DOMOVINA MÊSZECSNE NOVINE ZA SZLOVENSZKI NÁROD II. léto BUDAPEST, 1921 áprila 15-toga. 5. numera. Vógri. Csüdevrêden národ, csüdevrêdni lüdjé! Szvêt na veliko odprêtimi ocsámi zácsa glédati na nyí. Escse ji ne razmi, ali zsé sze zácsa zmislávati od oni lázsov, steri szo po cêlom szvêti raztorjeni od nyí. Eti i tam szvekloszt posztáne i nisterni prêdnyi politikus batrüvnoszt dobí i vö szmê povédati, kak on miszli od Vógrov. Nitti prvêsi (i vêmda prísesztni) prêdnyi miniszter Taljanszkoga országa vöpovê, ka szo Vógri dugo lêt bránili krscansztvo i záhodno kulturo, i ka szo oni v toj velkoj bojni nájplemenitêsi i nájbatrüvnêsi protivnicke bili. Tak právi nadale, ka je Vogrszki národ kak tipicsen junácski národ (típikus hősi nemzet) prestímani bio dokécs je besznócsa odürjávanya i nevoscsénoszti nê pokvarila miszel kulturni národov. Vogrszki ország je hős bio, sterí, sze za postenyá volo vojüvo i za postenyá volo je szpadno, záto zdaj vnozsino hiénov má proti szebi, ki nemogócse zselêjó od nyega. V angluskom parlamenti Lord Newton i Lord Sydenham zgorécsimi recsámi hválijo sztálnoszt, i trdnoszt Vógrov, z sterov v mórji lázsov obsztojíjo. Vógri szo od zacsétka mó po szvoji poszebni potáj hodili. Té poté szo vszigdár ednáke bilé, nigdár szo sze nê na klücsko vujgnile. Gda szo pred jezero lêt Germáni i Franki drüge mále národe z vrajzáov szilov pregányali, je Szvéti Stevan, prvi Vogrszki král drüge národe, Némce, Szláve v szvoj ország zvó i tak je pravo: têm krépsi de ország, kêm vecs národov má v szebi. Vógri szo jezero lêt po toj póti hodili, stero je nyim Szvéti Stevan pokázo. Vnozsina drügi národov sze po lêtaj eti vküpszpravila. V Vogrszkom országi je vszáki lehko po szvojem zsívo, niscse je v szvojem naprêidênyi nikso zádev nê najso szamo záto, ár je on nê Vogrin bio. Li etak sze moglo zgodití; ka med nájvéksimi lüdími Vogrszkoga országa, vnozsina táksi jeszte, kí szo nê rodjeni Vógri. Za Hunyadf Jánosa sze tak Rumánje kak Szrbi vlecséjo. Dvá Zrinyi Miklósa szta rodjeniva Szlovenca ali pa Hrváta bilá, ali záto szta sze vszigdár za Vogrina szpoznala. Te drügi Zrinyi Miklós je edno velko hêresno versusko pripovedávanye napíszo v vogrszkom jeziki. Od Petőfi Sándora vszáki dobro zná, ka je on nájbole gorécse vogrszko szrcé méo i dönok je on rodjeni Tót bio. Rávno tak je Kossuth Lajosa familia tótszka bíla. Herceg Ferenc sze je od némski roditelov narodo. I tak nadale: vnozsina velki i héresni Vogrinov jeszte, kí szo sze nê z vogrszkoga kríla naródili. Tó je nájvéksa hvála i díka Vogrszkoga országa. Národno odürjávanye je tü nepoznano biló. Sors je tak prineszo z szebom ka szo Vógri dosztakrát mogli brániti civilizácio, vadlüványe i szloboscsíno. Oni szo obránili záhodno krscsanszko kulturo od neszmer- noga vdéra Tatárov. Oni szo mogli z szvojim hrbtom zádev vrzsti na Europo sze vövlêvajócsoj mohamedánszkoj mócsi. Grozni vdárci, steri szo Vogrine nesztanoma dohájali, nájmre vise 150 lêt trpécse törszke bojne szo doszta fundale, ali záto szo trdnoszt národa nê poménsale nego povéksale. Szkoron 400 lêt szo Vógri nesztanoma mogli brániti szvojo szloboscsíno proti Habsburgszkoj familíji. Tak sze je eti v szrcé lüsztva csüdevrêdno mislênye notrivcêpilo. Mislênye, steromi nega pára na szvêti. Vűpaznoszt vu vekivecsni isztinaj i gorialdűvanye dűsé têla za nyí volo. Cslovek ne zsivé szamo zá szébe nego za plemeniti cíl cslovecsansztva. Tak szo eti trdi lüdjé posztanoli, kí brezi rêcsi szvojo mosko dúzsnoszt szpunyávajo, kí verni osztánejo, gda nevernoszt nájhűjse beszní, kí sze k pravíci i isztini drzsíjo, gda je cêli szvêt v morje lázsov vtonyeni, kí szo trdi, sztálni i negenyeni, gda sze ókóli nyí vsze gíba. Tak je Vogrszki národ tipicsen hős národ gráto. Tak je on za postenyá volo v bojno só, bár je niksi bojnszki cílov nè méo. Tak je on za postenyá volo i z moske dúzsnosti nájbatrüvnêsi ali tüdi nájplemenitêsi protivnik gráto i tak je on v bojni nájvékso áldov mogo prineszti, ár gde je nájvéksa bíla pogübelnoszt, tá szo Vógri bili pósztávleni. Cêli szvêt sze csüdivo na nyúvim délom. Ali vojüvanye je nemogocse biló. Vogrszki ország je mogo szpadnoti. V postenyê je szpadno. Jeli je to vnogo gorialdüvanye zopsztanszko biló? Níkak nê. Záhodni kulturszki národje z porazmétim prestímanyem zácsajo na nyí glédati. Okóli nyí prebívajócse protivnike pa sztráj obíde, gda sze v tom málom csonklavom Vogrszkom országi edna vêcsica gene. Tê sztálni, po ednákoj póti hodécsi, jálne i klücske poté nêpoznajócsi, k vekivecsní isztinaj sze drzsécsi, lázse odürécsi, trdi i verni Vógri sze escse tű v szrédnyoj Europi. Velki kamen za one, kí z jálnosztjov, z lázsami, z domovíne-odávanyem, z noríov, z lüsztvazapelávanyem országe scséjo goriposztávlati i velka tróst za one, ki v pravici, i v vekivecsni isztinaj vörjejo. Gda je szvêt v mórje lázsov vtonyeni, z noriov napunyení, z jálnosztjov oblecseni, gda zapelávci scséjo lüsztvo, poblájzseniti, vodíti i vöpremêniti, gda krivícsnoszt, vrajzsa szila, pritiszkávanye i nepravica láda: velka tróst, i velki düsni pokoj, ka jeszto lüdjé, ki lázse ne kovajo, lázsam ne vörjejo, norio ne razsürvájajo, velke recsí ne glászijo, lüsztvo ne zapelávajo, jálnoszt i klücske poté ne poznajo, szvêt nescsejo vöpremênití i na szvoj kêp sztvoriti, krivicsnoszt i pritiszkávanye odürijo, pravico lübijo, po ednáki potáj hodijo, k vekivecsni isztinaj sze drzsíjo, mosko dúzsnoszt szrcsno i batrüvno szpunyávajo, trdi, verni i sztálni osztánejo. 2 DOMOVINA 5. num. Nábüd. Z-vogrszkoga je dojobrno: Kardos János. Domovini nevkleknyeno, Boj oh! Vogrin podán; V-nyê más zíbel i ednók grob, Gde bos varvan vuszpán. Zvön nyê nega vecs za tébe Meszta na tom szvêti; V-trdnom, mílom sorsi ti je: Tü zsiveti mrêti. Za tó zemló je telkokrát Krv ocsákov tekla; K-toj jezero telko szvéti Zálogov prilékla. Tü szo zdignoli mecs za dom Táborje Árpáda; I járem robsztva je sztrla Tü rama Hunyada. Szlobodscsina! tü szo sztalé Tve krvne zásztave, I zsrle plemeniti rod Dúgi bojn náprave. I med telkimi vihérmi, Po telkom grózsanyi, Obozsani i nesztrti, Zsivé národ zdányi. I národov dom, velki szvêt ! K-tebi kricsi on zdaj: „Za jezero lêt mantre mi Zsitek, ali szmrt daj!“ Nemogócse, telko krvi Zaman pretocsiti, Telko vernim szrdcom v-brigi Za dom sze placsiti, Nemogócse, kaj bi pamet, Mócs i szvéta vola Duzse pod preklésztva jármom Zaman tá vêhnola. Pridti more i pridti má Bógsi cajt, za sterim telko jezero prsz zdüháva Pod jármom szlüzsbenim. Ali príde, csi prídti má Te velke dobi szmrt, Gde de v-krvi sztao pokopan Eden ország szpotrt. I grob, v-kom sze národ vtono Porodje obszédo, I vu ócsi jezér szkuze Placsa sztalé bodo. Boj tak veren domovini Oh vogrin do szmrti, Tá te zsivé i zagrné Gda v-práj szpádnes sztrti. Zvön nyé nindri nemas sztána Na tom velkom szvêti, V-dobrom, hűdom sorsi ti je: Tü zsiveti vmrêti. Frlike. Vrane pa páva. Vrane szo prevecs csemerne bilé na edno pávo. „Ka sze tá na teliko gizdáva z szvojim lêpim pérjem“, szo pravle. „Zgrábimo go, poszkübémo go i nyéno lêpo pérje na szébe szkladémo. Té mo mi tüdi tak lêpe, liki je ona.“ Kak szo pravle, tak szo vcsínile. Gda je páva betézsna i szlaba bíla, na nyó szo sze szünole, nyéni lêpi rép szo vöposzküble i lêpe perine szo na szébe szklale. Tak szo stímale, zdaj szo one lêpe. „Juhê! Mí szmo ne vrane, mí szmo plemeniti lêpi fticsi. Némo vecs med té grde, rúzsne vrane sle. Goripoiscsemo nas plemeniti rod!“ Kak szo pravle, tak szo vcsínile. Szvoj rod szo povrgle i k fáinszkim, kulturnim fticsom szo sze pridrüzsile. Mujszkale szo sze, majzlale szo sze i glavó szo tak segavo probale noszíti, kak páva. Plemeniti kulturni fticsi szo je eden cajt glédali, ali gda szo szpoznali, ka szo tó tóvajszke pritiszkávajócse grde sztvaré, kraj szo sze obrnoli, hrbet szo nyim pokázali. Vrane szo indri iszkale szrecso. Hodile szo eszi pa tá, ali zopsztom. Vszáki posteni ftics sze je odlócso od nyi. Tak szo one brezi tivárisov osztánole, niscse je nê sto zsnyimi vküp bidti i lêpo pérje je nyim vözlêtalo. Edna sztára vrana tó vidivsa nyim etak krcsi: „Kvár, kvár, kvár. Velki kvár, tühinszko pérje na szébe szklászti i z tém sze gizdati. Csi szi vrana, osztani vrana, nescsi bidti páva. Kaksté lêpo pérje szkladés na szébe, tí bos dönok vrana, pávi pa nyéni lépi rép nazájzraszté. Kvár, kvár, kvár. Velki kvár“. Eden kak te drügi. Eden vrábel je edno vcsélo zgrabo. „Oh nyáj mi moj zsítek“, moli sze ona. „Nê“, právi vrábel, „pozsrém te, ár szam jasz zmo zsen, tí szi pa szlaba.“ Rávno v tom megnenyi eden jázbec vdári doj z zráka na vrábla i scsé ga pozsrêti. „Oh dáj mi nazáj mojo azloboscsín“, sze moli vrábel, „Nê“, právi jázbec, „pozsrém te, ár szam jasz zsmozsen, tí szi pa szlab.“ Komaj tó práv, pűksa dünkne, i jázbec dojsztrêljeni na tlê lezsi. „Zakaj szi me sztrêlo, ti zsiván?“ píta jázbec. „Záto, ár szam jasz zmozsen, tí szi pa szlab“, odgovorí jáger. Zsivázen pri sztoli. Mí déca szmo v ednom püngradi blájzséno zsivéli. Zmênyali szmo sze, spilali szmo sze i méli szmo vsze, ka nam je trbélo. Ednók pri sztoli szedímo, gyűzsino mámo, pijémo i jêmo, gda niksi inaski pojbje prídejo k ográdci, lűcsajo nász i spotárljo sze z nász. Vszí goriszkócsimo i na pojbe sze vrzsemo. Velko bítje posztáne. Tühinszke pojbe bi zbíli ali medtêm sze mí szami szvádimo i mocsno flűszka eden toga drügoga. Nazáj sze zglédnem na nas szto. Oh sztvoritel ! Ka morem víditti! Csüdevrêdne nepoznano sztvaré szedíjo pri nasem sztoli i veszélo jêjo i pijéjo. V cifraszti gvant szo oblecsene. Doszta kricsíjo, velke recsí glászíjo, prevecs dobre vóle szo i noríjo sepecsajo. Ali rúzsne návade májo: szvoj gnoj v salice pa v tanyêre püscsávajo, z steri jêjo. „Pojbje, pojbje“, kricsim, „ne bíjte sze, nego pojte eszi i zezsénmo kraj tó rúzsno zsivázen od nasega sztola.“ Betezsen oroszlán i sztvaré. Oroszlán je v velkom bítji bio, doszta velki ran je dóbo i betezsno lezsí v szvojoj lüknyi. Gda sztvaré na pamet zémejo, ka je on szlab i brezi mócsi, táprídejo k nyegovomi lezsali, bantűvajo ga is spotárijo sze zsnyega. Leszíca me ózdalecs etak kricsi: „No ti héresen vitéz, eszi poj, csi szmês“, eden kamen zéme i na nyega ga lűcsí. Hiéna kóli nyega drcse, zobé me kázse, práj lűcsa na nyega etak erkócs: „Niscse sze te ne bojí, ti grda mrlina“. Vúk gorizdigne zádnyo nogó, vodó püszti na nyega i etak me právi: „tó je tvoj nájem za tvojo vitéztvo“. Naprêszkócsi szomár tüdi i brszne ga z zádnyov kopítov etak kricsécs: „Norc szi bio vszigdár, niksega postüvanya nê vrêden“. Medtêm edna mála műjica nevêdócs tápríde, na rép oroszlána széde i szmekne ga. Oroszlán z répom scsukne. Gda sztvaré vídijo, ka sze oroszlán geno, „uccu, odszkocsi csí mores“, kelko ji jeszte na telko krajov rázletíjo. Plemeniti kony, ki je do etoga mó, oroszlána mílüvajócs glédo, ka sze tű godí, vidívsi té pobêg etak ercsé: „Oroszlán je oroszlán, csi je glí betezsen“. 5. num. DOMOVINA 3 Vcséle i szrsnyóvje. Eden roj je dugo dugo lêt blájzseno zsívo v szvojem kosári. Vcséle szo jáko szkrblívne bilé, od gojdne do vécsara szo délale. Escse je zorja nê prav pócsila, one szo zsé povrgle szvoj nocsni pocsinek, na peróti szo sze zéle i tá szo odletéle po krajíni, po goráj, po doláj, po nyivaj, po trávnikaj. Velke dalecsine szo goripoiszkale i vsze cvêtje szo, iszkavse méd, szkrblivno obhodile. Ka medá szo najsle, domó szo ga prineszle, na póti szo nika tá nê zapravile. Hej, nê je biló na szvêti vecs tak vrli vcsél! Nê dalecs od nyí na ednoj püsztinszkoj pecsíni szo szrsnyóvje méli gnêzdo. Oni szo nê délali tak szkrblívno, kak vcsélice, szemtá szo lêtali i iszkali szo szrecso. Dober méd nasi szkrblivni vcsél je nyim ózdalecs disíjo. Radi bi ga cécali. Hej! dosztakrát szo szi zmislávali, kak fájno gosztüvanye bi biló tó za nyi! Dosztakrát szo sze priblizsávali k kosári, iszkali szo poznanye z nasimi vcsélami. Ali one szo dobro znale, ka oni scséjo, nê szo stéle v gucs sztópiti zsnyimi i gda szo oni poszojszili notri stéli ídti, z zsálcami szo je odegnale. Szrsnyóvje szo zadomeszcsávanye kűhali v nyúvi bozsni glaváj. V ednoj kmicsnoj nócsi szo sze vküp póbrali i na kosár szo vdarili. Velko bítje je posztanolo. Nase vcsélice szo sze sztrasno varile i obládale szo szrsnyóve. Hej! doszta csrváti szrsnyóv je osztanolo tam na tlê pred kosárom! Szrsnyóvje szo sze z szramotov mogli nazáj povrnoti, domó szo odletéli i szrsnyóve z drügi gnêzd szo na pomócs zváli, z velkim seregom szo slí proti kosári. Hej! britki zsaloszen dén je bio tó za vcsélice. Ka szo mogle? Podati szo sze mogle. Szrsnyóve szo sze notri obszelili vkosár. I od toga dnéva mó parovno cecajó od nasi vcsélic vküpszprávleni méd. To goszposztvo sze nyim jáko dopádne. Radi bili, da bi na vekveke ogvüseno biló nyúvo goszposztvo. Záto etak právijo vcsélicam: „Dráge nase szesztrice! Ne glédajte tak csemerno na nász. Vê szmo pa mi vasi právi lüblêni brati“. „Ví szte nê nasi brati“, odgovoríjo vcsélice. „Vê nasz pa poglednite! Tákse peróti, tákso glavó, táksi trobüh mámo i tak múvimo, kak vi.“ „Zopsztom je vase nanyéjemánye. Ví szte nê táksi, kaksi szmo mí. Vase múvanye mi ne razmimo.“ „Vê vasz pa mi zsé navcsimo tak múviti, kak mi múvimo!“ „Vase múvanye sze mi nigdár ne navcsimo i szvoje múvanye vö ne premenímo z vasim. Nê nase têlo, niti nasa dűsa ne zselê vász. Ví szte táksi manyácke, nescsete délati i radi bi dobro zsivéli. Velki trobüh máte, toga bi radi z nasim medom naklacsili. Vas velki trobüh vász tira proti nam, nê pa z szrca pridócsa bratovna lübéznoszt.“ Vcsélice sze sztrasno varíjo, ali gda szo szamé med szebom sze nesztanoma tózsijo i britko jócsejo. Eden szlavícsek nyúvo tózsbo poszlühsavi nyim etak právi: „Ne jócste mále vcsélice. Vcséla nigdár nede szrsén. Príde zíma na szrsnyóve ali pa pride cslovek i odzsené je“. Vsze za lüsztvo. Mi szmo nê za goszpodo. Mi szmo za lüsztvo, za proszno délavno lüsztvo. Nê trbê goszpode. Ne trbê krv cécajócse pa lüsztvo na nikoj szprávlajócse goszpode. Csémi szta tű dvá szolgabiróva, pa trí piszácsje, pa dvanájszet notárosov? Hujsti vö zsnyimi! Nê je trbe. Nam nê trbê goszpode. Oh mi známo ka lüsztvi trbê. Vsze szmo prineszli vednoj velkoj korblacsi. Rikszum, rakszum, tapalakszum. Kólivrat korblacsa! No vídte eti máte: trí komiszáre, stiri szekretáre, pét csesztníkov i oszem píszácsov. Jelibár, ka szo lêpi. Tê zsé vözravnajo vase glavé. Ka vam fali? Lêsz, pa drva. Prav máte, tű je zíma. Rikszum, rakszum, tapalakszum. Kólivrat korblacsa! No vídte eti máte: logárszke csesztníke. Jelibár ka szo sznajzsni? Tê vam dojzoszékajo drêvje, csi do nébe scsé zrászti. Ka vam trbê? Zemló. Rêszen tak je. Páver zemló potrebűje. Rikszum, rakszum, tapalakszum. Kolivrat korblacsa! No vídte, eti máte agrárno reformo, dészét, dvajszeti... pétdeszét goszpódov. Jelibár, ka szo szkrblívni? Tê vam zsé szprávijo zemló, csi vecs nê trí sztopájov dúgo i eden sztopáj sürko. Ka vam falí? Rêszen, kűga jeszte med zsívínov. Rikszum, rakszum, tapalakszum. Kolivrat korblacsa! No vídte, eti máte dvá zsívínozdravnika i pomocsnike. Jelibár ka szo debeli? Tê do zsé szkrb méli, naj vogrszka kűga na vász prêk ne vdárí. Ka vam trbê? Hizso scséte méti, gde te sze drzsali. Rikszum, rakszum, tapalakszum. Kólivrat korblacsa! No vídte, eti máte „sztanovanszki urad“, trí goszpóde. Jelibár, ka szo tűcsni. Tê do sze szkrbéli, naj mészta ne nájdete v szvojoj hízsi. Ka vam falí? Szloboscsína. Prav máte, tó je náj prvo. Rikszum, rakszum, tapalakszum. Kólivrat korblacsa! No vídte, eti máte „redarsztvo“, stiridvajszeti policájov, pa „orozsni posztáj“, deszét, dvajszeti. . . sztó zsandárov. Jelibár, ka szo krépki? Tê do zsé szkrb méli za vaso szloboscsíno. Escse szte nê zadovolni? Nika sze ne bojte. Korblacsa je escse nê prázna, rikszum, rakszum, tapalakszum escse sze obrácsa i ide vö zsnyê, vsze ka lüsztvi trbê: „gradbeni urad“, „davčni urad“, „okrajna davčna oblast“, „nadzornikstvo“, „občinski urad“, „financni urad“, „kralesko notarstvo“, „sodišče“, „poštni urad“, „posredovalnica“, „poslovalnica“, „okrajne bolniske blagajnica“, „professorje“ i brez racsúna „učitelje“ i „učiteljiče“. Oh mi ne spáramo, gda lüsztvi kaj dobroga trbê szpraviti. Mi za lüsztvo vsze vcsinímo. Ka gucsíte? Ka zdaj deszétkrát telko goszpode je tű, kak pod vogrszkim ládanyem? Gde je tá goszpoda? Sto szo té goszpódje? Vê pa vídte, ka szo nê goszpódje, ka szo Krainci. Vê pa znáte, ka nisterni rávno szvoje imé nevê prav podpíszati. Kak bi tê goszpódje bili? Vê sze pa po krcsmáj vlácsijo i sze zapojíjo. Ka právite? Ka sze na automobilaj vozijo? Vê pa po vasi vrajzsi grabaj némrejo pêski hoditi, ka bi sze nyím fájne cipele raztrgale. Ka mrmlate? Sto de tó vnógo velko placsilo té goszpode placsüvo ? Nika sze ne bojte, tó zsé zvête. Tó do ednoga fillêra dobro zvête. Szpitávajócsemi. Pítas me: právo szlovénszko píszanye ka potrebűje? Moj odgóvor je ete: Nika drügo nê, szamo zdravo szrcé i csíszti pogléd. Csi té más, lehko píses, tvoje píszmo de právo szlovénszko. Csi ji némas, zopsztom sze teres, nigdár ne bos znó prav szlovenszki píszati. Csíszta voda je csíszta voda, mótna voda je pa 4 DOMOVINA 5. num. mótna voda. Csíszto vodó lehko zmótiti, ali z mótne vodé escse te Vszamogócsi ne naprávi csíszto vodó. Szamo csíszta voda otávi szrcé, lüsztva, zdaj tak, kak v preminócsoti i kak v prísesztnoszti. Csíszta voda vszigdár k szebi glíhna osztáme. Mótna voda pa beteg prineszé. Kí szo csíszto vodó mótili, szo sze nigda farizeuske zváli. Zdaj sze nacsi zovéjo. Escse edno: Ka z szrcá ide, k szrcê príde. Netrplívnomi. Ví etak písete: „Trno dobro znájo szlovenszki píszati, bár dabi Bóg dó, ka bi zsé tó notrinapíszali: Szlávok kimennek“. Nê trbê vcagati? Premiszlite szi, hizso razmetati je lehko, hizso nazájzazídati je zsmetno. Eden norlavi szláp nájkrépso hizso lehko vöszüne, ali doszta doszta délavni rók trbê, dokecs sze nóvi zíd nazájszprávi. Nê trbê vcagati! Za ednim málim sztopájom príde drűgi máli sztopáj i z málimi sztopájmi cslovek v Jeruzsálem lehko príde. Doszta kaplov kamen vözvótla i doszta vdárcov drêvo vöszüne. Nê trbê vcagati! Odprvim sze dobre glavé morejo szporazmiti i dobre szrcé v jedinsztvo vküpszklenoti. V nasi szrcáj zsivé nas oltár i príde vrêmen, gda sze gorizazída. Nê trbê vcagati! Dobre szrcé sze morejo vküpszklenoti dobre roké sze morejo vküpdjáti i dobre nogé naedno pót povrnoti. Vszáki more vcsiniti szvojo dúzsnoszt z moskov volov i z trdim szrcom. Vörvati trbê, vűpati, mucsiti i nesztanoma délati za edno zdaj nevidno domovino i za blájzséno prísesztnoszt. Nemogócse. Prešéren je te nájvéksi szpêvnik krainszki Szlovéncov. V preminócsoj, sztotini je zsívó, malo prvle, kak nas Petőfi. Isztinszki i právi cslovek je bio, plemeníto mislécse szrcé i globoko vidécsi pogléd je méo. Gda je píszati zácso, té je prisla od prvim na szvêt velka jugoszlávszka idea. Szkrívni politicsni vönêsnyi pa domácsi vötri szo ga zazsigávali. Vrêle horvacske szrcé szo ideo popadnole i rédle szo eden nóvi jezik za vsze na Balkáni i pri adriaticskom mórji prebívajócse Szláve. Prisli szo k Prešérení i porácsali szo me, naj on tüdi na tom jeziki píse. — Nê, je pravo velki Prešéren. Tó je nemogócse. Jasz mojemi národi po mojemi jeziki písem. Gúcsali szo me od velke illirscsine (té sze tak zvála jugoszlávcsína), kelko lüsztva de ga poszlűhsalo. — Nemogócse, je pravo Prešéren. Sto doszta scsé zgrabiti, malo zgrábi. Szpêvnik je nê komédiás, steri lüsztvo zapeláva. Szpêvnik je drêvo, stero korenyé v zemlê má. Ponűjali szo me csészt pa velko plácso. — Nemogócse, je pravo Preséren. Jasz szam nê fudas, steri tiszto nóto igra, stera sze me plácsa. Jasz szam szlavícsek, tak popêvam, kak mi je Bóg dó popêvati. Mi tüdi etak právimo Krainszkim politikusom: — Nemogócse! Mí szmo nê vase fude, na steraj te vi szvojo nóto igrali. Postüvajte recsí velkoga Prešérena, nescsite bidti komédiáske i ne zapelávajte lüsztvo. Ne zgráblajte doszta, ár nika ne zgrábite i escse tiszto zgübíte, ka v rokáj máte. Károly král v Vogrszkom országi. Márciusa 26-ga na Velkoszoboto je Károly král v Szombathely priso i pri Mikes püspeki v püspekovom grádi je zéo szállás. Drügi dén je goripoiszko Horthy Miklós ravnitela v Budapesti i pogucsávanye je drzso zsnyim. Horthy Miklós ravnitel je tápokázo na politicsen polozsáj, steri zselê, naj on — kak náj prvle — z országa vöide. Károly král je iszti dén z Budapesta odpotüvo i nazáj je só v Szombathely. Horthy ravnitel je minisztere i prêdnye politikuse vecsekrát na tanácskozáse vküppózvo, kí szo ravnitela djánye za dobro szpoznali. V tê pogucsávanyaj sze vöszkázalo, ka szo prêdnyi vogrszki politikusovje od potüvanya krála nika nê znali i ka szo krála na tó táksi lüdjé pritrucali, kí szo nê právi prijátelje országa pa krála. Národni gyülês je Horthy ravnitela dokoncsanye i djánye za dobro szpozno. Král sze je 5-toga aprilisa vöodpelo z országa. Z Szombathelya sze je po Zsenávci, po Fehringi, po Gráci nazájodpelo v Svájc. Csehszki ország pa Jugoszlávia szta sza z bojnov prtila proti Vogrszkomi országi. Grátz Gusztáv vönêsnyi miniszter je na národnom gyülêsi velki gucs drzso, v sterom je med drügim eto pravo: „Koga scsé Vogrszki ország za krála méti, tó szamo od v Vogrszkom országi prebivajócsega lüsztva viszi. Niksi vönêsnyi ország néma jussa v tó dugoványe sze notrimêsati. Nê sze escse nigdár zgódilo v historii cslovecsansztva, ka bi sze szószedni országje z bojnov prtili, gda eden ország po szvojoj voli scsé zsivéti. I tó tê szószedni országje z demokraticsnimi zrokami podpérajo. Ali pítam jasz: kaksa demokrácia je tiszta, stera szvojo volo na drüge z bojnszkov szilov scsé pritisznoti? Tó je nê demokrácia nego nájhüjsi despotizmus i tiranizmus. Francuski pa angluski módri i velki politikusovje szo z historie poszvedocsili, ka, gda sze tákse godí, té z toga velka pogübelnoszt príde na cslovecsansztvo. Jasz sze vüpam, ka Francuski pa Angluski ország nede dugo trpo tákse zablódjenye. Pravica i isztina je znami, i znami je kulturszko lüsztvo. Na tê podlagaj mi z véksim vüpanyem lehko glédamo v prísesztnoszt, kak oni, ki z pritiszkávanyem i z bojnszkov szilov scséjo szvojo volo doprineszti“. V tê zsmetni dnévaj je Vogrszki ország pá csüdevrêdno sztálnoszt i trdnoszt kázo. Tó szo velki hisztoricsni dnévi bilí. Ne poznamo v historii tomi priglihnoga pripetja. Escse sze véndar nigdar nê zgódilo v historii, ka bi ország za doszta düsne mócsi méo etak praviti králi: idi vö z országa, ár te v etom cajti ne potrebüjemo. I zgódilo sze tó v nájvéksem jedinsztvi, brezi edne protisztanécse rêcsi. Ali protivnicke Vogrszkoga országa szo pá pokázali nyúve zobé. Ka ruzsnoga i grdoga jeszte na szvêti, pá szo vövlêjali na té szamoten národ. Pá sze csüti daló csüdevrêdno igranye od velke demokrácie. Ali pítati moremo: gde je véksa demokrácia, tam, gde preci za pűkso popádnejo, gda nêjde vsze po vóli oni lüdov, ki ládanye v rokáj drzsijo, ali pa tam, gde národ zadoszta düsne mócsi má etak praviti králi: nyáj tű tvoj trón, idi vö z országa ár je tvoje kralüvanye zdaj na kvár lüsztva? Jeszto országje, gde sze vszigdár demokrácia oznanűje, ali záto po isztini nájhüjse pritiszkávanye kralűje. Vogrszki ország je nê oznanilo demokrácio, nego je vcsíno demokrácio. Z právoga demokráticsnoga mislênya vözhájajócso tákso példo je szpíszo notri v historio, steroj nega pára na szvêti. 5. num. DOMOVINA 5 Drêmanye. PRVI SZÉN. On: Drága, lêpa deklina, lűbi me! Ona (nika ne právi, szamo sze zdiháva). On: Tí szi lêpa, kak lêpa rózsica, tí szí dobra, kak nebelszki angelje, tí szí csedna, tí szí vrla, tí szí szkrbna. Lűbi me! Ona (sze li zdiháva). On: Nescses me lűbiti? Tí grda mrlina, tí vonyécsa krapinca, tí gríntava rúzsna szvinya, tí tele, tí krava. Ne bos me lübila? Ona (sze nadale li zdiháva). On: No csákaj vê tí jasz zsé pokázsem. Eto más edno za vüha. Ne bos me lübila? No csákaj, té szmétlave vlaszé ti vöposzkübém. Escse me izdag nescses lübiti? Gde je moj bot? Pif, puf, tó más. Ne bos me lübila? Ona (jócse pa sze li zdiháva). On: Ka más, vsze ti krajzémem. Tvoj rêklin je moj. Tvoj vacalêk je moj. Gde más mosnyó? Etak ni, notri v mojo zsebko! Tvoj zláti prsztanek, tvoje zláte ringlice, vidis vsze z szebom zémem. Ne bos me lübila? Ona (pesznico kázse). On: Ja tak? Nê te trbê. Z bógom! (Odide.) DRÜGI SZÉN. On: Zakaj me nescses lübiti? Ona: Jasz drügoga lübim. On: Toga szlókoga vonyécseka Miska? Toga tóvaja, betyára? Toga manyáka? Toga hüdobnyáka, ki sze cêli dén v krcsmê tepé? Ona: On je nê szlóki, pa nê tóvaj, pa nê manyák. Tí szí szlóki, tí szí vonyécsi, tí krádnes i tí sze vszáki dén zapojís, tí grdi cotas. On: Vê csí jasz do nyega prídem, znamka nede vecs nigdár krűha jo. Nyegove bleke me vöszklácsim, nyegovo grdo csrno krv me vöpüsztim. Miska (z povitov glavóv, z górzvézsenov rokóv plantavo príde). Ona: Moj drági Miska (z velkov radosztjov ga obiné). Miska: Elkotródsz, te rongyos! On: Tekintetes Goszpon Mihály úr! Naj mi nika ne zamêrijo. Naj csemerni ne bódejo. Vê szam jasz li záto príso k nyúvoj lüblénoj, naj príliko mam od nyí gúcsati. Kak szo oni vrli, kaksi velki vitéz szo oni, kaksi dober, szkrblivni cslovek szo oní. I tak szam pravo goszpê, naj li verni osztánejo, táksega mozska nega vecs na szvêti. Szlobodno mi prídti igrat na nyúvo gosztűvanye? (Odíde.) GLÁSZI Z AMERIKE. Steri je mocsnêsi? Pod tém titulusom písejo Dr. Stiegler S. Ernő od velke krivicsnoszti, sztera sze proti nasemi národi godí. Med drügim etak právijo: „Na tiszto pítanye, sto de mocsnêsi, szamo eden odgóvor jeszte: Pravica. Pravica sze vcsászi dugo müdí, vszászi csákati dá na szébe, ali zagvüsno ino vszigdár obláda“. Amerikanszki Szlovenov prosnya. „Szlobodna Rejcs“ v márc. 11-oga numeri ono prosnyó prineszé, stero szo amerikánszki Szlovenje poszlali vogrszkomi vönêsnyemi miniszteri. Glávni vorcanje té prosnyé szo eti. V prvi dvá zlócsa (osztály) sze déca naj szamo szlovenszki vcsí. V trétjem zlocsi sze naj zacsne vogrszki jezik. Naj sze v nasoj szlovenszkoj krajíni edna polgárszka sóla posztávi gorí, v steroj sze vszáki diák szlovénszki pa vogrszki more vcsiti. V solé sze naj szamo táksi skolnicke pa tanárje posztávio, ki tak szlovénszki kak vogrszki dobro znájo. Proszijo nadale pri biroviji pri ravnanyi szlovenszko rêcs tak, ka sze vszáki Szloven vu szlovénszkoj rêcsi more goriposzlünnití. Cêlo szlovénszko krajíno na trí járáse scséjo raztálati i za tó krajíno törvényszék proszijo i tri követe. Proszijo nadale naj sze dá szkrívna votomszka oblászt vszákomi v katájnszke lêta notrisztóplemoni csloveki. Proszijo nadale ednoga inzselêra za naso krajíno. Nasi amerikánszki brati mi naj nisterno rêcs dopüsztijo. Oni gvüsno nevêjo, ka zdaj v Vogrszkom országi nóve právda ládajo. Za példe volo goriprineszém: szkrívno votumszko oblászt májo nê szamo vszí moski od 20-toga léta, nego vsze zsénszke tüdi. Nóve právde szo tüdi vödáne za solé. Tüdi zmerkati morem, ka bi sze po sztároj právdi tüdi lehko vcsíjo národni jezik, ali lüsztvo je v doszta mêsztaj (za példe volo prinasz) zselélo vogrszki jezik. Edno neszmê niscse pozábiti: tó ka je fundamentum vszákoga országa zavűpaznoszt lüsztva. Csi tó jeszte, té sze vszigdár nájdejo poté, po steraj sze pravicsno zselênye lüsztva szpuni. „Eden pravicsen král.“ Dr. Stiegler S. Ernő szo pod tém titulusom edno zmênyo (színdarab) napíszali v szlovénszkom jeziki. Po nasem znányi je tó tá nájprva zmênya napíszana v nasem právom sztárom jeziki. Zmênya sze je naprêdávala v Bethlehemi 13-oga márciusi v velkom Opera House-i. Zmênyarje (színészek) szo szlovénszki pojbje i dekline bili. „Zvoná glász.“ V Bethlehemi od márciusa mó edne drüge szlovénszke novine zhájajo vö. Imé tê novin je: „Zvoná Glász“. Tó szo vadlüványszke novina za evangelicsance. Dr. Stiegler S. Ernő szo reditel tê novin. Szlovénszko naprêidênye i razvíjanye v Ameriki. Szlovénszko vcsenyé i szlovénszki jezik sze zácsa v Ameriki razvíjati. Nasi Szlovenje szo od drügi národov példo zéli i zácsajo sze za szvojo naprêidênye brigati. Tesko nyim ide, ár némajo píszmoznáncov. V Bethlehemi sztojíjo na nájvisisi sztubaj. Májo dvê lêpivi eérkvi, vecs szlovénszki drüzstvov, eden veliki lêpi szlovénszki dóm, i po etomtoga dvoje szlovénszke novine. Majo tüdi szlovénszko sólo. DOMÁCSI GLÁSZI. Csészti v Szoboti. Dober „Prekmurec“, naj znás, keliko zvelicsitelov zdaj más, eti ti notripokázsemo vsze té vnóge „urade“, steri tebi blájzsensztvo rédijo: Davčni urad. Stirinájszet csesztníkov. Ti edni vömecsejo, ti drügi pa notripobérajo porcio. Orožni posztáj. Tó je zsandárszki állomás. Keliko ji jeszte, szami nevêjo. Gradbeni urad. Tó je csészt za zídanye i inzselêrsztvo. Oszem csesztníkov. Prêdnyi je eden goszpód, koga za „goszpon inzselêra“ mores zvati. Májo persze automobila i poszebnoga soffőra. Civilni komissar. Dvajszeti jí more bidti. Persze automobile májo. Stanovanszki urad. Tê kvartêl rédijo za nyúvo lüsztvo. Tebé z tvoje hizse vöpotocsijo i Krájnce posztávijo notri. Nadzornikstvo. Tó je solszko inspektorsztvo. Živinszki zdravnikje. Tó szo zsivinszki vrácsi. Té mores zvati, k szvojim sztárim „állatorvosom“ ne szmês idti. 6 DOMOVINA 5. num. Agrarna reforma. Ka tê csinyó, szamí nevêjo. Jeszte ji vecs, kak pétdeszét. Gvüsno ka dobro zsivéjo i na automobilaj sze vozijo. Občinski urad. Tó szo táksi, dabi ritarje pa notárosje bíli. Redarstva urad. Tó je policáj. Jeszte ji pétdvajszeti. Kakso dúzsnoszt májo, némre sze znati. Véndar kebzűjejo, naj tráva ednáko raszté. Finančni urad. Doszta ji jeszte, ár v Vendonii doszta fináncov jeszte. Králeszko notársztvo. Tó razmis, ka je. Sodišče. Birovia. Poštni urad. Na posto májo szkrb. I dobro szkrb májo, ár edno píszmo z Ljubljane 6—8 dnévov potrebűje, dokecs je v roké dobis. Posredovalnica. Tê nase décske i dékle v szlüzsbo szprávlajo na Krainszko. Okrajna davčna oblast. Porcinszko inspektorsztvo. Poszlovalnicd okrajne bolniske blagajne. Tê szo za betezsno lüsztvo eszi poszláni. Ka délajo, szami nevêjo. Dáj dale. Solszka déca spila tó spilo: dáj dale. V zádnyoj sztolici szedécsi szprevêden pojeb brszne ali vdári pred nyim szedécsega i tak me právi: dáj dale! Brszanye i vdárci dale idejo po sóli i na vékse velko bítje posztáne. Tó je dobro v toj spili, ka cslovek priliko má szvoj csemér vödatí. V Jugoszlávii sze zdaj tüdi spila tá spila. Szrbszki kormány brsza Krájnce, tê pa, liki Petőfiva ovcsár na glavó szvojega szomára, zmozsen vdárec podelijo Prekmurji. Krájnci zobé skripajócs i pesznico sztiszkávajócs trpíjo Szrbszko szilo i v szvojem zvézanom polozsáji — ka bi mogli drugo vcsinití — vövleléjo szvoj csemér na nevóne „Prekmurce“. Szrbi szo csemerni, zakaj sze nescsejo Krájnci podati szrbszkomi ládanyi, Krájnci szo pa csemerni, zakaj sze „Prekmurci“ nescsejo podati nyúvomi ládanyi. I tó tak ide nadale, tak ide od véksega, do ménsega. Szaksi cslovek dobro zná, ka sze v „Prekmurji“ doszta nepravice godí, ka sze tê vnógi „uradnicke“ nê po pravici, nego po szvojoj poszebnoj voli znásajo, ali nika sze nemre vcsiniti. V toj soli nega skolnika, ki bi pravico méo i ki bi réd drzso. Gde nega pravice, tam nega isztine. Gde nega isztine, tam nega vüpanya. Gde nyega vüpanya, tam vszáki cslovek na szvojo rokó déla. Szrbi ne vörjejo Krájncom, Krájnci ne vörjejo Prekmurcom. Od Hrvátov, Bosnyákov, Vogrinov i Némcov rávnocs nescsem gúcsati. Miniszter ne vörje „načelnikom“, „načelnik nevörje „uradnikom“, lüsztvo pa ne vörje nikomi nê. Záto vszáki szamo szebi dober zsítek iscse i nika na drügoga ne mára i dopüszti naj sze z lüsztvom godí, ka sze sté. Záto li dale ide brszanye, na dale sze delíjo vdárci, spila sze spila: dáj dale. Nasi Vendi szo tak gorizraszli, ka v isztini i v pravici vörjejo. Záto szo nistemi v szvojoj netúzsnoszti tak miszlili: „ej, jasz dönok ne dopüsztim, ka bi sze z ménom nepravíce godile, só mo na tózsbo, só mo szvojo isztino iszkat“. Nas dober Vend ide z szvojoj tózsbov k komiszári. Té ga dale posle k policáji. Té ga prêkposle k zsandáram. Posílajo ga od Ponciusa do Pilátusa. On ne zgübí volo. Naszlêdnye me dönok prêkzémejo instancio. On zadovolen domó ide, ka je dönok nika vcsíno proti velikoj nepravici, stera sze zsnyím zgódila. Mírovno i zvüpaznosztjov csáka. Csáka eden cêli mêszec. Té edno pozványe dobí v Szoboto. Tam sze me na znánye dá, ka je instancia nê dobra ár je v „prekmurscsíni“ napíszana. Té jezik je nê dopüszcseni, toga niscse ne razmi. Instancia sze more v piszménom jeziki napíszati. Nas cslovek ne zgubi vólo, prêkide k ednomi fiskálisi i dá instancio znóvics napíszati. Notri go dá. Té nega zadoszta stemplinov na nyê. Gori na keli stempline. Té nikse drüge píszme more szpravíti, szvedocsansztvo, krszten líszt i. t. n. Szprávi je. Gda sze zsé nika vecs némre proti nyemi napravití, tózsba sze prêkzéme. Pred komiszára príde i notri sze lücsí v papérszko ladico i tű osztáne, dokecs sze na gnoj vö ne lücsí. Tak ide tá spila: dáj dale. I sla de tak dugo, dokecs skolnik ne príde z botom ali dokecs szí pojbje, vküp ne pogúcsíjo, ka toj preklétoj spili konec vrzsejo. Két végrendelet. Jellemző eset történt legutóbb a muraszombati bíróság előtt. Goricsánecek voltak beidézve, hogy előttük elhunyt apjuk végrendeletét felolvassák. A vend nyelvű végrendeletet a bíró felolvassa és félszólítja az érdekelteket, hogy tegyék meg észrevételeiket. Az egyik meg is szólal és ezt mondja: „Ez a végrendelet nem jó, mert hiányzik belőle valami“. A bíró forgatja a papirost és kijelenti, hogy jól van megszerkesztve, nem hiányzik belőle semmi. A felszólaló megnézi a végrendeletet és így szól: „Nem is ebben van ez benne, ami hiányzik, hanem a másikban“. „Hogyan, kérdi a bíró, hát van még egy végrendelet?“ „Igen“, mondja a mi emberünk, „van egy magyar végrendelet is“. „Hát miért csinált a megboldogult magyar végrendeletet is?“ kérdi a bíró. „Hát azért, mert mi lesz akkor, ha a magyarok visszajönnek?“ mondja a mi emberünk. A bíró éktelen dühbe gurult, embereinket össze-vissza szidta és kikergette. Polgári Jogszolgáltatás. A szerbek a Bánságban és a Bácskában meghagyták a régi magyar polgári jogot. Vagyis a jogszolgáltatás most is ugyanazon törvények szerint történik, mint Magyarországon. Ugyanígy van a Horvátországhoz csatolt Muraközben. A horvátok is meghagyták a régi magyar törvényeket. Sőt a románok is meghagyták Erdélyben legalább névlegesen — a magyar törvények uralmát. Csak a szegény vend vidéknek kellett e téren is — miként annyi más esetben — a legrövidebbet húznia. Nálunk| behozták az osztrák törvénykönyvet, mert hiszen a szlovéncek ezt használták és ezt ismerik. Azt hirdetik továbbá, hogy ez a világ legtökéletesebb törvénykönyve, mert ez a régi római törvénykönyvnek a mása. Az ilyen kijelentések azonban csak a tudatlanok megtévesztésére valók, mert hiszen tudott dolog, hogy a világ valamennyi keresztény államának törvényei a római jog alapján készültek s az osztrák átdolgozás éppen nem a legkiválóbb. Fa- és vasiga. Örökítsük meg ezt a történetet. Mezőváron már régebben gyűlés volt, amelyen a szónok a vendek felszabadulásáról beszélt. „Most ti is szabadok vagytok“, úgymond. „Levettük nyakatokról a magyar igát.“ „Legyen úgy“, mondja az egyik helybeli gazda. „Hanem a magyar iga csak faiga volt, hanem ti vasigát tettetek a nyakunkra.“ Vörvanye v gorisztanênyi Vogrszkoga országa. Pod tém titulusom je znóvics prebüdjeni Prekmurski Glasnik eden artikulus prineszo. Piszár sze tak vodáva, ka je on „Prekmurec“, „prekmurski páver“, ali sto szamo eden réd precsté, preci vídi, ka je tó pá táksa jálnoszt, tákse nanyéjemánye, ár vszáka rêcs kázse, ka sze té artikulus v ednoj zagrizanoj krajnszkoj glavê szküho. Goszpódje, tak stímate, ka vász mí ne vídimo? Csi szmo gli naivszka déca, záto známo, kak sze rédi friganca. 5. num. DOMOVINA 7 Naprêdáva té artikulus, ka vörvanye v gorisztanênyi Vogrszkoga országa od Mikola Sándora zhája vö. Goszpódje, rêszen tak miszlite? Jasz dobro znam, ka je nê tak. Mikola Sándor je szamo edna vêcsica, stero vöter gíba. On ne déla vötra, nego vöter gíba nyega. Odkec príde té vöter? Tó vam tüdi povêm: z szrcá lüsztva. Ví tó ne razmíte, ár szte nigdar nê méli domovine. Ausztría je nê bíla vasa domovína. Ví szte vszigdár odürili Ausztrío. Ali prinasz je tó nacsi bíló. Vogrszki ország je od jezero lêt mó nasa domovína bíla. Mí szmo méli domovíno, i lübili szmo go, nê kak ví. Ali tó je nê nasa fallinga nego vasa. Ví szte lehko povrgli Ausztrío, tak kak cslovek szvoj sztárí zvoscseni gvant dojvrzse, ali mí tó némremo csiníti, ár nam je Vogrszki ország nê gvant steri nad nasim têlom campla, nego mí szmo edna kotríga toga zsívota. Artikulus naprêdáva velke tózsbe proti vogrszkoj oblászti. Tó szo tíszti dobro poznani lázsi, z sterími szo Krájnci szamí szébe i szvêt vkaniti stéli. Tak právi, ka je te nájménsi csesztnik tak krícso na lüsztvo, kak na psza i ka je v kancelájaj páver csakati mogo. Tózsi sze ka je csesztníke mítiti trbélo. Jasz nevêm, csi je tó tak bíló ali nê, nase lüsztvo lehko obszódí, csi je zdaj postenêsi szvêt ali pa nê; tó dobro znam, ka jugoszlávszke novine prevecs doszta písejo od neszmerne korrupcie, stere v Jugoszlávii láda, ka tű brezi „baksisa“ cslovek nika némre napraviti. Goszpódje, jeli pa ne cstéte vase novíne? Ali pa tak stímate nasemi lüsztvi szakso noríjo lehko notridáte? Tózsi sze, ka je szirmák pod vogrszkim ládanyem zsmetno zsívo. Goszpódje, jeli szte pítali ednoga szirmáka, csi zdaj lezsê zsivé? Vszáki tak právi, ka je v nasoj krajíni escse nigdár nê bíla táksa nevóla, kak v preminócsoj zími. I csi szrcé máte za szirmáke, zakaj szte nyim prepovédli na zsétvo idti na Vogrszko? Tózsi sze na vogrszke fiskálise, ár szo vecs sztroskov racsúnali, liki je dopüscseno biló. Nevêm csi je tak biló ali nê, nase lüsztvo naj szamó obzzódi, csi szo jugoszlávszki fiskáliske bógsi ali nê. Tózsi sze, ka je vogrszka rêcs velka zádev bíla. Goszpódje, ví szami ne vörjete v tój tózsbi ár ví dobro znáte, ka véksi tál nasega lüsztva zná vogrszki i vasi zsandárje, fináncje, policáje, vasi učitelje i učiteljice od hizse do hizse hodijo i lüsztvi tak právijo, naj ne gucsi vogrszki ár vogrszko rêcs nê trbê. V Ljubljano szte tüdi vecsekrát tákse glászi poszlali, ka „Prekmurci“ nescsejo szvojo vogrszko rêcs povrzsti. Ali tó je gvüsno, ka v nasoj krajíni nega pétdeszét táksi cslovekov, ki bi vas piszmeni jézik razmili. Tózsi sze nadale, ka szo Vógri szlovénszke novine nê dopüsztili vözhájatí. Tó je velki lázs! Goszpódje, jeli szte pozábili, ka szo Kleklive Novine szlobodno vözhájale, têm vecs: v püspekovoj stamparii szo sze stampale. Bár bi nê tak biló, té bi nász gláva nê bolêla. Kelko tózsbov, telko lázsov. Sztókrát szmo je csüli, dönok sze vszigdár znóvics zacsnejo. Tó je verkli, steri szvoje nóte igra, dokecs sze ne pokvarí. Ali záto nika nóvoga tüdi zná. Tak píse, ka je v Vogrszkom országi szamo eden deszéti tál lüsztva „magyarszko“. Zsé szmo doszta noríje csüli od Vogrszkoga országa, ali tó szmo escse nigdár nê csüli. Piszár naj vörje, ka je tó tak. Naj vörje tüdi, ka je konec Vogrszkoga országa. Mí sze némo borili zsnyim. Kêm vékso noríjo miszlijo i vörjejo oni, têm bógse de nam. Zsalosztno imé. Murska Straža píse, ka je prof. Mikola Sándor zsalosztnoga iména. Li teliko scsém pítati, komi je zsalosztno tó imé? Vogrszkim Szlovénom? Miszlim, ka nê. Vogrinom? Miszlim ka tüdi nê. Krájnszkim Szlovéncom (ali Szlovenácom, kak je v Belgrádi zovéjo)? Miszlim, ka tó lüsztvo rávnocs nevê, csi je Mikola Sándor na szvêti. Komi je té zsalosztno? Li onim more zsalosztno bidti, ki nesztanoma, lazsajo, lüsztvo zapelávajo. Onim, ki szloboscsíno obecsávajo, robsztvo dájo, bogásztvo obecsávajo, szirmasztvo szprávlajo.Onim, ki zseléznice obecsávajo, gotovo zseléznico pa na nikoj szprávijo. Onim, ki od kulture sepecsajo i nevêjo ka je kultura. Onim, ki tó grozno goridjánye májo, ka eden jezero lêt sztar národ pozsréjo. Têm je zsalosztno tó imé. Tê sze naj li szúzsijo, naj nyim li szkuze tecséjo. Tê zadoszta zrokov májo do szmrti sze szúzsiti i szkuzati. V ednoj drügoj numeri pa tó píse Murska Straža, ka sze intelligetnomi csloveki zselódec obrácsa, gda csté, ka Mikola píse. Bravo! Prav je! Tomi szam jasz trno rad, naj sze vas zselódec li obrácsa. Naj sze zburka, trno doszta jeszte v nyém. POLITICSNI GLÁSZI. V szvêtovnoj politiki izdag sztoji tróje velko pítanye: ka bó z Ruszuskim országom, plácsa Némski ország na nyega vö navrzseno bojnszko dácso ali nê i kakso politiko de rédo Harding? Tak sze vídi, da bi sze od offenzive bolsevikov vecs nê trbélo bojati. Angluski ország je v trstvinszko zvézo sztópo z bolsevikmi. Ali záto niscse nika nevê, ka bó z Ruszuskim országom. Nika sze priprávla, ár jugoszlávszke novine doszta pisejo proti tomi, ka bi francuski generáliske jugoszláve proti Ruszuskim bratom gnali. Némski ország nescse plácsati prvi tál bojnszke dácse, Francuzi sze mocsno prtíjo proti nyemi, Hamburg pa Ruhrszko krajíno obszeszti scséjo i cêli Némski ország v blokád scséjo djáti. Tak sze vídi, ka Knox szenátor, zná, ka scsé Amerika. On etak právi. Bojnszki násztaj z Némskim országom more hêjnyati. Amerika nescse Zvézo národov i nescse versaillesszke pogodbo, ár szo gránice v Szrêdnyoj Europi tak naprávlene, ka nóvo bojno prineszéjó. Záto Amerika z Némskim országom i z ovimi országomi poszeben mér more napraviti. Tak sze vídi, da bi konec bio Zvézi národov i versaillesszkoj pogodbí. Francuski pa Angluski ország szta sze vüpala, ka nyima Ameriko odpüszti bojnszki dúg, ali z toga nika nede. Ka je antanta politika v Szrêdnyoj Europi, cslovek némre viditi. Tak sze vídi, da bi Francuzi Polszki ország, Rumánio pa Vogrszki ország v edno zvézo stéli vküpszpraviti proti Némskomi országi. Harding prezident je k kongreszusi oznanüvanye poszlo, v sterom etak právi: „V Národnoj Zvézi, stera z szilov scsé ládati, Amerika néma mészta. Tó je ednáko vöpovédano, naj vszáki dobro zarazmi. Ali záto sze mí vűpamo, ka edno drügo, zvézo národov vküpszprávimo, stera po isztini iscse mér“. Harding nadale vöpovê, ka Amerika v poszeben mér sztópi z prvêsimi protivnicki, ali na nika sze doj ne zvézse. Anglia velko nevólo má z szvojimi délavcami. Tri million lüsztva jeszte brezi déla. Aprilisa prvoga szo vogelgya bojcarje (vecs kak 1 million délavcov) v sztrájk sztópili. Vecs bojc szo pod vodó vtonili. V Manchesteri je na ednom dnévi v deszét mêsztaj velki ogen pószto. Král je Lloyd George-a za diktátora djó. Vszi matrózje szo v szlűzsbo pozváni, táksi je násztaj, da bi bojna bíla. V Némskom országi szo kommuniszti v doszta mêsztaj revolucie napravili, stere szo dvá kedna drzsale. Ali kormány je vszepovszéd obládo. 8 DOMOVINA 5. num. Márciusa 20-oga je biló votumdávanye v Gornyoj Szilézii‘ koma scsé szlísiti k Némskomi ali pa k Polszkomi országi. 61%-ov votumov je na Némski ország szpadno. Némska caszarca je v Hollandii mrla. Domó szo go odpelali i v Potsdami szo go pokopali. Cêli ország go zsalűvo. V Taljanszkom országi szo kommuniszti tüdi revolucie napravili. Bombe szo lücsali i fabrike szo zazsigali. V Csehszkom országi je tüdi biló ménse zburkanye. V parlamenti szociáldemokráti ládajo (záto gucsi Benes vszigdár od demokrácie) ali tê szo nê szocialiszti, pa nê demokráti, nego nájhűjsi nacionaliszti. Niscse drügi néma pravice szamo csehi. Kraj szo zéli várasko autonomio i nê csehszke solé szo dojzáprli. Rumánia velko politicsno bojno má. Ellenzék je vösztópo z parlamenta, vszákdén szamo eden ellenzéki követ ide v orszacsko hizso, tam protestéra proti kormányi i té vöide. Od Vogrszkoga országa je Nitti prvêsi taljanszki prêdnyi miniszter v II Secolo imenüvani novinaj etak píszo. Vogri szo bili Taljanszkoga országa nájbatrüvnêsi protivnicke. Politika je tak príneszla, ka szo sze Vógri proti Taljánom mogli vojűvati, pa szta têva dvá národa dosztakrát v jedinsztvi bilá za szloboscsino. Ali záto zdaj nikoga nega v Taljánszkom országi, ki bi Vogríne za protivnike zéo. Vógri nazájprídejo k szvojoj historicsnoj duzsnoszti i mi nyúvi prijátelje bódemo. Gda je escse odürjávanye nê prêksümilo po Europi i med kulturszkim národam je nê vövdárila besznócsa nevoscsénoszti je Vogrszki národ tipicsen hősi národ bio. Hős, steri sze za postenyá volo vojűvo i za postenyá volo szpadno, zdaj doszta hiénov má proti szebi, ki nemogócse zselêjo od nyega. Nede dugo, ka de cêla Europa jókala na nyénim groznim zablódjenyem i vidla de ka nega drügoga rêsenya, kak nazájídti k pravicí. Lord Sydenham je v angluskom parlamenti etak gúcso· Znam ka mappa Europe némre tak osztánoti, kak je. Vogrszki ország je v 1919-tom léti od márciusa 21-oga do augusztusa pod ednim nigdár nê csütim terrorom bio. Gda szo sze Vógri od té cslovecse divjácsíne oszlobodili, cêla Europa i cêla Amerika sze napunila z glászi od bêloga terrora. Tó szo Vogrszkoga országa protivnicke dáli razsürjávati z velkimi pênezami. Nasi angluski délavci szo sze tüdi notrizmêsali v tó. Záto je Vogrszki ország brezi prijátelov osztano. Csi bi Ruszuski pávri tüdi tak vcsinili, kak vogrszki, dnesz dén bi té ország tüdi oszlobodjeni bio. Nas Gorton je píszo, ka bi sze niti eden národ nê zno na teliko nazájdrzsati, kak Vógri. Ednomi intenzivno patrioticsnomi i na visziki kulturszki sztubaj sztojécsemi národi niscse némre krajzéti pravico proti versailles-szkoj pogodbi sze krepiti. Proroküvanye financnoga minisztera Hegedüsa je rêszen dobro biló. Vogrszki pênezje szo sze na teliko pobógsali, ka zdaj dvakrát teliko valájo, liki pred ednim mêszecom. V kraljevini Szrbov, Hrvátov i Szlovénov sze Pasicsa kormány znóvics ponajvo. Dvá mohamedána szta sztópila v kormány Dr. Spaho i Karamehmedovics. Nóvi naprêracsún na 1920/21. léto 8 milliárd dinárov prinoszi, dvakrát tak velka suma, liki v preminócsem léti. On dén, gda je Károly král v Vogrszki ország priso, szo v Szlovénii i v Hrvacskom országi táksi glászi bili razsürjeni, ka sze na Vüzemszko Nedélo Hrvacski ország i Szlovenia odlócsi od Szrbie. Katania sze na tó povszéd priprávlala. „Szlovenec“ márciusa 30-oga píse, ka bi Pasics rad szvojo indasnyo politiko dokoncso: szrbszko hegemonio, potom. Veliko Szrbio. „Jugoslavija“ v vüzemszkoj numeri píse, ka szo Taljánje verni zaveznicke i drági prijátelje Szrbov, ali szmrtni protivnicke Hrvátov i Szlovéncov. „Jugoslávia“ píse márc. 25-oga, ka národ na teliko potrebűje mér, ka bi vszáki poszeben sztopáj drzsávo v nájhüjso pogübelnoszt vrgo. Dobro vsztávo, zselêmo, nê pa francuske generálise. Murska Straža píse: pravica je szamo spila v rokáj poszebni sztrank, csesztnicke szo pa szamo bábi na saktábli, stere politikusovje tíszkajo eszi pa tá. Lüsztvo doszta gucsí od velke korrupcie. Vö z mocsvara, dokecs je csasz. POGLÉD. Jugoszlávcsína. Nasemi lüsztvi sze zdaj vszigdár jugoszlávcsína porácsa, ali lüsztvo nika nevê, ka tá rêcs znamenűje. Kí szo Jugoszlávi? Véndar Szrbi? Nê, oni szo nê Jugoszlávi i nigdár szo nê bili, vszigdár szo sze Szrbi zváli i méli szo szvoj poszeben zsítek i szvojo poszebno kulturo. Véndar Hrváti? Nê, oni szo tüdi nê Jugoszlávi. Nyúv jezik i nyúva kultura velko historio má. V nyúvom piszmenom jeziki sze doszta rázlocsni jezikov vküpvlêjalo. Ali oni szo sze nigdár nê za Jugoszláve szpoznali, i zdaj sze tüdi ne szpoznajo za tiszte. Oni Hrvátje scséjo osztánoti. Véndar krainszki Szlovenci? Nê, oni szo tüdi nê Jugoszlávi. Nyúv velki szpêvnik Prešéren je príliko méo nyúv jezik na teliko priblűziti k hrvacskome jeziki, na kelko je mogócse biló, ali on je nê vcsíno tó, nego ga na telko odlócso od hrvacskoga jezika, na kelko ga mogo. Gde je té tá velka jugoszlávcsína? V Szlovéniji je nega, na Hrvacskom, pa v Szrbiji tüdi nê. Té drzsáve szvoj poszeben jezik, szvoje poszebne návade, szvoj poszeben zsítek májo. Szlovenci. Krainci nász záto scséjo pozsréti, ár sze mi tüdi za „Szlovene“ dámo zvati. Tak právijo, oní szo Szlovencí, mí szmo Szlovenje, po táksem szmo eden národ. Té zrok je nicseszen. Nicseszen je záto, ár dosztaféle, Szlovéncov jeszte na szvêti. Prebívci Szlavonije szo sze v prvêsem cajti tüdi za „Szlovence“ zváli, nyúv ország je pa bio „Szlovenszki ország“ ali „Szlovenszko králesztvo“ i vsze knige, stere szo sze v tom országi v 16-toj pa v 17-toj sztotini stampale, szo v „szlovénszkom jeziki“ napíszane. Ali té jezik je nê tiszti bio steroga mi gúcsímo, i tiszti tüdi nê, steroga Kraínci gucsijo. Vszê té trjé jezicke szo poszebni, rázlocsni jezicke. Indri tüdi jeszto Szlovenci. Nasi ruszoski zgrábljenci szo glász prineszli, ka lüsztvo v szrêdnyem táli Ruszoskoga országa tak právi, ka szlovánszki jezik gucsi. Dobro známo tüdi, ka Tótci tak právijo, oní szo Szlovácke. Vszê té jezicke v rodbini sztojíjo, ali dönok je vszákí szploj poszeben i rázlocsen jezik. Odgovoren rediteli MIKOLA SÁNDOR. Reditelsztvo ino vödávanye: Budapest, VI., Nagy János-u. 7. Cêna naprêplácsanya za Vogrszki ország 40 koron na léto. Naprêplácsanye tüdi gorivzéme Wellisch Béla knigovezár v-Szentgotthárdi. HORNYÁNSZKY VIKTORA STAMPARIJA, BUDAPEST.