T B. C U H I F I X, K N I C K Y, S T B. K E S Z T Y O, S Z A L A G, ZSINÓR GRÁNER TESTVÉREK H A R I S NYA KULONLEGESSÉGEINK FEHÉRNÉMŰ KULONLEGESSÉGEINK A S T R A L * GARANTOS ALASKA FÉRFI-, NOI- ES GYERMEK IRIKÖSEIYEM B O L Y H O Z O T T K-1 V I T E L B E N IS CSÁKTORNYA Mintcterem - IV Bécti-u. 1 félem. KING KÖTSZÖVÖGYÁR T E S Z L E R Á K O S Zseleznina * Alfa Dampfari i Separatori Polodelszki masini, bicikli * Radioaparati na 6 mêszecsno garancijo * V velki zbéri! Pri NEMECZ JAN 0 SI MURASZOMBAT (PÔLEG LUTERANSZKE CÉRKVE) T E L E F 0 N : 88. Gangel Károly R U M- É S LIKŐRGYÁRA Valódi gyümölcspálinkák a legjobb minőségben és legolcsóbb árban Szombathely, Faludi Ferenc-u. 30 Telefonszám: 896 95 MURASZOMBATI TAKARÉKPÉNZTÁR (SZTARA GASZA) MURASZOMBAT 425505. — ATHENAEUM, BUDAPEST. FELELŐS: KÁRPÁTI ANTAL IGAZGATŐ Nájvéksa i nájsztarejsa, banka szobocskoga járása * Notrivzeme pejneze na knige i tekoucsi racsun na dober interes. * Vöposzajüvle pejneze na grünt i na kezese ♦ Nájfalejse oprálva vsze gaszinszke poszle Hunnia indusztrijsizko i trstvinszko drüstvo Prvle: Vajda E, Hladínica i fabrika konzerva CSÁKTORYA Küpűje zsivázen, divjácsino, ribe, belice v vszákoj vnozsini i za náj visiso dnévno cêno Telefon: 60 * Telegrama átresz: hUnnia