Poštnina plačana v gotovini. Márkisevci, 1922. deczember 24. Lejtnik 1. numera 10. Szhája vszáko nedelo. Naprej placsilo do nouvog"a leta: Domá 1 Din. 47. V zvünsztvo Din. 68. VgAmeriko Din. 75. lnserati za □ cn. 1 D. Pri vecskrát popüszt. Vérsztveni, politicsni 1 AflNA kulturni tjédnik. Reditelsztvo i opráv-nistvo v Márkisevci posta M. Sobota. Cejna za edno numero: na 4 sztráni Din. I-— na 6 sztráni Din. 1-50 Rokopiszi sze ne vrnéjo. Vekivecsen mir! Znouva brnijo zvonouvje, znouva csű-jemo nyi mili glász z-vszákoga törma i znouva szveti kolede uárod cslovecsansztva po cejloj ženili. Ali kaksi szo denésnyi koledni szvétki! Teski szo bili, britko ou-morno preteski — vu szvetovnom boji oni, ali te nasz je escse ozsivávalo vűpanye — z-punim troustom szmo csakali on dén, vu sterom sze vsze rozsjé szpolámle, vsze krvávi gvant sze v-ogen vrzse, csi potom vnougom krvi prelejávanyi angel Bozsi„ na zemli mir" bode glászo. Zadoubili szmo te zselen mir; vu miri szvetimo pá szvétke koledne; ali tej szo rávno tak britki i tezski, kaksi szo bili vu bojni. Vszigdár bole i bole je teskejsa vez-dásnyega pokolejnya zsítka sztáva. Neza-dovolnoszt sze vszepovszédik, od dnéva do dnéva povéksáva, nemirlívoszt pocejlom szvejti podigáva. Vu ti obiadni országaj drzsánye neszmerni seregov vojszké, tak da bi je kaj sztrahsüvalo . . . vszáki ország oklajeni z-velikim dugom, rávno tak, da bi szamí radi tak rédili . . . vsze vré, vsze je nemirovno; tak da bi na ognyeniki sztáli; aevoul, mantre; kmica nasz opasűje szkúz mourja kmicsna néba, nasz pokriva. Ni „zvéza narodov", ni niksi „Národni Tanács", nej „Ti delajoucsi mednárod-noszt", (internationáléja) nej uikse doubi pacifizmus, ali imperializmus, nej oborozsá-vanye, ali odorozsávanye, vsza, vsza tá nemrgjo prineszti i pripelati národe i liid-sztvo k-právomi prerazmejnyi, k-lübézni i l(-zselnomi miri. I rávno záto, sze vszigdár bole i bole csűje glász i zdűhávanye z-obtezseni szrdc, nasi: gda má prídti na zemlou te oszlobo-ditel, steri povej tiin níkiin i narodov vno-zsíni: doj dénte rozsjé, ár kí z-rozsjom zacsne, od nyega sze pogübí; steri apostol [posztáne te zvelicsitelne líibéznoszti; na j koga rejcs obnejmi ta neszrecsna nevos-ícsénoszt, steri zapovej doj djáti zadomes-jcsávanya gnüszno rozsjé, moliti navcsí sze :j|za onoga, kí ga pregánya i Bözsi blagoszlov prosziti na onoga, kí ga preklinya! Ne pítajmo gda má prídti té veliki Joszloboditel. Zse je prisao on; prisao je zse blíízi pred dvej jezero lejtmi na zemlou, — vu ete: grejha, dühovne krnice, szkúz i szinrti pun kmicsen dóul; prisao je, da bi bio pouti kazács, poszvejt, szvetloszt i zsítek nas. Prisa je z-nebeszkim dárom 'szvojimí prineszao je, stero je nam to náj-dragse eti nazemli: to lübézen. Tá lübézen je Bozsa právda; ona je cejle natúré csüdna vküpglasznoszt; Ona drzsí szvejt vu ednákoj meri; tá navdüsi i rtapuni szrdcá i dűse z-nebeszkov díkov; tá ponüdí lübeznívo mater osztávlenim szirouticam; ona nahráni te lacsne, oblecsé te náge, obrambo ponüdí tomi nedúzsno pregányanorni vandrari vu püsztsávi. Ona jprineszé mir i pokoj tá, gde nemirovnoszt pregányanye vdérja. Gviisno ka je li tam práva zadovol-noszt, blájzsensztvo, právi zsítek, gde lübézen má sztan szvoj! Ete nájvísisi dár prinása na zemlou nesztanoma, té zvelicsi-tel vu szvojem szvétom vcsenyej i veri. Vzemmo i vcsimo sze tak od nyega té blájzseni návuk, tou — vsza trplivo znása- | joucso i nigdár nezmenkajoucso lübézen, da bode eta zetnla blájzsensztva domovina. Zdrüzsimo sze tak pod Krisztusa zász-tavo i neszmo lübéznoszt i mir tá, gde escse vdérja odürno protivinosztvo, naj sze nyegovo králevsztvo po cejla szvejti tá razpreszté. Teda bode „vekivecsen mir", po cejloj zemli! Tak nebodo koledi vecs szamo lejpo zdejnye, nego isztina i pravica! Örök béke! Újból szólnak a harangok, egyik toronytól a másikig és újból karácsoyi ünnepet ünnepel az egész föld. De milyen ez a mai karácsony ! Súlyosak voltak — keservesen komolyak és keservesen nehezek — a világháborús karácsonyok, de akkor éltetett bennünket a reménység — remény-lettük annak a napnak elközelgését, amidőn minden fegyvert összetörnek s a véres ruházatokat elégetik, ha Isten angyala „a földön bégességet" hirdet háború utáni békességet. És megértük a békét; békebeli karácsonyokat ünnepelünk; de ezek is majdnem olyan keserűek, mint a háborús karácsonyok voltak. Mindinkább súlyosbodik a mai nemzedék életsorsa, nehezedik a mai emberiség vállán a teher iga. Az elégedetlenség mindenütt napról napra nayobbodik, a béketlenség az egész világon fokozódik. Az összes győztes államoknál nagy hadseregek, mintha félnének . . . minden állam telve adóssággal, mintha célzatosan csinálnák, minden forr, nyugtalankodik; tűzhányó felett vagyunk, nyomorúság sötétsége vesz körül bennünket, könnyek csillagtalan éjszakái borultak reánk. Semmiféle „Népszövetség", semmiféle „Néptanács", „A dolgozó nép internacio-nálja", semmiféle pacifizmus és imperializmus, semiféle fegvverkezés és leszerelés nem tudja létrehozni a népek, nemzetek megértését, szeretetét és békéjét. Azért mind fájóbban és általánosabban fakadoz fel lelküukből a kiáltás és sóhaj mikor jő el a szabadító erre a földre, aki megmeri és megfogja mondani az egyesnek és az embererek összeségének: tegyétek I hüvelybe a kardot, mert aki fegyvert ragad, fegyver által vész el; aki apostola lesz annak az üdvözítő szeretetnek, mely elnémítja az irigységet, letéteti a fegyvert a boszuló'val, imádkozni tud azért aki üldöz, Isten áldását kéri arra, aki átkoz ! De ne kérdezzük, mikor jő el ez a | szabadító, ez a nagy ember. Már eljött; eljött közel két ezred éve ennek előtte a földre, a bűnnek, sötétségnek, könnynek, halálnak eme siralomvölgyébe, hogy legyen út világosság és élet nekünk. Eljött égnek ajándékával; elhozta azt, ami legdrágább e földön: a szeretetet. Ez a szeretet a világ törvénye, ez teremtette meg a világmindenségnek csudás öszhangját, ez tartja egyensúlyban a világtesteket, ez teremt ihletet a művész lelkében, ez ad anyát az árvának, kenyeret az éhezőnek, hajlékot a bujdosónak. Ez teremt békét ott, ahol békételenség dúlt. Bizony, csak ott a boldogság, ott az igaz élet, ahol a szeretet üt tanyát! Ezt a legfőbb dolgof szállítja földünkre szüntelen az Üdvözítő a maga vallásában. Tanuljuk meg tőle ezt a világboldogító tudományt, a mindeneket törő és soha el nem fogyó szeretet, hogy legyen ez a föld boldogok hazájává. Krisztus zászlaja alá sorakozzunk, szeretetet, békét vigyünk oda, hol még tombol a gyűlölet, hogy az, ő országa az egész világot meghódítsa. És akkor lesz „béke örök béke e földön". Karácsony nem lesz akkor többé talán csak szép álom, hanem valóság és igazság. Politika je prebítkapítanye. Nepreminé dén, ka bi tü a!i tam .sze nej csülo nevoulivanye, naimre v málokmetskom i mesterszkom sztáni: „Vecs delam, obdelávam i pouvam kak ocsáki i dönok menye mam, dönok nemrém nikak naprej prídti". Té sztan nema takre-koucs niednoga csloveka, steri bi z szvojim sorsom zadovolen bio, steri bi nej szküszo i sze sztarao od toga, ka od leta do leta ménsi dohotek má i vecs vödávanya, vecs dácse. Ka zakaj i odkécz szhája tou, tou neiscse, ár ali nevej, ali nescse iszkati vretino, zroka, ka bi szi prouti tomi vrásztvo ketnlezsej najsao, bodoucsnoszt szvojega sztána ogvüsao i bívoszt obvarvao od zanícsenya. Gda málivért vsze prilike v rokaj má, ka bi szi v-tom lehko zmogao, záto je — pomojem — nyega sztarnnye nej szpametno, nej pravicsno. Touzsi, sztara sze szamo tiszti lehko i szlobodno, steri je szvojoj dúzsnoszti zadoszta vcsino, za szvojga sztána dosztojnoszti delo dobro odpravo i dönok nyerni bozsno pride trüdavnoszti koncsétek. Ali je málikmet i mester vcsino vsze tou ? Nej I Poprejcsno málikmetov vecsina nevej, ali nescse zarazmetí i tüdi steri zarazmi, sze nebriga z tisztov isztinov, ka dneszdén je zsé politika cslovecsi krűh. Zobsztom szmo gori z ourali od ocsákov na nász osztányene prejloge, pašnike i rekítje; zoubsztom obdelávamo nyíva i trávnike dén za dnévom gyakse i bougse ; zoubsztom po-mágamo prineszti v zemlou vecs i vecs zséra-vrejdnoszti, ka naj vszigdár z véksimí, z zsmet-nejsimi i z modernejšimi prilikami véksi pouv pridelamo i doszégnemo, csi i tak doszégnyeni véksi pouv z bozsnimi, na kmeta rovás v politike compernickühnyi brez kmeta vküper szkühanimi zákonmi vsze tou nadrouvno odnász vkraj pobe-réjo. Zobsztom szi podkrmim bougso i debelejšo brevé za odajo, csi z bozsnov politikov prine-senov carínov drzsáva zágrábi doj te véksi haszek; zobsztom pripouvam vecsi gyakso pšenico, csi jo nepüsztíjo z-bozsnov potitikov, z szebicsni cilov ti vládajoucsi v zvünszke országé záto, náj oni falej dobijo i falej zsivéjo. Zoubsztom nam je vecs-pouvanye, csi prepüsztímo naso moucs v rouke drügim, nej da bi szi delali zákone, kak vecsina, szarni, nego glédamo z vkiipdjánimi rokámi ne-prijátele kmetski interessov, ka nam delajo zákone za vékso porcijo i za carino vövozníne, da naj szamo mi gecsímo i oni sze pa naj szmejéjo z bougsov plácsov. Mi lehko hodimo cotavi i od noucsdnévnoga dela vküpszpotrejti, touzsimo sze eden drügomi, lak da bi eden nej tou nevolo meo, kak te drűgi. Falinga sze pa more tam iszkati, ka na priliko v Jugoszlávii je kmétskoga prebiválsztva szedemdeszétoszem procentov i dönok tá vno-zsina nevej, nescse vküperprijéti, ka bi szvojega sztána sors szárnaravnala, ka bi kak vecsina vodila v politiki pozványe szvojega sztána i tak tüdi v drzsávnom vértüvanyi, nego sze dá pelati kak szlepec od drűgi, od tiszti ki szo vecs, ali menye nasi szlüzsbeníki, vzdrzsevlénci kmeta, bojdiszi on szlüzsbeník, pop ali fiskális. »Sto po drűgi nogáj hodi, je plantavi«, právi prílícsna rejcs, záto je i tüdi kmet plantavi, sztaranyapun ár po drügom ravnanyi hodi, dela, od drügoga sze dá za nousz pelati, za szvoje pejneze je drügomi nore i tak drűgi vzemejo doj znojnatnoga pridelka dobícsek. Záto je sztaranye i nevoulivanye med lüdmí i dokécs tou neprevídimo, dokécc szi od drűgi i ménsi sztánov nevzememo példo, steri z szvojim mocsnim vküperdrzsányem, z organizácijov doszta doszégnejo, tecsász sze tüdi sztarati neszmejmo. Kelko bi lehko mí doszégnoli z nasov vecsinov je neprerecslívo, csi bi sze zdrüzsili pod nasov kmétskov zelénov zásztavov v eden tábor. Szamo vküpdrzsánye, vküprnzmejnye i nemre bidti isztina, ka bi doszta lüdi nej lezsej zdignolo edno zsmécsavo, kak pa malo lüdi. Ali da csiniti trbej, da nam je nej naprejvalón glédati sztanyé szejanya, ali od podküpleni neprijátelov i od sze-bicsni námenov zaszlepleni zapelávcov sze vdrügi, nam protiven tábor dati gnati, ár páverszki cil je szamo eden i tou, je — za szvoje pejneze naj páver szvoj sors szain ravna. A politika — létkérdés. Nem múlik el nap, hogy hol itt, hol ott nem volna hallható a panasz, különösen a kisgazda és kisiparos körökben : »Többet dolgozok, müvelek és termelek, mint apám, mégis kevesebbem van és mégsem tudok semmivel sem előbbre jutni«. Nincs tán egy embere sem eme osztálynak, a ki sorsával megvolna elégedve, ki nem tapasztalná azt s nem panaszkodna arról, hogy évről-évre kevesebb a jövedelme, több a kiadása, több az adója. Hogy miért és honnan ered ez, azt nem kutatja, mert vagy nem tudja, vagy nem akarja keresni az okot, hogy ellene az orvosságot annál könnyebben megtalálhassa, jövőjét megmentse a végpusztulástól s létét biztosítsa. A midőn minden alkalma megvan a kisgazdának, hogy ezen segítsenek, szerintem a panasz helytelen. Panaszkodni csak annak szabad, a ki kötelességének eleget téve, dolgát jól végezte létének érdekében, mégis balul üt ki a dolog vége. S vájjon eddig megtették-e ezt a kisgazdáink? Nem! . Általában a kisgazdák nagy száma nem tudja, vagy nem akarja megérteni s a melyik megérti is, nem törődik avval az igazsággal, hogy ma a politika az ember kenyérkérdése. Hiába szántottuk fel ősapáinktól ránkmaradt s termővé tett lápjainkat, ugarainkat, hiába műveljük naprólnapra szebben és jobban szántóinkat, rétjeinket, 1 hiába segítünk földjeinkbe mindig jobb és több tápértéket hozni, hogy mindig több, nehezebb és modernebb megmunkálással többtermelést érjünk el, ha az igy elért termés többletet a rossz, a gazda rovására, a politika boszorkány konyhájában a gazda részvéte nélkül összefözött törvényekkel azt apránként elszedik tőlünk. Hiába hizlalok jobb és nehezebb sertést, ha kiviteli vámjaival az állam fölözi le a hasznot, hiába a szép tiszta buza, ha politikai ellenszenvből nem engedik külföldre, s azt kamrámban kell tartanom, vagy oicsón eladni itthon, mert »éheznek« a jól megfizetett tisztviselők s a gazdag kereskedők. Hiába az elért jövedelemtöbblet, ha a gazda ellenségei csinálják az adótörvényt és állapítanak meg maguknak fizetéseket, mely mind a mi zsebünkből megy, de mégis nekünk kell járnunk rongyos ruhában, lyukas cipővel s anyagi gondoktól meggörnyedt testtel, egymásnak panaszkodva, mintha a másiknak nem ugyanaz fájna, mint nekem. A baj tehát ott keresendő, hogy például Jugoszlávia lakóinak hetvennyolc percentje földműveléssel foglalkozik, mégis ez a tömeg nem tud, nem akar összefogni, hogy saját sorsát ő maga igazgassa, hogy mint többség vigyen szerepet a politikában s igy a nemzeti gazdálkodásban, hanem mint a vak vezetteti magát azoktól, akik mind közvetve vagy közvetlenül alkalmazottai, eltartottjai a gazdának, az adófizetőnek, legyen az hivatalnok, pap, vagy fiskális. A ki más lábán jár, az megsántul, mondja a közmondás, tehát a kisgazda is azért sánta, panasszaltelt, mert más lábán jár, mástól vezetteti sorsát, más fölözi le verejtékes munkájának hasznát, mástól vezetteti magát orron, a saját pénzéért másnak a bolondja. Legyünk egyszer már belátóak, vegyünk példát másoktól, a kik kevesebben vannak mint mi és mégis el tudnak érni sokat erős szer- • vezettségükkel, hát mit tudnánk elérni mi, mikor az összeségnek több mint háromnegyedét alkotjuk, ha a zöld zászló alá szervezkedünk egy fegyelmezett párttá ? A gazda — kisiparos nyomor megszűnne, panasz elmúlna, adó kisebb lenne, az általános megelégedettség gyökeret verne. Csak összetartás, egyetértés, s az nem igaz, hogy sok ember nem emelne könnyebben egy nehéz súlyt, mint kevés. De mikor cselekedni kell, ne legyen fontosabb megnézni a vetésnövését, vagy a lepénzelt ellenségtől, érdekhajhászótól más táborba vezettetni magát, mert parasztérdek csak egy lehet — az, hogy saját pénzéért, sorsát maga igazgassa! GLABZI — HÍREK. Blájzsene koledne szvétke zselej vszém szvojim naprejplacsnikom i cstitelom. LÁSZTNIK »MORSZKE KRAJINE«. Sto podpéra „Mőrszko Krajino" z naprej-placsilom, podpéra i tüdi szam szebé. Naprejplacsila cejna: na leto, V., J/4 ' m-V SHS drzsávi: Din. 47-— 24-— 12" 4"— V-zvönejsnyenorsz.: 68"— 34-— 17-— — V-Ameriko: Din. 75-— 38'— — — Naznanüvanya: po □ cnltim : Odprti 4 kor, zouszebno glásenye 3 kor. drou.vna nagi. 1 kor. i odnyíh daja. Privecskrátnom raaznanyüvanyi po-püsztek 15 %—30 °/0-tov. Vödávnik. Előfizetések és hirdetések a Prek- v murska tiskarnában is felvétetnek. Szobotsko Evang. Zsenszko Drűzstvo tek. m. 24-toga dnéva popoldnévnoj bozsoj szlüzsbi ob Va 3-tyoj vöri solszkoj deci z-programmom vküp prikapcseni bozsíesni ousz vetek nasztávi, pri steroj priliki vu cérkvi bozsíesno drejvo (karácsonyfa) bode gori posztávlemo. K-bozsícsnoga drej va gorposztávlanvi potrejbne sztroske szo z-sztála imenüvano drűzstvo, z-sztála pa decé roditelje i níki pobozsni dobrocsinitelje dáli vküper. Szobotski gmajnarje sze zse i zdaj z-velkov ná-lezsnosztjov priprávlajo k-toj priliki. Z-nase sztráni z-radosztjov pozdrávlamio etakse, pabazs-noízt nadigávajoucse csinejnya, pri steri sze ednorazmécse, rodne düse vu dühi zdrüzsijo i náidejo. Prihájajmo záto i hítmo vszi z-szrdcá pozdrávlat, k-nam pridoucsega máloga Jezuseka govorécsi: »Blájzseni je, kí je prisao vu iméni Qoszpodnovom, Hozsánna na viszíni.« REDITELSZTVÖ, FODLISZTEK. Triumvirátus. (Pripovejszt.) V-prvejsi, tak zváni bougsi deszetinaj je bilou i gda sze je escse nejracsűnalo v-csüdo, csi szo rázlocsnoga vadlüványa diihovni pasztérje v-priátel-sztvi zsiveli med szeboin i lak példo kázali szvojim vernikom na lübézen i prestímanye blízsnega szvojega. Te je escse nej bilou kongregáciov Szv. lmria, Luther drüstva, nej je bilou liberálcov, krelik&lcov, szociálistov, fasisztov, orlov, sokolov, szlotodnozidárcov i premislávcov, ébredők, alvók i Boug zná kaksi cókmókov, stera vsze, vsze naiále delijo i ednoga od toga drügoga odsztranijo tákse lüdi, sterim bi doszta bo'e bilou, csi bi vküp drzsali i eden ovomi na pomoucs bili. V-tisztom vreimeni szo bili pobozsni, vero szvojo závelko preslimajocsi, pošteni, praviesen zsitek zsivoucsi, Bouga sze bojécsi, ravnitele szvoje postüvajoucsi, domovino lübécsi, dela po-zványa szvoja verno tá s/tvorjenoga brato szvojega vidili. nej je ládala tá velika odürnoszt, nevoscé-noszt, szebicsnoszt, kak vu vezdásnyem, tak coti-nivanomzevcsenoni i preszvetsenom vrejmeni. Od steri nizse gúcsati namejnim szo vrejdni, da sze vu szpoumenki obdrzsijo pri késznom po-kolejnyi, steri csi szi nazáj zglédne vu premínyeno vrejmen zadoszta návucsnoga i naszlediAvanya vrejdnoga nájde v-nyem Petrouszki evangelicsanszki diihovnik Qodina István (vezdásnyega farara, sztríco sztríc) Krenos János nedelszki blébános i Berke János krízsevszki diihovnik, kak trijé szouszedni dühovni pasztérje szo z isztinom v-znotrejsnyem prijátelsztvi zsiveli eden z-tim drűgitn. Toga ednoga radoszt je vszej radoszt i toga drügoga zsaloszt je vszej zsaloszt bíla. Qodina i ÍLetke szta szi solszkiva prijátela bilá. Krenosz szo od nyidva doszta szta-rejsi bili, ali dönok sze je té triumvirátus tak vküp zglíhao, tak, da bi od detinsztva mao vküp prebivali. Té imeniivane gmajne szo med te náj-szirmaskejse szlísile (v tisztom vrejmeni) i tak szo dühovnici tüdi nej v-obilnoszti zsiveli. Ali da je za-dovolroszt i dobra vola ládala nadnyimi, szo sze nej za neszrecsne drzsali. t?L dobroga nágíba bodoucsi dühovni pasztérov, sze escse i dnesz dén doszta lejpi s/poumenkov, doszta návucsnoga pripovedávanya, spájsza, guesí od sztancsarov v-tej vesznicaj bodoucsi i steri sze od pokolejnya do pokolejnya nadaljávajo i posztávlajo pred készno pokolejnye. Zamerkati mámo, ka^zo náj ráj vküp gyajali, vszi tri'é szogorécsi vlovci, právi szinovje Nimroda bili. Nej szarruy ednouk-sze je pripetilo, ka je za szilnoga krszta, ali drügoga, káksega neodvrzse-noga cérkvenoga j)oszla volo eden i drügi iszkao dühovnika i z lovíne szo ga tak zézvali domou, ka szo z málim zvonom trí-stirikrát vdarili, Nej szamo ednouk je etaksi glász ednoga, ali drügoga zsnyíh razesémero, gda je kopouv nát jakse gono div-jácsino i jáger je zselno csakao, csi nvemi na sztre'áj príde . . . zvóná glász ga je prekráto . . . gori je mogao hejnyati i domou idti. Nájvecskrát szo bili domou zváni Berke, ár je tou nájvéksa fara bila i tak sze je nájvecskrát naprejdalou kákse neodlásano cérkevno delo. Krejjnosza szo rejtko gda zváli, ár je mála plébánia bíla. »Forgosmáter« eresé po szvojoj návadnojj rejcsi Krenosz Berketi gda ga je ednouk zvoní domou zvao: »No idi idi, babe szo ti pá gvüsnoi fotiva prineszle krsztit!« Ki je rad velkoj gmajni i nyej dohotkom (?) naj domá szedi, naj bou pom i nej jáger!« Persze dobro je znao, ka gyajo zs-t metno povrzsejo tü. Kí je nigdár nej bio jáger, on nemre prerazmiti, kak tesko ínyemi szpádne, csi] ga v-tom trüdavnom deli stoj z^sztávla. Da szo Krejnosza narejtci domou zváli ij on sze je z-ovivá vszigdár táksega hípa sengáro, szo Qodina (kí szo sálé i szprevedie pun cslovekj bili) vözbrodili priliko, naj plébanosi tüdi ednoj zobstojnszko pout naprávi. Z-Berketom szta szi vödogűcsala, ka te, pa te, do v-Borecsem gyajali, more biti szrnou sztrlíjo, pozovéjo vsze vlovce vu krajini, — z-recsjov veliko gyajo do drzsali. Qo-J dina szi je miszlo, ka de zdaj náibougsa prilika spájsz naréditi. Ali Berketi je od toga nika nej pravo. Krenosz szo pri lovini céhmestra vszigdár z-szebom zézvali, steri ii je vecsér domou szpre-j vájao, pükso, turbó i csi je kaj v-nyou prislo domou neszao. Pred lovínov tiszti dén Qodina k-szebi dájo prizvati dorasovoga prdasa, kí je malo vdárjeni, ali dönok velki fretas bio, i za dobro piti je gotov bio doprineszti velka dela, za Bouga bij nej naprej vöovado. »Znás ka Doras« právijo üóh dina; Csi scsés, povouli piti dobís, csi edno delo stero na tebé zavüpam pošteno vözpelas. »ProszimJ proszim, csi de mogoucse«, odgovori té, ali rad bií ji goszp far ar edno kupico zsganice proszo, nika me cejli dén szűcse v zsaloudci. »No, ti zse zádav proszis, dam ti, pa escse zsgáno vino i dvej kupici, Mrtelnoszt. Cslovecsi zsítek je kak mehér na vodi, bisztró plava i veszelí vrsení sze, v ed-nom neznánom, neracsúnanom hipi sze pa raz-poucsi, premine. Tak sze i tüdi vrsenüo nas pos-tüvani prijatel, Cőr Ferenc trgovec v M. Soboti, ki sze kak szirmák delaven cslovek veszelio, trdio i po lühinszki krajínaj szprávlao temelj szvoje bodoiicsnoszti. da naj lezsejsi krűb szprávi szvojga zsitkadrejva szádi, szvojoj deci, stere je tak pre-vecs lübo i sze nyim veszelio. Zdaj naednouk ga te vísesnyi k szebi pouzvao v zsitka najlepsoj sztaroszti v 33 leti, dnéva 19. ob 2 vöroma t. m. i tü nyih vsze zemelszko radoszt, to málo decsico i zseno, sterim bi ga pa zdaj trbelo esese nájbole. Zsalivajo ga vdovica i cestvéro málé decé, tiidi velika rodbina. Z velkim táljemányetn prijátelov i znaneov t. m. 2t. popoudnévi je ob 3. djáni na vekivecsen pokoj. Naj nyerni bou poesinek lehki. Pozor trgovci, krömárje obrtniki i zasebniki ! Prihodnje dni nabirala bo po M. Soboti raznašalka našega lista novoletne voščila za oglasni del »Morske Krajine«. Priporočam ta način voščil za novoleto, ker prihrani veliko časa in pisarjenja ter denarja za papir in poštnino i. t. d. a kar je pa glavno: nikogar se ne more prepreti, ker voščilo potom novin velja za prijatelje, znance, sosodnike, odjemalce i. t. d. sploh za vsakega in za vse. Izven M. Sobote stanujšei pa lehko naročijo tisk na volilnih voščil do 27. decembra 1922. potom dopisnice ali osebo v našem upravnistvu ali pa v Prekmurski tiskarni v M. Soboti. Invalidi. Org. vojni invalidov poverje-nistvo v M. Soboti gor pozové vsze kotrige steri szo esese nej notriplácsali csulanarino za to leto, ka toj dúzsnoszti naj kak náj prvle zadoszta vesi-níjo, ár scsémo zaklücsiti letosnye racsúne. (Tajništvo 111/12.) Naszledüvanya vrejdno delo szo z-ká-zali Püconszki pörgarje prouti szvojemi neszrecs nomi tüvárisi Pajcsics Józsefi, steroga krava je pri deli nyegvom prejsla. Kmetskoga sztána previdni lüdje szo nej csakali tüvárisa prosnyo, nego obszvojim predvidejnyem szo nyerni navrgli dobre-voule dár, z sterim szi je on vcsaszi lehko küpo drügo kravo i oprávlao szvoje zsé itak zamujeno delo naprej. Tou je naprejidejnye i csi bi na meszto kváraradüvanya vszepovszédi tak csiníli, bi málikmet naj zaosztao brez prestímanya. Koledni dár szirmákom je razposzláni v znesek 50.000 koron od okrajnoga glavársztva v vszáko obesino. Vszáki szirmák dobi z-toga zneszka nikelko pejnez kak darilo. vcsaszi te nede sziikalo« (dobro szo znali, ka ga je nej szükalo). »Naj povejo zdaj zse gosz. farar, kaksi poszel zavüpajo naméne, najsze ne bojijo, ka bi ga dolasov prdas pošteno nej szpuno«. No hát eszi poszlühsaj! Vgojdno mo velko gyajo drzsali v-Boiecsi i v-vétkom douli na Ottoszkom, doszta jágrov pride vküp i szouszed goszp. plébános Krejnosz tüdi, zsnyimi bi rad niksi máli spájsz na-rédo, ár szem nyim zse doszta na tou gledoucs dúzsen i nikeliko bi rad nazáj szpuno. Záto viitro okouli deszéte vöre idi tá k-céhmestrojci (céhmes-| ter de tak tüdi na lovini) i nikse szilno delo nyej ; daj naprej, tak da ona domou zazvoni sztároga, t steri de edno zobsztojnszko pout meo, ár gda domou pride, niksega dela nede. Ka kak más tou doprineszti, tvoja gláva je zadoszta velke i cejlo noucs szi csasz más zbrodjávati ? Prdasi je té spájsz uprav prav prisao, vido sze nyerni je, persze zse szi je naprej brüszo gút na vino, zsgáno vino nyerni je tu tak lepou gyalou okouli poupka, ka bi szkoron esese edno kupico proszo. Veszélo je obecsao. Godini, ka tou zse bode, on zse nepela Kato (cénmestrojco) ka domou zazvoni plébánosa. (Nadaljávanye pride.) Veszelice. Na velko sze priprávlajo na Hodosi za szilveszterov vecsér, da rávnocs pre-szégnoti scséjo vsze doszedásnye,- obdrzsáne v Mörszkoj Krajini. Bode zményaliscse z porédoin »Színéssnő« v-ogrszkom j.ezíki i kabaré v nems-kom jeziki : »Das verweigerte Herbtskleid« ; küp-leji boudo v szlovenszkom, horvacskom, ogrszkom i nemskom jeziki. Obdrzsáno de za dobrotivni cíl, na fundácio zvoná. Vsztopnína bou kostala I. 30., II. 20., za sztanvé 10 kor. \ kresmi Skalics. — Moravszko ogengaszilno drüstvo de 26. t. m. v kresmi Banko veszelico mejla. ——* Mursko Sobotsko Szamovolno Ognya-gaszilno Drűzstvo 1923. jan. 6-toga v-Dobrai Jánosa prisztoraj z-plesom vkiipprikapcseno raz-veszeljávanye bode drzsalo. Na ceszti je porodila. Markovics Mária, goszpé dr. Geigerove szlüzskinje v M. Soboti szo med houdom po ceszti porodne bolezni zgrabila, na stero je štela idti na sztanoványe, ali je zsé nej mogla, nego med vrátami dála zsítek ednomi zdravomi pojbiesi, brezi vsze matre. Odneszli szo nyau v spitao v M. Soboti. > M. Sobota—Ormož zseleznice delanye zse dönok zaesne. Veszelí nász i szmo hvále-dtizsni za té zacsétek, ^ttro, csi de hitrej slo do koncsétka, prvle nász resi z vérsztvenoga -zadii-senya. Hváledúzsni, csi rávnocs ka je tou dúzs-noszt drzsáve prouti szvojemi národi, szamo escse tou proszimo dotícsne faktorje, da sze tüdi i našim lüdém dá kriih zaszlüzsiti i da sze z našim lüdem dá krüh zaszlüzsiti i da sze z našimi do-mácsimi, poštenimi, delanetrüdavnimi delavci tá zseleznica kemprvlé naprávi, — Opominamo nase zmozsnejse lüdi, steri k taksemi deli razmijo, da v denésnyem nasem líszti oznannyeno licitácijo za szvoje vzemejo i tou delo, za naszipávanye zemliske proge prevzemejo. Od M. Sobote do More sze pl ácsa za zemlisko delo 360 000 Din. Z „Lübléni Evangelicsanci" recsmípoz-dráva Klekl v szvoji od 17. dec. „Novinaj" evan-gelicsanszko lüdsztvo v szvoj csaren i kinicsni tábor, tak da bi tüdi i vera szlísila v zamázano politiko. Gda je escse vero szlűzso, je je odür-jávao, za pogane meo, zdaj pa da szebicsne i nej szvojga pozványa cile szlüzst, szo nyerni dcrtjrt t lübléni, v toupo bi je pa v ednoj kapli vodej. Tou pa te vüpa vesiniti, tü, v nasoj krajini, da nvegov general Korošec v Sombori katolicsansz-kim nemeom tanacsüje, da sze naj vu szvoj zou-szebni párt zdrűzsijo i naj ne podpérajo v »Kultur-bundi« z drűzsene evangelicsance. — Ne mejsajte Iűdsztva, csi vi z-toga haszek máte, ne zselte kvára zsé itak zaniesenomi, páverszkomi lüdsztvi. Pá ver katoliesan. Med Dolnja Lendava—Turnišče je mouszt na „Ledavi" taksi, da sze je po toj pouti obracsáj zadrgno. Ka bi sze naj vréd posztavo, szo interesirane obesine 8. t. m. gyü-lejs mele i szklenole, ka do — drügoucs szklepale. Ali tou tak nemre biati, ár na taksoj potrejbnoj ceszti obracsáj neszmi sztávlati, kak je tá. Törniska obesina stera 7 velki i 52 tjé-denszki szejem má, bi sze malo lehko pobrigala za tou, ár je prvics nyé interes. Dobro bi bilou csi bi ga obiászt dála napraviti i od dúzsni obesin dati plácsati. Takso nemáret-noszt obiászt naj ne trpi, ár je tou obesini interess i csi nejde z dobrim more z hudim. Rasztov lejsz pa naj sze ne vozi vö z nase krajine, nego naj sze dá v takse nameni na-kázati. Statisztika Mőrszke krajine. Po lüdsztva cstenyej i statisztike delanyi ' v nasoj krajini je etaksi: Obesin je: 174; zemlé: 165.063 kat. plugov; hizsni numer 16.796; poste: 17; zsan-dárszki posztáj: 22; familij je: 18.566; prebi-valcov (düs): 92.124, tned tejmi 607 ciganov; poszpouli: moški: 44.627, zsenszki: 47.4(>7; po jeziki: 74.432 szlov., 14.413 vogrov, 2.314 nem-cov, 965 drügi; po veri: 66.602 rim. k., 23.899 ev. 929 ref. ev. 642 izr. 52 driigi; solszki ob-| veznikov je: 15.640. Igen tisztelt olvasóinknak kellemes karácsonyi ünnepeket kívánunk, egyúttal értesítjük, hogy a mult számunkban befizetési lapot mellékeltünk, a mellyel újévtől kezdődő előfizetésüket szíveskedjenek mielőbb beküldeni, mert az előfizetés lejárta után nem áll módunkban a lapot tovább is küldeni. „Mőrska Kra ina" nincs mástól támogatva csak azoktól a gazdáktól és iparosoktól, akik a lapra való előfizetésükkel akarják terjeszteni azt az igazságot, a mely a két agyonsanyargatott osztály védelmére szükségeltetik. Tehát fizessen elő mindenki mielőbb, hogy a szegény alapon álló „Mőrszka Krajina", fennállhasson és vele a célt elérjük. Előfizetési ára: Jugoszláv. Külföldre Amerikába Egy évre Din. 47 68 75 Fél évre » 24 34 — ' Negyedévre » 12 - - Egy hóra 4 — Hirdetések □ cm.-ként: Nyiltér 1 Din; Hirdetés 0a75 Din. Háromnál többszöri hirdetésnél I -V",, 30° o engedmény. K i a d ó h ivat a 1. Vigyázat u kereskedők, korcsmárosok, iparosok és magánosok !! A legolcsóbb és legpraktikusabb II. U. kívánat az újság utján történik. A közeli napokban M. Szobotában, a „Mőrszka Krajina" kihordója B. U. kivánatok la-puuk hirdetési részén való megváltását fogja összeírni. A B. U." K. ily formábani eszközlését mindenkinek ajánlunk, mert nemcsak, hogy sok időt és irást vesz igénybe, de emelett sok pénzt is takaríthatunk meg, ami pedig a fő, senkit nem lehet megsérteni, hogy esetleg nem kapott, mert az újság utján közölt B. U. K. mindenkinek érvényes legyen az ismerős, barát, rokon vagy vevő. Vidékiek beküldhetik postán megbízást a B. U. K-vagy peoig a Tsyomdában adhatják le. A muraszombati evang. nőegylet f. hó 24-én az iskolás gyermekek részére a délutáni istenitisztelet után V2 3 órakor programmal egybekötött karácsonyi ünnepséget rendez. Ezen alkalomból karácsonyfa lesz felállítva a templomban. A karácsonyfa felállításához szükséges anyagiakat részint a nőegylet tagjai, részint az iskolás gyermekek szülei és kegyes hivők adták össze. A muraszombati gyülekezetben már előre is nagy az érdeklődés. A magunk részéről örömmel üdvözöljük az ilyen ünneprendezést, mely a rokon lelkeket összehozza. Menjünk el mindannyian, siessünk köszönteni az érkező kis Jézust 1 Követendő példa. Pajcsics József battyándi kisgazdatársunk tehene munkaközben elhullóit. Battyánd község feleszmélt népe nem várva gazdatársuk segélykérését, hanem rögtönzött gyűjtéssel csakhamar összeadták a tehén árát, a mellyel kisegítették bajbajutott gazdatársukat s ma már újra van tehene. Ez haladás, s ha a kárörvendés helyett mindenütt igy cselekedné a gazdatársadalom, nem lehetne a kisgazda tekintély nélkül. Ben Aroliy Bey nevet ki ne ismerne, a világhírű ezermester és telepathikust, városunkba érkezett és csak pár napig maradt itten. Hétfőn és kedden a Dittrich-féle mozgóban tart előadás. Az érdeklődés már most is nagy, jó lesz a jegyekről gondoskodni. A hölgyek részére van fentartott hely, de csak azok részére, aki a Dobrainál a 7. számú szobában jelentkezik. Szegények karácsonyi ajándéka részére az okr. glavarstvo szét küldött 50.000 koronát, mely a szegény lakosság számára ki lesz Osztva minden községben 200 300 korona nagyságban. Gólya az utcán. Markovics Máriát, özv. Dr. Qeigerné cselédjét, e hó 16-án az utcán jár-kálás közben szülési fájdalmak fogták el, mire ö beakarván menni a lakásába, a kapunál tovább nem érhetett, hanem itt minden nehézség nélkül egy egészséges fiúnak adott életet. A fát elültetik, gondozzák, igyekszik gyökereivel tápanyagot gyűjteni, hogy terebélyessé növe gyümölcsöt hozzon, de jön egy váratlan vihar, a fát megsodorja s javakorában, éltének derekán gyökerestül kiszakítja. — Ilyen volt a köz megbecsülésü Cőr Ferenc M. Szobotai kereskedő élete is, ki fáradhatttlan munkájával idegen világrészben alapította meg két kezével a jövőjét, ki hazajövet szorgalmas munkájával életfájának gyümölcseiért, a családjáért éli, gyűjtött, de jött a ridek halál, mely élte derekán, 33 éves korában e hó 19. d. u. 3 órakor hivl« örök nyugalomra, legszebb reményeinek közepette szólította el övéitől, szerelelt feleségétül és öt apró gyermeké ől. Temetése nagy részvét mellett f. hő 21-én délután 3 órakor inent végbe. Béke hamvaira ! Jugoszlávia és Magyarország két évre meghosszabbították az optáltak tartózkodási idejét. E szerint az optáltaknak 1925. évi január 26-ig joguk van jelenlegi tartózkodási helyükön maradni. („Jövő" 280. szám.) Harangszentelés. Egyik község a másika elé vág, a mellyel megakarja mutatni a világnak, hogy még nem mullott, nem halt ki az emberiségből az az Isten és Hit iránti szeretett, mely Krisztus tanításai alapján beléjük plántáltatott. Nemrégen Sürüházán szentelték fel az uj harangot, f. hó 10-én pedig impozáns keretek között, még pedig nagyobb lelkesedéssel tették meg ezt a Pálmafaiak. A pálmafai ifjúság fáradságot nem ismerő munkával díszítette fel a kápolna környékét s gyönyörű oltárt készített. A harang 229 kiló volt s a lelkesedés odáig viszi á Pálmafaikat, hogy már is még egy harang rendeléséről tárgyalnak. Ünnepi beszédet magyarul Siftár bodóhegyi, veidül pedig Luthár battyándi ev. lelkészek mondották, ifj. Temlin pedig alkalmi verset szavalt el igen szépen. Énekeket a sürüházi rezeszenekar kiséreiével és Bakó tanitó ur vezetésével az alkalmi dalárda énekelte. Az ünnepély után Siftár vendéglőben fényes társasvacsora volt, mely után a vendégek a legjobb hangulatban érezték magukat. Mulatságok. Hodosról jelentik, hogy ott nagyban készülnek egy templom harang javára redezendő színdarabbal és kabaréval egybekötött táncmulatságra, a mely felül fogja múlni minden ehhez hasonló és ezen a vidéken eddig megtartott estélyeket. Szinre kerül magyarul „A színésznő"; a kabaré pedig „Das verweigerte Herbstkleid" (németül), továbbá szlovén, horvát, magyar és német kuplékből fog állani. Helyárak: I. hely 30 kor., II. hely 20 kor. Állóhely 10 kor. lesz. Az estély Szilveszter estén lesz megtartva Skalics-féle vendéglőben, a mely szintén hozzájárul ahhoz, hogy nagyon látogatott legyen. — - Moráci tűzoltó-egylet a Bankó-féle vendéglőben e hó 26-án táncmulatságot rendez. — A M. Sobotai önk. tűzoltó-egylet január hó 6-án a Dobrai szálloda összes termeiben zártkörű táncmulatságot rendez. Belépti dij: Személyjegy 5 Din., családjegy 10 Din. A meghívók a napokban lesznek szétküldve. Már amint hirlik a lányos családoknál nagy az előkészület, egy Murska Sobotai urihölgy (a nevét nem irjuk ki) a napokban Bécsbe utazott erre az alkalomra egy párisi divatú báli ruhát ké-szitettni magának. (A szerk.) ■W 56- a3 s— SS OJ •a CL) C/3 CL> CL> CL) C "cl? o C cn N i— H CM 5fj?AQ>i 'X|nsoi3 2, ■ E---- c Mi: o =a i c _ t : °f P ^O «8 =0 >. CD H j flQ.Ö f- 22 c/) tlJ §2.1 m D. , E o 3 > O JÍ c ■r. o omsz 'oisqgp i > tr. «■> '"-> ' ■> d u__ "S o E N iz o '> - — ^ u n —- 22 N s N O e fl) O' to fi C a o. =0 v. - •o O 3 V 22 22 o o "jC a: o/. ÍKÜ >o cd E 3 bJO o o a v. b/) >< DQ J O a < Z w 03 Gremij trgovcev za Prekmurje v Murski Soboti naznanja tužno vest, da je njegov član in vobče zaslužni odbornik, gospod r r FRANC C O R trgovec v Murski Soboti v torek, dne 19. decembra 1922 ob 3. uri popoldne v 33. letu szvoje dobe Boguvdano preminul. Pogreb blagopokojnika se vrši v četrtek dne 21. decembra 1922 ob 3. uri popoldne iz hiše žalosti na pokopališče v Murski Soboti. \ . Blag* mu spomin! Murski Soboti, dne 20. decembra 1922. 57—1 NACELSTVO. Na relko Na máloI^| Meszou, spej, mászt i vszáke vrszte kolbászé dobite po dnévnoj cejni vu znouva odprejtoj mesznici v hoteli BENKO JÓZSEF Murska Sobota. Prídtei sz-probajte, zadovolnite! Po dnévnoj cejni küpű-jem szvinyé, teoce i máro. Napi árért veszek sertést, borjut és marhát. Nagyban! Kicsinyben! Hust, szalonát, zsirt és minden fajta kolbászt napi áron kaphat az újra megnyílt mészárszékemben a (szálloda udvarán) BENKÓ JÓZSEF Murska Sobota. Jöjjön próbálja meg, meg lesz V elégedve I ^ la___ • *>-* m Vszefelé lejsz za rusíe za nüc sze gdasté po dnévnoj cejni dobi. Mindennemű épületfa zennali szállításra, napi áron kapható. ÁBRAHAM ELEK, Hodoš. Cstite "Mőrszko Krajino" Siller Siitger njasíni za síVnpye Amerikanszki Singer masínt za sívanye sze dobijo za Prekmurje v trgovini RATA RUMEN N MURSKA SOBOTA, Cerkvena ulica 192.1/ (Pouleg biro vije.) Dobijo sze tüdi Singer iglé, oli, konci, nado-mesztilni deli itd. (Za sivanye masini za szaboule, sujsztre i za familijo.) Odávle sze na ráte (24 mesecov), Singer šivalni masini Bourne & Co. New-York. ---S--Z__ 4—10 1EOSMAEJE! Sztáro, od leta 1921 belo sztolno i rizling vino, tüdi I. vrszte Lötmerszko novo vino sze dobi po nájnizsisoj cejni v vinszkoj peovnici. 24- 6 Mádai József, M. Sobota. Licitácija lovíne. Martjanske občine iovina do vödávana dne 27. dec. 1922 popoldnévi ob 2 vöroma vu ob-činskoj hiši za dobo 3 (tri) lejt, tou je za leta 1923, 924 in 925. Martjanci, dne 20. XII. 1922. 55—1 Občinski urad. Dobro blágo! Fái blágol i Jó áru! Olcsó áru ! Naznányam postíivanomi obcsinsztvi, ka szem oudpro baoto v Püconcí (gde je prvlé posta bila) i na velko prebéranye gyeszte: vszefelé moški i zsenszki stofi, vunat, cájgi, právo lenovo plátno za blazine, szrakice, parhet, drukano, belo i vszefelé drűgo plátno. Dobi sze tüdi: gotovi zimszki stofani i ledrni kapúti, gyűnye, roubci, „Anker" konci, mrtve-cse potrebcsine itd. po nájménsoj cejni. Skrabán Iván, Tisztelettel értesítem a n. érdemű közönséget, hogy Battyán-don (a posta helyén) üzletet nyitottam s nagy választékban raktáron tartok mindenféle női és férfi szövetet, ceigot, delint, valódi lenvásznat párnáknak, ingeket, flanel, barhet és kékített vásznat. Szintúgy kaphatók: kész téli szövet és bőrkabátok, finom pokrócok, kendők „Anker" cérna, halotti cikkek stb. a : : : : legolcsóbb árban. : : : : Puconci (Battyánd) (gde je prvle posta bíla — hol a posta volt.) Rédna dvorba Pontos kiszolgálás! Kino Murski Soboti. V soboto dne 23 decem. popoldne ob " in zvečer ob 8. uri: Tamna ulica New-Yorka. Senzac. tragikomedija u 6 činova. Die dunkle Gasse von New-York.- Senzac. tragikomödien in 6 Akten. ______52—2 Vorstellung mit deutscher und slovenischer Aufschrift. VSTOPNINA: Gornje in spodnje lože 28 K, _ L prostor 20 K, II. prostor 8 K- Lastnik kina GUSTAV DITTRICH. Máli giászi Brivec ~ Konrád Donko pou- S leg Turkove ostrije v M. Soboti. — Vödela zsenszke kite, csi pri neszéte viaszé, vsze po nájfalejsoj cejni Eden z bougse hizse pojep, za kelnarszkoga inasa sze gorvzeme v Lena- 40-rics-ovoj ostarii v D. Lendavi. 10 Vöpar2 Pavel Fiiszár pouleg Turkove ostarije v M. Soboti. Poprávla vöre po nájménsoj cejni, pa tiidi odávle batrije za lektricsne lampase. Egy jobb házból való fiu, pincér-tanoncnak fel--3 vétetik a Lenarics-féle vendéglőben D. Lendaván. 41-3 Karácsonyfára cukorkák és sütemények úgyszintén esküvőre vagy bálra torták a legjutányosabb napi áron kaphatók Nóvák Szidónia cukrázdáiában Murska Sobota. 42-3 Na odajo je 5 (pét) plugov logá v Márkisevci. Loug sztojí z debeloga z mesanoga leszá i dvakrat lejtno sze lehko vnyem koszi. Vecs sze pozvej pri Kolossá Stevani v Murski Soboti. 43-3 2 pliiga príma travnika i edna hüta 16 m dúga 8 m sürka, cimprana v dobrom sztáni, na vesznici. - Ední hrami, za máloga vérta pripravni v Murski Soboti po fái cejni szo na odajo. Sztojijo: z dve hisi, kühnye, spájz, kiejt, stala, velke hüte, peovnica, pét levov, vsze szkoro nouvo, pou plüga szadov-nyáka. Vecs sze pozvej pri: Kühár lstváni v Márkisevci, (v krcsmi.) 20-5 Küpüjem divje závce, fizone, szrné i vszefelé driigo divjács'no " po nájvéksoj dnévnoj cejni. Turk József M. Sobota. Umetni mlin in žaga na dve turbini I Iščem kompanista na polovico mlina. Mlin je novi, na dobroj vodi Murici. Oglositi se pri Števanu Kumparič-U Razkrižje 47—2 pošta Štrigova. Lokomobil. Prodam eden lokomobil v dobrom stani 20. HP. Oglasiti sze pri Števanu Kumpariču-u Razkrižje 48—2 posta Štrigova. Na odajo Eladó je edna piszarniska egy modern fiókos iró-miza iz hrasztovoga 53__1 asztal tölgyfából Stern leszá pri Stern Arnold Arnold kereskedőnél trgovci v Puconci. Pudncon. s4-1 Odá sse edno máio posestvo, hizsa i zemla pri Dragovics Stevani v Murski Soboti. (Mála-kanizsa. Želežniška proga M. Sobota-Ljutomer-Ormož. Ofertalna licitacij za akord štev. 1. \ Sekcija za zgradbo proge Murska Sobota —Ljutomer priredi na dan 10. januarja 1923. leta v svoji pisarni v Ljutomeru od 11 do 12 ure dopoldan licitacijo za izvrsenye zemeljskih del od km 0,00 do km 8f900. Predračunska svota je Din. 360.000 a kavcija 3?/o ali 10800 Din. u gotovem novcu ali vrednostnih papirjih po členu 88 zakona o državnem računovodstvu položi se pred licitacijo sekciji za zgradbo proge v Ljutomeru. Resto do 10°/« po občih uslovih. Ponudniki so dolžni svoje propisne, taksirane (s kolekom od 20 Din.) in zapečačene ponudbe predati sekciji najdalje do 11 < ure dopoldan, z naznačinem na kuverti: „Ponudba za akord broj 1." Podjetniki szo dolžni s seboj prinesti uverenje o prijavi predvzetega dela za to leto in tudi dokaze o izpoljnjemi čl. 87 zakona o državnem računovodstvu. Predračuni i uslovi so na upogled vsak dan u sekciji za zgradbo v Ljutomeru. Naknadnih ponudb sze ne bo sprejemalo. Iz pisarne sekcije *'za zgradbo proge Murska Sobota—Ljutomer—Ormož. štev. 347. z dne 12. 12. 1922. Ofertalna licitacij za akord štev. 2. Sekcija za zgradbo proge Murska Sobota—Ljutomer—Ormož priredi na dan 11. januarja 1923 leta v svoji pisarni v Ljutomeru od 11 do 12 ure dopoldan licitacijo za izvršenje zemeljskih del od km 10f800 do km 17f000. Predračunska svota je Din. 780.000 a kavcija 3% ali 23400 Din. u gotovem novcu ali vrednostnih papirjih po členu 88 zakona u državnem računovodstvu, položi se pred licitacijo sekciji za zgradbo proge v Ljutomeru. Resto do 10% po občih uslovih. Ponudniki so dolžni svoje propisno, taksirane (s kolekom od 20 Din.) in zapečačene ponudbe predati sekciji najdalje do 11 ure dopoldan z naznačenjem na kuverti: „Ponudba za akord broj 2." Podjetniki so dolžni s seboj prinesti uverenje o prijavi poduzetega dela za to leto kakor tudi dokaze o izpolnjenju čl. 87 zakona o državnem računovodstvu. Predračuni in uslovi so na upogled vsak dan u sekciji za zgradbo v Ljutomeru. Naknadnih ponudb se ne bo- sprejemalo. Iz pisarne sekcije za zgradbo proge M. Sobota—Ljutomer—Ormož štev. 348 z dne 12. 12. 1922. KV A Jugoslovansko importno in eksportno podjetje inž. RUDOLF PEČLIN. Maribor, Trubarjeva ulica 4. Telefon: Interurbán 82. Lokomobili in vlačilni stroji najmodernejši sestav v vseh velikostih. Matilne garniture na pravo, Železniške šine za stavbe in idust, tire, Sine za poljske železnice, kompletne z jeklenimi pragi za 600 milimetrov tirne širine proste tračnice z viščino 65 milm. prekneljivi vozovi z m3 vsebine, Cevi za plin, grne in pocinjene od V2" do 2", Vrelne cevi vseh dimenzij, Naprave za parne žage, kompletne, Kompletne obrovljevalnokrožilnežagelSm3 Remscheidska orodja, mlinske, vlačilne, krožilne in tračne žage i. t. d. Žičnati cveki in cveki za strešno lepenko (Dachpappe) od 10/2o do 40/i2o, Néti za pločevino ter vpogrezni in mrežasti, Stavbno, konstrukcijsko in surovo železo, Železne pločevine, črne in po cinjene dobavlja takoj in v vseh dimenzijah iz zaloge MARIBORU, ali zastopstvo Podružnica MURSKA SOBOTA, v ' CEH & GASPAR Telefon: Interurbán 2.